Pred šiestimi rokmi založil spolu s manželkou a priateľmi kresťanský rodinný portál zastolom.sk. Manželstvo, komunikácia, spiritualita, výchova, to sú témy, ktorými to u Mikolášikovcov doma žije. V otvorenom rozhovore nám dal Marcel Mikolášik nahliadnuť do vlastného manželstva.
11 rokov manželstva. Akých 11 rokov to bolo?
Bolo to skvelých 11 rokov, ktoré ešte naďalej trvajú. Prežili sme radosti aj otázniky, miestami bola naša cesta dobrodružnejšia, inokedy pokojnejšia. Celkovo to bolo skvelých 11 rokov.
Ako a kde ste sa s manželkou spoznali?
Spoznali sme sa na ceste na duchovnú obnovu do Viedne. Spolu s nami išli desiatky mladých ľudí v našom veku, prevažne členovia Spoločenstva Ladislava Hanusa. Keď som si k Andrejke prisadol v autobuse, hneď ma zaujala krásou, ale najmä tým, čo hovorila. Páčilo sa mi, že má na veci názor. Dnes keď prídu situácie, že máme na veci iný názor, doberá si ma, že veď takúto si si ma vybral (smiech).
Čo bolo pre teba v prvej dekáde najväčším požehnaním?
Najväčším požehnaním je, že sme našli cestu k sebe tak, že žijeme v láskyplnom vzťahu, obaja neustále pracujeme na našej komunikácii a vzájomnom porozumení. A, samozrejme, obrovským požehnaním boli naše štyri deti.
Čo považuješ za kľúčovú esenciu pevného a hlbokého vzťahu?
Myslím si, že kľúčový je obojstranne zdieľaný cieľ. Tým cieľom je vzájomné darovanie sa v manželstve. A dobrým nástrojom, tiež kľúčovým, je trpezlivá komunikácia, lebo rozdielne predstavy sú vždy, ale rozprávať sa o nich láskavo nie je vždy samozrejmosť, treba na tom pracovať. My sme obaja cholerici, takže o pokojnú a láskavú komunikáciu sa potrebujeme neustále usilovať.
Aj sa niekedy pohádate?
Veľmi zriedka a obvykle o blbostiach a nepodstatných veciach, o tom, v ktorom nábytkovom obchode si kúpime skrinku.
Kto sa príde ospravedlniť prvý?
Úprimne, Andrejka je v tomto o kúsok rýchlejšia, aj za to som jej vďačný.
Hovoríš, že obaja ste cholerici s názorom. Akým spôsobom prebieha vo vašom vzťahu rozhodovanie v prípade, že máte každý iný názor?
Už o sebe vieme, že hľadáme spoločnú cestu, a preto kľúčom je neprestať komunikovať, neuzavrieť sa do seba a nezraňovať toho druhého nejakými neuváženými rečami. Niekedy to chce trochu času na premyslenie, ale vždy vieme, že sa vieme k rozhovoru vrátiť a nájsť zhodu.
Hovorí sa, že muž si pri svadbe želá, aby sa jeho žena nezmenila a žena si želá, aby sa muž zmenil a presne vie, v čom všetkom by sa mal zmeniť. Čo tvoja manželka, zmenila sa či nezmenila?
Ja som si želal, aby sa nezmenila a myslím, že sa zmenila. K lepšiemu (úsmev). Vidím, že Andrejka na sebe intenzívne pracuje.
A čo ty? Zmenil si sa či nezmenil?
Želal by som si, aby o mne Andrejka mohla povedať to isté, čo ja o nej (smiech). Ale áno, aj ja na seba pracujem a vidím, že dnes som inde než v staromládeneckých časoch. Ale to by sme museli spraviť rozhovor aj s ňou, aby to potvrdila. (smiech).
Akým spôsobom sa o svoj vzťah staráte?
Snažíme sa nájsť si čas na seba, máme dohodnutú rodinnú regulu, kde máme vyhradený čas jeden pre druhého a už spomenutou trpezlivou komunikáciou, aby sme si neprivodili vo vzťahu zranenia.
Hovorí sa, že po siedmich rokoch manželstva prichádza kríza. Vy ste už spolu už jedenásť rokov, kríza bola, nebola, je, bude?
Myslím si, že toto sa treba spýtať radšej Andrejky. Ja som spomienkový optimista a vážnu krízu si nepamätám. Boli vážne otázky a ťažké rozhovory, v ktorých sme si vzájomne obrusovali hrany, no krízou by som to nenazval.
Akým spôsobom pracuješ na vašom vzťahu ty osobne?
Snažím sa načúvať Andrejke a vždy pracujem jedine s predpokladom, že to, čo hovorí, myslí dobre. To sa mi aj potvrdilo, a preto sa snažím byť trpezlivý a nereagovať zbrklo.
Ako sa dá zladiť pracovné vyťaženie, rozrastajúca sa rodina, služba rodinám a nezblázniť sa z toho?
Dôležité je mať spoločnú víziu. Tou našou je, že chceme obaja dospieť ku svätosti prostredníctvom našej manželskej cesty a to dodáva silu, keď prichádzajú náročné chvíle. Treba samozrejme použiť rozum a aj praktické nástroje, ako plánovanie alebo prioritizácia. Veľmi nám v tom pomáha rodinná regula, ktorú som už spomínal. Dalo by sa povedať, že na všetky dôležité veci v živote v nej máme vyhradený presný čas. Čas na svätú omšu, na manželské stretko, na rande, na návštevy, na nakupovanie, upratovanie atď. Samozrejme, sme aj flexibilní a veci meníme za pochodu, keď vidíme, že je to potrebné. Veľmi si však pochvaľujeme, že tak základne máme život nastavený a nemusíme riešiť každý jeden malý detail znova a znova.
S manželkou a priateľmi ste pred 6 rokmi založili portál sprevádzajúci kresťanské rodiny na ceste viery. Čo vás podnietilo založiť takýto kresťanský portál?
Snažili sme sa zaplniť dieru na mediálnom trhu, ktorú sme v tom čase videli a priniesť rodinám alebo ľuďom, ktorí zvažujú založenie rodiny obsah, ktorý môže pomôcť a bude zhodný s kresťanským svetonázorom. Zároveň sa snažíme prinášať praktickú pomoc a nepísať len teoreticky, a preto sme aj v našom e-shope zaradili pomôcky pre prežívanie liturgického roku v rodine.
Ako manželia ste priamo pri zdroji množstva kvalitných článkov na témy súvisiace s manželským vzťahom a rodičovstvom. Necítiš sa niekedy pod tlakom byť v tejto oblasti dokonalým?
Nevnímam to ako neprimeraný tlak. Je to také dobre nastavené zrkadlo. Myslím si, že Andrejka je v tomto dosť ďaleko a ja sa ju snažím v tomto tak jemne dobiehať.
11 rokov manželstva, 4 deti, rozbehnutý rodinný portál, kandidatúra do Národnej rady za KDH. Čo bude ďalej? O čom ako manželia snívate?
Snívame o tom, že to, čo je dobré, pretrvá, že naše deti sa s nami budú radi stretávať, aj keď už vyrastú a že ešte spolu veľa precestujeme na Slovensku aj vo svete. A že budeme mať stále čas na seba aj na priateľov.
Čo ťa viedlo k rozhodnutiu kandidovať v blížiacich sa parlamentných voľbách?
Politika došla do bodu, keď sa presadzuje korupcia, populizmus a propaganda na úkor všetkých ľudí a najmä rodín s deťmi. Som presvedčený, že treba ponúknuť znalosti a skúsenosti do verejnej služby. Ak budem zvolený, urobím prvé aj posledné v prospech rodín. Ak nie, budem slúžiť tak ako doteraz.
Prečo práve KDH?
Strana KDH je unikátna: sme prozápadní, no zároveň ochraňujeme ľudský život každého človeka – pred narodením aj po ňom. Kandidačná listina je plná konzervatívnych osobností, z ktorých vyberám a odporúčam mnohých skúsených a charakterných ľudí, pripravených slúžiť, pretože slúžia v rôznych projektoch už teraz.
Prečo by voliči mali krúžkovať práve teba?
Ponúkam odbornosť ekonóma so zameraním na dôchodky a rodinnú politiku. Moje hodnoty sú verejne známe a do politiky prichádzam s orientáciou na politku ako službu občanom, ochranu ľudskej dôstojnosti a života. Želám si, aby kresťania v politike spolupracovali a aby tu bol štát pre rodiny a nie rodiny pre štát. Rodičia musia mať hlavné slovo pri výchove a vzdelávaní svojich detí. Do programu rodinnej politiky KDH som pomohol presadiť rastúci rodičovský bonus až 100 eur mesačne od tretieho dieťaťa. Práve forma bonusu je moja „srdcová záležitosť“, pretože je spravodlivé nechať rodinám viac príjmu z vlastnej práce, bez zbytočnej administratívy a čakania na almužny. Úctivo sa uchádzam o hlas voličov na kandidátnej listine KDH, moje číslo je 25.
S Marcelom Mikolášikom sa zhovárala Janka Solárová
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 4, 811 02, Bratislava, IČO: 00586846
Dodávateľ: SAKRO, o.z., Farnianska 30, 90028 Ivanka p.D., IČO: 42360391
