Teším sa, že v posledných mesiacoch sa mi darí popri mamičkovských povinnostiach čítať knihy. Viete však, ako to je – často ma veci v knihe oslovia, no popri ostatných vnemoch dňa si ich nedokážem zapamätať. Zostávajú „zahalené“ v hmle; krátko po prečítaní mi, žiaľ, vyfučia z hlavy. Pri knihe Cesta blahoslavenstiev od otca Michala Zamkovského to však bolo inak. Viaceré myšlienky mi v hlave okamžite utkveli a opakovane sa mi pripomínajú – žmurkajú mi v mysli ako hviezdy. Pomyslela som si, že by som ju najradšej celú popodčiarkovala.
Otec Michal Zamkovský má dar jednoducho pomenovať hlboké pravdy zo Svätého písma a zasadiť ich do nášho každodenného života. Je úprimný, otvorený a ochotne sa delí o myšlienky, ktoré ho oslovili. Škoda, že sa do knihy nedá preniesť aj jeho hlas, keď dojato rozpráva o Božej láske či ľudskom utrpení.
Pred prečítaním knihy bola pre mňa stať o blahoslavenstvách taká… všedná. Poznala som ju, nemala som však potrebu sa nad ňou špeciálne zamýšľať, keďže Ježiš v tých niekoľkých vetách všetko jasne pomenoval. Až teraz, keď ich otec Michal Zamkovský „rozmenil na drobné“, zistila som, že sú veľkým pokladom našej viery a návodom, ako ju konkrétne žiť v bežnej každodennosti.
Otec Michal Zamkovský mi prostredníctvom tejto knihy pripomenul napríklad aj to, že:
- hriechom proti láske je aj nevernosť voči vnuknutiam Ducha Svätého;
- sme tu všetci preto, lebo nám niekto svedčil svedectvom života o viere;
- nemám lamentovať nad tým, že človek nechodí do kostola, ale mám mu vyprosiť dar viery, lebo keď ju bude mať, bude do kostola chodiť;
- keď nájdeme prameň a okolo nás sú smädní ľudia, je sebecké nechať si ho len pre seba;
- na Kalvárii sa mlčalo a práve to ticho je na bolesti najposväcujúcejšie;
a mnoho ďalšieho.
Vďaka myšlienkam z tejto knihy vystupujem aj ja, mama na materskej, každý deň na Vrch blahoslavenstiev a čerpám z nich silu. Chcem, aby sa Ježišov program Blahoslavenstvá, ako ho otec Michal Zamkovský nazval, stal aj mojím programom života.
