„Snažila som sa načúvať, ale ako povedal, vlastne som ho nepočúvala,“ píše Erin Schwantnerová o svojom bratovi v nedávnom článku na CNN. „Začínal byť stále viac depresívny, ale ja som neprestávala s uisťovaním, že všetko bude v poriadku a že s ním nič zlé nie je. Keby sa len čas dal vrátiť späť.“
Erin stratila svojho brata Evana v roku 2010, keď si vzal život a odvtedy sa venuje osvete o depresii a varovných signáloch samovraždy. Erin sa čitateľom zdôveruje, zdieľa s nimi svoju bolesť a ľútosť z toho, že v tom čase nevedela toľko o depresii a psychických poruchách ako teraz.
Čítajúc jej príbeh – teda v skutočnosti Evanov – pociťovala som jej veľkú ľútosť, ako by to bola moja vlastná. Všetci spolucítime s Erin, avšak je mnoho ľudí s psychickou chorobou a depresiou, ktorí tiež potrebujú naše porozumenie.
Psychická choroba prichádza v mnohých formách, s mnohorakými prejavmi – a hlavne, obeťou môže byť ktokoľvek. Ľudia trpiaci depresiou môžu byť naši susedia, priatelia, členovia rodiny – a môžeme to byť aj my.
Všetci chceme byť priateľom pre našich milovaných trpiacich depresiou, ale mnohí proste nevieme ako na to. Klinický psychológ doktorGreg Bottaro a klinická psychoterapeutka Mia Adlerová Ozairová ponúkajú niekoľko rád, ako stáť pri priateľovi s depresiou.
- Buďte trpezliví
Byť priateľom človeku v depresii si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Frustrovaní sa pýtame sami seba: „Prečo sa necíti lepšie?“ „Málo sa snaží?“ „Stojí vôbec o moju pomoc?“
Psychoterapeutka Ozairová pripomína, že spánkové návyky, nálady a záujem o pravidelné aktivity často kolísajú a sú nepredvídateľné práve u ľudí s depresiou. Z toho vyplýva, že naša starostlivosť a dobré úmysly môžu byť veľmi slabo prijaté, to by nás však nemalo odradiť! Ozairová upozorňuje, že „kontrolovanie priateľa počas depresívneho ataku je kľúčové – z dvoch dôvodov, aby ste dali najavo, že vám na priateľovi záleží a aby ste sa uistili, že je v bezpečí.“ Myslite na to, že je dôležité nepoľavovať v úsilí byť nápomocný a nebrať si veci k srdcu.
- Načúvajte
Ako často sa len obávame, že „Nemám k tomu čo povedať,“ alebo „Nemôžem nič urobiť“. Podľa doktora Bottara toto vôbec nie je problém.
„Nemám k tomu čo povedať!“
„To prvé a najdôležitejšie, čo potrebuje váš priateľ, je niekto, kto ho vypočuje,“ vysvetľuje Bottaro. Mnohí z nás si myslíme, že najlepšie sa vcítime do priateľovej kože, ak sa snažíme nájsť spojitosť s jeho situáciou tak, že porovnávame situácie v našom a priateľovom živote. Ale Bottaro hovorí, že tento prístup nie je správny. „Čím viac hľadáme takúto spojitosť, tým menej sme empatickí.“ Napriek tomu však môžeme pomôcť priateľovi, a to empatickým načúvaním, vysvetľuje Bottaro. „Empatia znamená vcítiť sa do situácie niekoho iného… To je niečo iné než poukazovať, že obaja ste v rovnakej situácii.“
Bottaro navrhuje, nech sa pokúsime pochopiť: „Ako sa pri tomto cíti môj priateľ, aké to je byť v jeho/jej koži, ako to on/ona prežíva?“ A následne uistite svojho priateľa, že počúvate, čo hovorí a chápete, ako sa asi musí cítiť.
„Nemôžem nič urobiť!“
Nesnažte sa problém vyriešiť. „Často si myslíme, že pomôžeme, ak ponúkneme konkrétne riešenie,“ hovorí Bottaro. „Človeku žijúcemu v bežnej rutine môže aj malá praktická rada pomôcť. Ale človek s depresiou väčšinou nepotrebuje len vyjsť zo zabehnutého spôsobu života. Váš priateľ vlastne zažíva chemickú nerovnováhu v mozgu a možno potrebuje odbornú pomoc.“ Vašou úlohou je byť bútľavou vŕbou a to je viac, než si myslíte.
- Buďte v strehu
Chceme vedieť toto: „Ako viem, kedy už je čas vyhľadať pomoc?“ Bottaro a Ozairová hovoria, že ak chceme byť pripravení, mali by sme si o problematike niečo naštudovať a tiež sa nebáť klásť priateľovi otázky.
Ozairová hovorí, že stáť pri niekom s depresiou znamená, že by sme si mali splniť aj takéto úlohy. „Čím viac pochopíte o depresii a jej rôznych typoch, tým lepšou oporou môžete byť pre priateľa a taktiež môžete lepšie spozorovať kľúčové príznaky, ktoré by svedčili o tom, že problém je už vážnejší než len obyčajná ‚depka‘,“ vysvetľuje Ozairová.
Keď už viete, čo hľadať, pozorne si všímajte náhle zmeny osobnosti, zvláštne správanie a iné zmeny, ktoré by mohli byť príznakom zhoršujúcej sa depresie alebo samovražedných myšlienok. Bottaro k tomu hovorí, že by sme sa nemali báť pýtať sa našich milovaných. „Prosto sa len spýtajte: Pomýšľaš na sebapoškodzovanie alebo samovraždu?“ Bottaro objasňuje. „Samotná myšlienka je často ‚volanie o pomoc‘ a už len to, že budeme mať niekoho, kto vie, aké to je vážne, môže pomôcť.“ Ale k tomu dodáva, že ak zistíte, že váš priateľ má samovražedné myšlienky, nikdy to neberte na ľahkú váhu, je to jasný znak, že treba vyhľadať pomoc. Keď ste na pochybách, to najmenej, čo môžete urobiť, je vyhľadať pomoc. Ozairová radí, že ak sa váš priateľ trápi viac ako týždeň a nevidno zlepšenie, vtedy je vhodné obrátiť sa na odborníka.
- Buďte proaktívni
Pre priateľa trpiaceho depresiou môže byť desivé hľadať pomoc a ako Bottaro vysvetľuje, je osožné mať blízkeho, ktorý ho sprevádza v tomto hľadaní. Existuje mnoho poradcov, terapeutov, psychológov, ktorí vedia poskytnúť jednoduché skríningové vyšetrenie, aby zistili, aká vážna je depresia a či je potrebná klinická intervencia. V rámci nej bude možno potrebná psychoterapia alebo aj farmakoterapia, avšak to už je na zvážení uznávaného odborníka.
Využívajme príležitosti rozšíriť si vedomosti a stať sa tak lepším priateľom pre našich
Preklad: Marta Filková, http://verilymag.com/being-a-friend-throughout-depression/, fotografia:www.pexels.com
