Stanislav Horváth: Každý muž túži po výzvach. Exodus 90 jednou takou je

14Exodus 90 je 90-dňový program duchovných cvičení pre mužov založený na modlitbe, askéze a spoločenstve s ďalšími, ktorí sú tiež v tomto programe. Askéza je naozaj prísna: studená (nanajvýš vlažná) sprcha, žiadny alkohol ani sladené nápoje, jedlo iba trikrát do dňa, nepozerať televíziu, počúvať len hudbu, ktorá pozdvihuje dušu k Bohu, počítač využívať len na prácu, telefón len na nevyhnutnú komunikáciu, pravidelné a intenzívne fyzické cvičenie, najmenej sedem hodín spánku. Nie, účastník si nevyberá jednu ani dve z týchto možností sebazaprenia, počas 90 dní robí všetko toto.

Rozprávame sa so Stanislavom Horváthom, otcom rodiny a členom Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktorý tento program momentálne absolvuje po druhýkrát.

Program Exodus prišiel k nám z Ameriky. Prečo vznikol?

Exodus 90 vznikol ako program duchovných cvičení v seminári Mount St. Mary v Marylande pre potrebu formácie seminaristov, ktorí vyrástli v spoločnosti zotročenej hriechom a túžili po zdokonalení vnútornej slobody, aby mohli plnšie slúžiť Cirkvi. Po počiatočných úspechoch sa autori rozhodli rozšíriť program aj pre kňazov, biskupov a laikov. Dodnes Exodus 90 absolvovalo viac ako pätnásťtisíc mužov v Amerike i Európe.

Tri základné myšlienky, z ktorých vychádza, sú modlitba, askéza a bratstvo. Môžete nám povedať viac o týchto troch bodoch? Začnime modlitbou.

Myslím, že modlitba je najdôležitejšia časť Exodu. Skladá sa z čítania knihy Exodus, meditácie nad daným úryvkom a kontemplatívnej modlitby – teda časom ticha, v ktorom sa nám má Boh prihovárať. My sme sa v partii dohodli aj na dennej modlitbe ruženca. Denne by mala modlitba trvať aspoň jednu hodinu. Je to zároveň základný spôsob budovania spoločenstva, lebo sa modlíme navzájom za svoje úmysly i za všetkých ostatných mužov v Exode.

Druhým bodom je askéza…

Praktizovanie askézy znamená učiť sa disciplíne skrze sebazápory. Zatiaľ čo modlitba niečo pridáva, askéza nám v danom dni niečo odoberá. Jednotlivé úkony možno praktizovať buď ako pokánie za hriechy alebo ako obetu na konkrétne úmysly. Pokánie sa chápe ako vnútorné obrátenie vo vzťahu k sebe, k Bohu a k ostatným. Skutky pokánia sú vonkajšími znakmi vnútornej konverzie, ktoré vyjadrujú našu ľútosť a lásku k Bohu. Disciplíny sú nastavené tak, aby vonkajšie úkony napomáhali vnútornej konverzii. Napríklad pôst od alkoholu má pomôcť zbaviť sa závislosti na alkohole, studená sprcha a obmedzenie internetu má pomôcť pri závislosti na porne a masturbácii, zrieknutie sa televízie má pomôcť prestať pozerať nekončiace sa seriály atď. No a potom prinášame askézy ako obety, ako píše aj sv. Pavol: „Teraz sa radujem, že za vás trpím a dopĺňam vo svojom tele, čo chýba Kristovým utrpeniam pre dobro jeho tela, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1,24) Pretože, keď naše utrpenie zjednotíme s utrpením Krista, stáva sa účasťou na Ježišovom diele spásy. Napríklad: „Bože, obetujem ti toto NIE mojej túžbe pozrieť si finále majstrovstiev sveta v hokeji medzi Slovenskom a Kanadou ako moje ÁNO Tebe, nášmu jedinému pravému Bohu. Prijmi to ako obetu za moju manželku, aby sme mohli plnšie poznať tvoju lásku. Amen.“

Prečo duchovné cvičenia potrebujú bratstvo mužov?

Prečo by som to nemohol absolvovať sám? Odpovedať si môžeme príkladom Krista na púšti: „Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol. Prišiel k nemu pokušiteľ…“ (Mt 4,2-3). Postenie sa človeka oslabuje a zvlášť v slabých chvíľach na nás satan útočí. Preto je partia mužov nevyhnutná. Ak sa na Exodus vydá človek sám, pri 25. dni sa bude cítiť izolovaný a na pokraji duchovnej samovraždy. Naopak, partia, ktorá sa pravidelné stretáva, modlí sa za seba, chodí spolu na omše a pravidelne ku spovedi, zažije mnohé milosti.

Celý program trvá 90 dní. Nie je to príliš dlho? Pán Ježiš bol na púšti 40 dní…

Je viacero dôvodov pre tých deväťdesiat dní. Jednak, kniha Exodus sa nedá prečítať a zmysluplne premeditovať za víkend. Ale hlavne, keď hovoríme o osobnom Exode, teda o oslobodení sa od zlých návykov, aj rôzne štúdie ukazujú, že tri mesiace je doba, ktorú človek potrebuje, aby prekonal závislosť a vybudoval si nové návyky.

Keď Izraeliti vyšli z Egypta, tak sa fyzicky vyslobodili z otroctva, ale na púšti potom reptali proti Hospodinovi, lebo stále túžili po istých „dobrách“ z Egypta, neboli slobodní od „plných hrncov“. Podobne je to aj v našom Exode – všetky tie askézy napomáhajú fyzickému oslobodeniu sa od toho, čo nás zotročuje, ale cieľom je vnútorná sloboda srdca a myšlienok. Tento proces má určitú dynamiku a vyžaduje čas.

Spočiatku obvykle idú askézy celkom ľahko, lebo má muž pocit, že konečne niečo so sebou robí. Po čase sa dostáva do rutiny a začínajú mu chýbať veci, od ktorých sa postí. Vtedy to začína bolieť a niekedy v druhom mesiaci prichádza kríza, kedy by s tým človek najradšej praštil. V tejto chvíli je najdôležitejšia partia, ktorej cieľom je navzájom sa podporovať, modliť sa za seba a kontrolovať sa pri dodržiavaní disciplín. Ten, kto vydrží, sa nakoniec dostane do stavu, že si zvykne na nový životný štýl a askézy prestanú byť trápením, ale novým normálom, milostivým časom.

Postíte sa aj počas nedieľ alebo nedeľa sa neráta?

Áno, askézy držíme aj počas nedieľ s tým, že v nedeľu môžeme v jednej disciplíne trochu poľaviť. Napríklad si dám k obedu pohár vína alebo dezert alebo si s manželkou pozriem večer film.

Prečo je pre mužov takýto program zaujímavý?

Myslím, že každý normálny muž túži vo svojom živote po výzvach. My dnes žijeme v podstate veľmi pohodlný život. Máme, čo potrebujeme, nič nám veľmi nechýba a ľahko sa nám môže stať, že sa v tejto pohodlnosti staneme otrokmi vecí – hoc i dobrých vecí. Zároveň túžime po slobode, ale nie vždy vieme, ako tú slobodu získať. A nakoniec, muži radi robia veci v partii.

Aké miesto má v programe kniha Exodus?

Kniha Exodus je úžasný príbeh národa, ktorý napriek tomu, že je veľký a mocný, upadol do otroctva. A keď narieka k Bohu, ten ho zázračným spôsobom a napriek mnohým prekážkam vyvádza von z otroctva a do zasľúbenej zeme. No vari toto nie je archetypálny príbeh nášho vlastného putovania z otroctva hriechu do slobody Božích detí?

Vy ste v programe Exodus už druhýkrát. Aké ovocie vidíte?

Prvýkrát ma zavolal kamarát, nech sa pridám a som mu za to vďačný, lebo to bola v rámci našej partie veľmi dobrá skúsenosť. Pomohlo mi to usporiadať si v dennom aj týždennom harmonograme priority, dokázal som si ustáliť počas dňa osobnú modlitbu a dodržiavanie askéz každopádne pomôže posilniť vôľu. Tento druhýkrát okrem tohto všetkého ešte viac vnímam alebo prežívam rozmer spoločenstva mužov – každý týždeň sa navzájom modlíme za seba, na konkrétne úmysly a som fascinovaný tým, ako nám to vzájomne pomáha byť lepšími mužmi, ktorí sú viac prítomní pri svojich manželkách a deťoch, pričom podstatne viac času trávia modlitbou.

Ako program vníma vaša manželka a deti?

Moja manželka si veľmi pochvaľovala môj prvý Exodus, lebo vnímala, že sa v našej rodine diali pozitívne zmeny. Je určite dobré pred začiatkom Exodu odkomunikovať manželke dôvody, prečo do toho muž ide, čo chce dosiahnuť a v čom sa chce stať lepším mužom. Takýto rozhovor môže do vzťahu manželov priniesť mnohé dobro i odpustenie. No a potom sú tam viaceré praktické aspekty, ktoré majú dopad na život rodiny, ako bezmäsité jedlá v stredy a piatky, vylúčenie spoločného pozerania televízie, čas strávený modlitbou a s bratstvom, a tým pádom nie s rodinou atď.

Prichádzajú počas 90 dní aj krízy? Nedáte si niekedy napríklad teplejšiu vodu v sprche s tým, že veď raz nevadí?

Určite, ako som to už spomínal, krízy prichádzajú a pokušenia sú priam každodenné. Preto máme v rámci bratstva vytvorené dvojice, ktoré sa majú denne kontrolovať a podporovať. Spočiatku sa môže stávať, že muž si neuvedomí a jednoducho zabudne, napr. deti nedopijú džús alebo nedojedia Pribináčika, tak to po nich doje. To sú také nevinné zakopnutia. Ale keď už začne muž komunikovať s pokušením na jedno malé pivo alebo tú teplú sprchu, tak má problém, lebo tomu pravdepodobne podľahne. Vtedy treba zavolať svojej „dvojičke“ a modliť sa jeden za druhého.

Čo je podľa vás v programe najnáročnejšie?

Asi rozhodnúť sa ísť do toho. Nejeden kamarát, ale i viacerí kňazi mi povedali, že to celé je moc. Že keby tam bola jedna askéza, tak by do toho možno išli, ale že to všetko dokopy je príliš. Niektorým vadila tá studená sprcha, iným, že by to zaberalo priveľa času, ktorý nemajú, atď. Dôvodov, prečo do toho nejsť sa dá nájsť veľa. Ale ja som presvedčený, nielen že sa to dá zvládnuť – my zvládneme oveľa viac, ako si myslíme – ale že to je jedinečná cesta pre muža na ceste k slobode Božieho dieťaťa. Preto by som chcel vyzvať každého muža, ktorý vníma, že by sa chcel v duchovnom živote niekam posunúť, aby to vyskúšal.

Je niečo, čo ste si „ponechali“ a pokračovali v tom aj po skončení tých prvých 90 dní?

Áno, hlavne som si chcel zachovať stabilitu v dennej modlitbe. Exodus sa uplynutím deväťdesiatich dní završuje a nastáva deň 91. To je čas, kedy Izrael vstúpil do zasľúbenej zeme. Pre mužov je to analogicky čas, kedy dosiahli určitú mieru vnútornej slobody a stability vo svojich vášňach. Deň 91 nie je cieľová rovinka, ale naopak, štartovná línia – muži sú pripravení naplno slúžiť vo svojej rodine, farnosti, komunite. Predstavte si, aká by bola naša krajina, keby v každej farnosti boli desiatky až stovky takýchto mužov.

Zdroj fotografie: www.pixabay.com