Keď mala devätnásť, diagnostikovali jej nádor. Bola zamilovaná a nevedela trpieť. Typ tumoru, ktorý jej našli, podľa odborných kníh rýchlo postupuje a všade metastázuje. Predpovede o dĺžke života neboli ružové – povedané jemne. To, že dnes nielen žije, ale dokonca má deti, čo podľa lekárov bolo nemožné, pripisuje Božej zázračnosti. Renáta Ocilková sa v súčasnosti angažuje v politike, venuje sa rodinným témam a je aj členkou Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Zverejnili ste svoj príbeh, v ktorom opisujete, ako ste zistili, že máte v 19 rokoch nádor. Ako ste to prežívali?
Najprv som bola presvedčená, že lekári zamenili papiere a nálezy a že si ma Pán Boh s niekým pomýlil. Hovorila som mu konkrétne mená svätejších dievčat, ktoré by to zvládli určite lepšie, hovorila som Bohu, že ja som slabá, úbohá, neviem trpieť, chcem žiť a navyše – som šťastne zamilovaná. Zo začiatku som tomu nechcela veriť. Ale veľmi rýchlo – s nástupom prvej chemoterapie – som tento preťažký život plný zápasu o prežitie akceptovala…
Liečba bola náročná, prognózy zlé, no dostali ste sa z toho. Čo vám dávalo silu?
Život s Bohom je dynamický, nie statický. A preto si detailné prežívanie môjho vzťahu s Bohom nepamätám. Ale určite tento vzťah bol základom sily k prežitiu: pretože vzťah s Bohom ma obklopoval všade – modlili sa za mňa rodičia, súrodenci, priatelia, spoločenstvá, moja láska Marek. Pred pár mesiacmi som bola u sestričiek Najsvätejšieho Spasiteľa na Jakubovom námestí v Bratislave. Asi po desiatich minútach návštevy pribehla za mnou sestrička z vrátnice s historicky významným výrazom v tvári, ktorá ma púšťala dovnútra a pýta sa ma: „Nie ste náhodou Renátka? A nemali ste rakovinu? Nechodili ste do Kláštora pod Znievom k sestričkám?“ „Áno, pred viac ako dvadsiatimi rokmi“, vravím jej, „k sestričke Edite“. A ona na to: „Ja som tam vtedy bola tiež, pamätáte si ma? My sme sa za vás modlili.“ Po dvadsiatich troch rokoch mi Boh dal milosť poznať ďalších ľudí, ktorí sa za mňa modlili. A o všetkých sa asi dozviem až v nebi.
Je ťažké, keď práve mladí ľudia sa na začiatku svojho rozletu dozvedia nešťastnú diagnózu. Čo by ste im odkázali?
Že my naozaj nevieme ani dňa ani hodiny. Ježiš nám to povedal všetkým a každému jednému z nás osobne.
Hoci ste sa dozvedeli, že nikdy nebudete mať deti – kvôli nádorovému ochoreniu – nakoniec máte tri ratolesti. Čo to pre vás znamená?
Aby som bola pravdivá, detí máme päť. Dve detičky nám zomreli v brušku v 9. týždni tehotenstva (v dvoch tehotenstvách). Neprejde deň, že by som si na nich nespomenula. Presne viem, koľko rokov, mesiacov by dnes mali, dali sme im mená a chýbajú nám. Myslíme na nich často aj nahlas, modlíme sa za nich ako za žijúce deti a tešíme sa na stretnutie s nimi. Takže zázrak je to o to väčší. Podľa lekárskych prognóz som nemala byť nikdy tehotná a bola som päťkrát, naposledy v štyridsiatke, čo je zriedkavé aj u zdravej ženy.
A čo to pre mňa znamená? Zo začiatku som si myslela, že naše deti sú tu „len“ kvôli potvrdeniu zázraku a Božej moci. Dnes, keď sú už deti trošku väčšie, uvedomujem si, že ich tu Boh chcel mať. Práve ich a práve v tomto prostredí. Sú obdarované, požehnané a sú požehnaním a často sú pre nás sprostredkovateľmi Božieho hlasu. Boh koná v mojom živote aj cez nich a koná zázračne a mocne aj v ich životoch. A ja Ho za to chválim.
Sama opisujete, že ste boli telesne uzdravená, že sa stal zázrak – dokonca že sa Boh oslávil vo vašom živote. V dnešnej dobe hovoriť o zázrakoch je ako byť z iného sveta. Dejú sa aj dnes zázraky?
Áno, určite. Boh vykonal v mojom živote už veľa zázrakov rôzneho druhu, aj medicínsky nevysvetliteľných. Zázraky sa určite dejú aj dnes. Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Ale tak ako pred 2 000 rokmi, keď chodil Ježiš po tejto zemi, tak aj dnes, zázraky sa nedejú vždy a podľa našich očakávaní. Božia logika je iná ako naša.
Cítite oporu vo svojom manželovi? Oženil sa s vami, hoci aj sama píšete, že „vedel, do čoho ide“. Prežívate ešte lásku?
Sme šťastní, Bohu vďaka! Naša láska naozaj dozrieva a každý deň po svadbe je krajší a krajší. Myslím si, že je to aj preto, že sme si pred svadbou neukradli to, čo patrí až a jedine do manželstva… Ale zároveň si uvedomujem, že takáto láska, takýto vzťah je dar od Pána Boha, že je to milosť Božia, nie samozrejmosť, že je to jeden z Božích zázrakov…
Aké princípy aplikujete vo výchove? Na čo by každý rodič nemal zabudnúť? Mnoho rodičov sa snaží, aby boli dokonalí. Väčšinou potom deti zahŕňajú predovšetkým materiálne. Je to správny prístup?
Nepokladám sa za vzorového rodičia a myslím si, že nie som (v)hodná dávať rady o výchove. Mám však jednu „metódu“, ktorá nielenže nikdy nesklame a ktorú žijem, ale bez nej ani najdokonalejšia výchova nezaručuje úspech. A to je odovzdanie detí Bohu. Jedine Boh ich dokáže ochrániť pre zlom telesným, duchovným i duševným. Jedine Boh je riešením všetkých problémov, jedine Boh je odpoveďou na všetky otázky – aj otázky výchovy. Takže odovzdať, i opakovane odovzdávať deti Bohu a viesť ich k tomu, aby aj oni samé všetko i celý svoj život odovzdali Bohu. Toto s deťmi robíme a pozývame ich k tomu.
Venujete sa aj veciam verejným, politike, sociálnym otázkam. Baví vás práve res publica?
Myslím, že môžem povedať, že to robím rada, ale prosím Boha, aby moje túžby usmerňoval, aby mi vkladal do srdca len túžby od Neho a z tých, čo nie sú od Neho, aby ma uzdravil. Takže baví ma to. Ale vo všetkej slobode a som za túto slobodu Bohu nesmierne vďačná. Lebo to je jedine Jeho milosť. Z Jeho plnosti sme všetci prijali milosť za milosťou…
Mali by sa aj bežní občania zaujímať o veci verejné?
Určite. Verejná politika totiž veľmi reálne ovplyvňuje naše životy. Nie je jedno, komu dám vo voľbách hlas, pretože politici napríklad rozhodujú o tom, či bude finančne podporený život v manželstve alebo vo voľnom zväzku alebo dokonca či bude legalizovaný život v rovnakopohlavnom páre. Politici rozhodujú o tom, či budú prekvitať herne, kasína a či sa deti budú učiť o sexe ako o telesnom cvičení alebo budú vychovávané k zodpovedným vzťahom. Som presvedčená, že sa budeme pred Bohom zodpovedať za to, či sme sa vo voľbách správali tak ako nám to káže Boh. Ja nachádzam Božie odporúčanie k voľbám v Knihe Exodus 18,21-25, kde Mojžišov svokor odporúča vyhliadnuť si mužov, ktorí budú predákmi ľudu (Ex 18,25). Majú to byť muži schopní, bohabojní, dôveryhodní a nezištní (Ex 18,21).
Je na Slovensku vyvinutá občianska spoločnosť? Vládne tu demokracia?
Myslím si, že sa občianska spoločnosť silno prebúdza a verejná mienka v ostatných mesiacoch, rokoch dokázala ovplyvniť politické rozhodnutia. To je veľká vec. Ale je to aj logické. Skúsený politik si uvedomuje, akú hodnotu má verejná mienka.
Myslíte si, že je Slovensko skutočne ohrozené rodovou ideológiou či nesprávne chápanou rodovou rovnosťou?
Žiaľ, sme ohrození rodovou ideológiou. Dôkazom toho sú mnohé dokumenty vzťahujúce sa na Slovensko, o ktorých verejnosť možno ani netuší. Nejde len o stratégie rodovej rovnosti či ochrany a podpory ľudských práv, ale o reálnu snahu ovplyvniť vzdelávacie programy a učebné osnovy. Ďalším ohrozením sú európske odporúčacie dokumenty, dokumenty OSN, ale aj našej vlády alebo vládou podporovaných občianskych združení (rôzne dokumenty na tzv. rodové scitlivovanie či odstránenie sexizmu (rozumej pohlavnej rozdielnosti), pričom ich spoločným menovateľom je poprieť rozdiel medzi mužom a ženou, poprieť biologický základ človeka, „odstrániť matky na plný úväzok“, motivovať mamičky, aby išli čím skôr do práce a dali deti na výchovu a vzdelávanie zariadeniam (k tomu vyzýva aj čerstvo schválená správa európskej poslankyne Liliany Rodrigues a taktiež naša vláda, ktorá práve predložila do parlamentu návrh na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa, čo znamená, že ak mamička nastúpi do práce pri dieťati mladšom ako tri roky, dostane od štátu podporu 280 €, ale ak ostane doma na „materskej dovolenke“, dostane len 203,20 €.)
V septembri bol v Bratislave druhý ročník Národného pochodu za život. Zúčastnili ste sa ho?
Samozrejme, s celou rodinou. Nielen preto, že sme chceli vyjadriť svoj postoj „za život“, ale aj preto, že toto je manifestácia vernosti a túžby po pravých hodnotách. A zjavne takto zmýšľa aspoň 100 000 ľudí (mnohí mali dôvod, ktorý im znemožnil prísť), takže takto bola vyjadrená vernosť k pravým hodnotám obrovskej masy ľudí, nielen zopár aktivistov. Podľa riaditeľa amerického Inštitútu na výskum manželstva a náboženstva Pata Fagana bol bratislavský (a vlastne aj košický) Pochod za život najväčší pro-life pochod na svete (v počte účastníkov v pomere k počtu obyvateľov). Tak nech ostaneme ako Slovensko verní poslaniu, ku ktorému nás Boh povolal.
Fotografie: súkromný archív R. O.
