Predstavte si ako pristupujú k Eucharistii spolu s vami aj vaše malé deti. Učíte sa jeden od druhého postoj radosti a vďačnosti za dar Eucharistie, postoj bázne a úcty. Všetci prijímate Krista, ktorý vytvára vo vašej rodine jednotu a upevňuje lásku. Predstavte si tú radosť Boha, ktorý môže znova a znova prichádzať do nevinných sŕdc detí a prebývať v rodinách, v spoločenstve, uprostred ktorého je eucharistický Kristus.
Od septembra 2017 sa gréckokatolícka cirkev na Slovensku oficiálne a na celom území vrátila k starobylej praxi prijímania Eucharistie malými deťmi (v tzv. veku ešte pred užívaním rozumu). V gréckokatolíckej cirkvi už niekoľko rokov deti prijímajú myropomazanie (birmovku) aj prvé sväté prijímanie hneď po krste. Ale prijatie Eucharistie u novorodencov, resp. batoliat bola väčšinou jednorazová záležitosť, ktorá bola u dieťaťa obnovená až v školskom veku. Od septembra minulého roku môžu všeobecne a oficiálne gréckokatolícke deti na Slovensku prijať Eucharistiu bezprostredne po krste, ale ju aj naďalej prijímať až pokým nedosiahnu vek vhodný na prijatie prvej sviatosti zmierenia.
Eucharistiu dlhé obdobie cirkevných dejín prijímali aj malé deti
Viac ako 1000 rokov bola jednota troch iniciačných sviatostí spoločnou praxou východnej aj západnej cirkvi. Eucharistia sa prijímala v blízkej nadväznosti ku krstu a birmovke, niekoľkoročné rozostupy medzi týmito sviatosťami neexistovali. Dospelí katechumeni, aj malé deti po krste prijali aj birmovku a prvé sväté prijímanie. V 12.-13. storočí sa v latinskej cirkvi vytráca prijímanie pod spôsobom vína, a teda sa stráca aj prijímanie malých detí, pretože mali s formou nekvaseného chleba ťažkosti. Cirkev ovplyvnili aj myšlienky propagujúce nehodnosť ľudí prijímať Eucharistiu a do popredia sa dávala skôr ľudová zbožnosť vo forme adorácie, prijímanie bolo niečo príležitostné a výnimočné. Eucharistické prijímanie detí sa teda vytráca, pretože sa postupne vytrácalo prijímanie dospelých.
V 16. storočí Tridentský koncil vyhlásil, že prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie aspoň jedenkrát ročne je nevyhnutné pre spásu. Malé deti pred užívaním rozumu však prijímať tieto sviatosti nie sú povinné, pretože u nich pretrváva milosť posväcujúca vyplývajúca z krstu. Toto malo tiež za následok, že prax eucharistického prijímania malých detí v rímskokatolíckej cirkvi zanikla, pretože sa vyhlásenie Tridentského koncilu začalo interpretovať v takom zmysle, že pre deti Eucharistia nie je nevyhnutná, a preto ani potrebná. Východná cirkev zjednotená s Rímom postupne tiež prichádza o tradíciu eucharistického prijímania detí, robí tak pod vplyvom latinizácie, ktorá sa dožadovala jednotnosti a uniformity v liturgickom slávení.
Gréckokatolícka cirkev obnovila prax prijímania Eucharistie malými deťmi v blízkej časovej nadväznosti na krst
Eucharistické prijímanie malých detí sa lokálne praktizovalo už niekoľko rokov (napr. v Bratislave), ale nebola to všeobecná norma. V septembri roku 2017 sa prijímanie Eucharistie malými deťmi stalo sui iuris pre všetky slovenské eparchie. Eucharistia je deťom podávaná už od krstu až do obdobia rozumového rozlišovania, ktorý bol jednotne stanovený na začiatok 3. ročníka základnej školy. V tomto období deti prestanú prijímať Eucharistiu, absolvujú prípravu na prvú svätú spoveď a Eucharistiu začnú opätovne prijímať po slávnosti „Prvej svätej spovede“, resp. „Slávnostného svätého prijímania“. Nárok prijímať Eucharistiu v gréckokatolíckej cirkvi majú však len deti východného obradu. Ak je dieťa latinského obradu, nie je možné túto prax uplatňovať (ani v prípade, že rodičia trvale realizujú svoj duchovný život vo východnom obrade). Jedinou možnosťou je zmena obradu dieťaťa.
Ako je to u nás doma
Kým som nespoznala svojho manžela, ani som nevedela, že gréckokatolícka cirkev existuje. Keď sme čakali prvé dieťa, rozhodli sme sa, že ako gréckokatolíka (deti dedia obrad po otcovi) ho dáme pokrstiť v gréckokatolíckej cirkvi. Hoci ja som latinského obradu a manžel tiež dlhodobo praktizoval skôr rímskokatolícke liturgické slávenie, dávalo nám takéto rozhodnutie zmysel.
Mala som úctu ku koreňom môjho manžela a syna a vnímala som niečo ako povolanie do gréckokatolíckej cirkvi pre naše dieťa. Manžela najprv zaskočilo, že ako rímskokatolíčka to chcem takto, ale bol rád (ani svokor neskrýval radosť z tohto nášho rozhodnutia).
Iba niekoľko dní pred krstom, pri poučení od kňaza, ktorý mal krstiť nášho Michaela Jána, sme sa dozvedeli, že nielen že prijme Eucharistiu a birmovanie (myropomazanie) už pri krste, ale že Eucharistiu môže prijímať aj naďalej. Tá predstava ma úplne nadchla a úžas a veľká vďačnosť za tento dar ma doteraz neopúšťa. Každá nedeľná liturgia je pre mňa nielen vďačnosťou za Kristovo vykupiteľské dielo, vďačnosťou za moju rodinu a všetky materiálne a duchovné dobrá, ale veľmi konkrétne aj vďačnosťou za to, že k Eucharistii môže spolu so mnou a s manželom pristupovať aj náš dvojročný syn a štvormesačná dcérka. Pripomeňme si učenie Cirkvi: Eucharistia prináša človeku dôverné zjednotenie s Kristom, je zdrojom a vrcholom kresťanského života.
Viacero rodičov – gréckokatolíkov, dávajú pokrstiť svoje dieťa v latinskom obrade preto, lebo dlhodobo praktizujú latinský obrad, sú aktívni v spoločenstve rímskokatolíckej cirkvi, a preto je pochopiteľné, že dieťa pokrstia v cirkevnom spoločenstve, v ktorom praktizujú svoju vieru.
My s manželom sme sa v Bratislave pred narodením nášho syna nestihli zakoreniť v žiadnej farnosti, a preto sme ani nevnímali, že by sme niečo museli opustiť. Pokrstiť syna v gréckokatolíckej cirkvi sme sa rozhodli ešte predtým, než sme vedeli o možnosti prijať a následne naďalej prijímať Eucharistiu hneď po krste. Táto úžasná skutočnosť je pre mňa potvrdením toho, že som rozoznala Božiu vôľu a zadosťučinením za tento, možno aj odvážny, krok.
Ak vás zaujala téma eucharistickeho prijímania malými deťmi, pre podrobnejšie informácie odporúčam stránku http://www.grkat.nfo.sk/Texty/eucharistiadetom.html, kde nájdete odborné články, ale aj svedectvá a laické diskusie.
Foto: Kerstin Otto, www.fellas.de
