Výchova detí so sebou prináša mnohé výzvy na prekonanie seba samého a okrem formovania našich ratolestí rastieme aj my sami. Uvedomujete si, v ktorej oblasti starostlivosti o deti ešte potrebujete dozrieť a zbaviť sa prehnanej úzkostlivosti? Spýtali sme sa v rodinách našich spolupracovníkov.
MIKOLÁŠIKOVCI
Ja (Andrea) som asi úzkostlivá v tom, že mám pocit, že o bábätko sa viem postarať len ja, neviem sa o starostlivosť oň podeliť. Našťastie, ako naše deti rastú, tento problém sa sám od seba vytráca. Marcel hovorí, že on úzkostlivý nie je vôbec. Myslím, že to je pravda.
Andrea a Marcel, tvorcovia zastolom.sk
ŠUSTOVCI
Áno. Trvám napríklad na tom, aby si deti pred spaním umyli zuby a neváham ich ani zobudiť, ak zaspali skôr než by siahli na zubnú kefku. Lenka to občas preháňa s čítaním Éčok na obaloch.
Lenka a Juraj, Juraj je predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa
PAVLOVIČOVCI
Odpovedať na túto otázku predpokladá už uvedomenie si svojej prípadne prehnanej úzkosti, a jej uvedomenie si tiež znamená, že s ňou človek aj niečo robí, teda s ňou pracuje. Iná vec je potom aj, ako nás vnímajú v širšej rodine. Myslíme, že naši rodičia a starí rodičia nás niekedy vnímajú ako úzkostlivých. Ale podľa nás sú to skôr rozdiely v pohľade generácií na výchovu, energiu a čas strávený s deťmi. My sa s deťmi snažíme byť čo najviac. Nie sú stredom nášho manželstva, aspoň nie vždy, a nemali by byť , ale v bábätkovskom veku deti potrebujú pomôcť z fyzickej a citovej nepohody, a krik, hnev ani ignorácia im nepomôžu. To vedia najlepšie vždy biologickí rodičia, ak sú vnímaví, čo na ich deti zaberá. Je to vzájomné učenie sa detí aj ich rodičov, objavovanie darov, ktoré aj deti aj rodičia dostali do vienka od začiatku spoločného života. Je to možno „rodičovská intuícia“, nedá sa ničím nahradiť. Vyplakanie dieťaťa je napr. niečo, s čím nesúhlasíme za žiadnych okolností. Ak nás niekto v rodine vníma ako úzkostlivých pre tento postoj, tak to na veci a našom postoji nič nemení. Skôr to možno hovorí o smutnej príhode v detstve tých druhých.
Lucia a Branislav, členovia projektového tímu zastolom.sk
WINTEROVCI
Ťažko mi je nastaviť si objektívne zrkadlo na moju úzkostlivosť ohľadom detí, a tak som sa spýtala mojej maminy. Tu je jej odpoveď, s ktorou sa stotožňujem: “Myslím, že si profesionálne deformovaná tým, ako deťom vysvetľuješ a odôvodňuješ. Ale inak to berieš športovo.”
Katarína a Andrej, Katarína je pedagogička, prispieva článkami o výchove
GROMOŠOVCI
K: Ja asi v mnohých. No deti ma v tom vychovávajú – nedajú sa skrotiť tak, ako by som chcela, tak sa učím upúšťať od mojich predstáv a prijímať ich viac takých, akí sú, a menej sa báť o ich život, zdravie, dušu – viac sa spoliehať na Boha. Aj tak nad mnohými vecami nemám moc.
J: Myslím, že v porovnaní s inými viac chránime naše deti pred vplyvom médií.
Katka a Juraj, Katka je psychologička, píše články o vzťahoch a osvojení
GROSSMANNOVCI
Nezdravo úzkostliví asi nie sme ani jeden, malú vedieme k samostatnosti a nechávame ju objavovať svet samu, čo znamená aj občas pády, či iné boľačky, Majka úzkosť pociťuje, asi keď malú iní členovia rodiny vychovávajú nútivým spôsobom, teda, že ju neprimerane nútia do niečoho, čo sa jej vyslovene nepáči a nevysvetlia jej, prečo ju nútia.
Majka a Janko, Janko je psychológ, prispieva článkami z oblasti psychológie
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
