Cítite sa unavení, máte pocit, že vám partner nerozumie a deti od vás stále niečo chcú? Ak úprimne hľadáte spôsob ako preťať tento zdanlivo neprekonateľný kruh, potom siahnite po knihe španielskej autorky Rosy Pich-Aguilera Roca „Ako byť šťastná s 1,2,3… deťmi“. Spoločne s manželom minulý týždeň navštívili Bratislavu pri príležitosti vydania knihy v slovenskom preklade.
Rosa a jej manžel José Maria majú osemnásť detí, tri z nich už pochovali a aj napriek tomu zvládajú koordinovať život mnohopočetnej rodiny s gráciou a radosťou im vlastnou. Niekto by predpokladal, že na to, aby to zvládali, musia mať minimálne manažérske vzdelanie. Ale opak je pravdou. Rosa pracuje ako textilná návrhárka a José Maria vlastní malú firmu na distribúciu potravín. V jednotlivých kapitolách knihy Rosa vysvetľuje, že cesta k pozitívnemu vnímaniu života v rodinne vedie cez každodenné situácie a nazeranie na ne. Ak sa na život budete pozerať ako na tragédiu, zmení sa v tragédiu. Ak začnete hľadať cesty k druhému, nájdete cestu k svojmu osobnému šťastiu. Zhodne s manželom tvrdia: „Viac detí rovná sa viac radostí, lebo radosť spočíva v dávaní sa. Človek je o to šťastnejší a o to lepší život žije, o čo viac sa odovzdá druhému.“
Autorka nerozoberá iba najbežnejšie problémy ako je ranné vstávanie, rodinné stolovanie, nezhody s manželom, mimoškolské aktivity, ale čitateľovi doslova ponúka srdce na dlani, keď sa zveruje so smrťou svojej najstaršej dcéry Carminety. „Je to sotva rok, čo nás bez varovania opustila naša najstaršia dcéra Carmineta. Práve dovŕšila dvadsaťdva rokov, dokončila štúdiá, našla si prácu v Londýne, dalo by sa povedať, že bola v rozpuku života.“ Keď po pohrebe rodina vyšla z kostola, ľudia nechápali pokoj, ktorý vychádzal z členov rodiny Postigo-Pich. Rosa o tom hovorí: „Bol to prejav každodenne žitej viery, ktorá sa v takých ťažkých chvíľach, ako je pohreb dcéry či sestry neimprovizuje.“ Keď sa ľudia s nimi lúčili hovorili: „Zdá sa nám, že sme sa dotkli neba.“
Takisto otvorene a s úctou hovorí o manželskom intímnom spolužití a jeho dôležitosti pre harmonický rozvoj vzťahu medzi manželmi. „Sexuálny život je v každom manželstve dôležitá téma a ak sa nežije veľkoryso, dôsledky budú mať dosah aj v iných oblastiach osobného a rodinného života. Veľa manželských problémov by sa vyriešilo, keby sme my ženy boli ochotnejšie a proaktívnejšie v spálni.“ Autorka tiež vysvetľuje, že častým zdrojom vzniku problémov medzi manželmi je iba zabúdanie na to, že muži a ženy majú odlišné emocionálne a sexuálne potreby.
Kniha čitateľa doslova provokuje, aby prehodnotil a zvážil svoje doterajšie postoje. Čitateľ je nútený klásť si veľké životné otázky, ako je umelé prerušenie tehotenstva, otvorenosť
k životu, pohľad na vieru alebo smerovanie dnešnej európskej spoločnosti a rodiny. Nesnaží sa byť pamfletom hnutia prolife, ale osobným svedectvom o radosti zo života. Autorka netabuizuje žiadnu tému, ale ponúka svoj priamy a jasný postoj k nej. „Ak sme už počas tehotenstva vedeli, že dieťa sa narodí choré, lekári nám ihneď navrhovali: ‚Ak chcete, zákon vám umožňuje dieťaťa sa zbaviť a tak sa už nebudete viac trápiť.‘ Lož! Keď sa niekto zbaví vlastného dieťaťa, smúti ešte viac.“
Po štylistickej stránke kniha nijako nevyniká. Možno preto, že je to autorkina prvotina. Štylistika tohto 128 stranového diela je jednoduchá, s častými opakujúcimi sa tvrdeniami. Na druhej strane je prístupná širšiemu okruhu čitateľov, od starších detí až po dospelých. Pri čítaní o rôznych príbehoch rodiny Postigo-Pich vás bude sprevádzať smiech, slzy i obdiv.
Na záver dodávame, že ak máte v rodinnom živote problémy, nemusíte si viac zúfať. Utekať od manžela alebo od detí, by bola hlúposť. Niekedy stačí iba zmeniť paradigmu, prestať sa na život pozerať ako na tragédiu a pokúsiť sa zapracovať drobné zlepšenia, ktoré vám zmenia život. Prvým takýmto zlepšením môže byť siahnuť po tejto útlej knižke…
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
