Prečo cirkevná odluka nie je rozvod?

Manželstvo je obrazom lásky Krista a Cirkvi. Manželia sú povolaní prežívať toto tajomstvo v každodennosti svojho spolužitia. Avšak v dôsledku istých závažných okolností sa môže toto spolunažívanie stať nemožným. Vtedy prichádza na rad inštitút manželskej odluky (niekedy nazývanej aj rozluky). Čo presne manželská odluka je? Aké dôvody k nej môžu viesť? Akým spôsobom je možné o ňu požiadať?

Čo je odluka manželov?

Pod pojmom odluka rozumieme oslobodenie od povinnosti manželského spolunažívania, ktorá plynie z uzatvorenia manželstva.[1] V praxi to znamená, že manželia, hoci žijú oddelene, pred Cirkvou sú stále ako manžel a manželka, teda nemôžu uzavrieť nové manželstvo. Nejedná sa o akúsi formu „cirkevného rozvodu“ ani o ekvivalent civilného rozvodu. Stále sú viazaní záväzkom zachovávania vernosti voči druhému manželovi.

Aké sú dôvody odluky?

Dôvody, ktoré vedú k manželskej odluke nazývame kánonickými dôvodmi. Zahŕňajú cudzoložstvo[2], fyzické alebo duševné nebezpečenstvo pre jedného z manželov alebo pre deti a napokon inú formu závažného znepríjemňovania manželského spolužitia[3].

Cudzoložstvo

Aby sme mohli hovoriť o cudzoložstve, je potrebné splniť viaceré podmienky: musí sa jednať o vedomý a dobrovoľný sexuálny akt (bez nátlaku, či násilia). Zároveň o tom musí mať nevinná stránka tzv. morálnu istotu (to znamená, že nejde len o akési podozrenie z cudzoložstva alebo pochybnosť o vernosti manžela).[4]

V duchu kresťanskej lásky je nevinná stránka nabádaná k tomu, aby veľkodušne odpustila previnilému manželskému partnerovi a neprerušila manželské spolunažívanie.[5] Ak sa rozhodne pokračovať v manželskom spolunažívaní aj potom, čo sa dozvedela o cudzoložstve, považuje sa toto rozhodnutie za odpustenie (tzv. odpustenie mlčky). Druhou možnosťou je výslovné odpustenie manželovi. [6] V týchto prípadoch nevinná stránka stráca právo na odluku.

Naopak, toto právo nadobúda vtedy, ak z jej strany nedošlo k odpusteniu cudzoložstva (výslovne ani mlčky), ak sama nedala dôvod na cudzoložstvo (napr. nevľúdnosťou, neopodstatneným odopieraním sexuálneho spolužitia), či dokonca, ak s ním nesúhlasila, alebo sa ho sama nedopustila. [7]

Ako požiadať o odluku?

Ak sa nevinná stránka rozhodne využiť právo na odluku a preruší manželské spolunažívanie, má povinnosť do šiestich mesiacov predložiť svoju žiadosť biskupovi. Proces manželskej odluky je možné riešiť administratívnou cestou (to znamená, že biskup vydá o veci dekrét), ďalej prostredníctvom ústneho sporového procesu a napokon cestou riadneho sporového procesu. Najčastejšie zvolenou a zároveň najrýchlejšou cestou je administratívny proces.[8] Žiadateľ najskôr vyhľadá v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska svojho farára, ktorý následne postúpi žiadosť biskupovi. Potom, čo biskup prijme túto žiadosť, predvolá si manželov na osobné stretnutie, kde ich vypočuje.[9] Biskup celú vec posúdi a stanoví čas odlúčenia, pričom sa snaží priviesť manželov k odpusteniu. Ak sa táto snaha o zmierenie ukáže ako neúspešná, rozhodne, či má odlúčenie trvať aj naďalej. V prípade, že predĺženie odlúčenia schváli, považuje sa svojou povahou za trvalé. [10]

Ohrozovanie jedného z manželov alebo detí

Druhou kategóriou kánonických dôvodov pre odlúčenie manželov je fyzické alebo duševné nebezpečenstvo, hroziace jednému z manželov, či deťom, alebo iné vážne znepríjemňovanie manželského spolužitia. Môže sa jednať o týranie, vzájomné hádky, ktoré vedú až k násiliu ale aj alkoholizmus spojený s násilím, či navádzanie na také správanie, ktoré protirečí náboženskému presvedčeniu druhého manžela (napr. navádzanie na kriminálnu činnosť, nútenie k praktizovaniu iného vierovyznania). [11]

Ako požiadať o odluku v týchto prípadoch?

Tak ako v predošlom prípade, aj tu vzniká nevinnej stránke právo na odlúčenie, o ktoré môže požiadať biskupa prostredníctvom svojho farára. Ak by hrozilo nebezpečenstvo z oneskorenia, môže sa odlúčiť okamžite aj na základe vlastného rozhodnutia. [12] Avšak aj naďalej je viazaná povinnosťou predložiť žiadosť o odlúčenie svojmu biskupovi do šiestich mesiacov. V týchto spomínaných prípadoch môže biskup udeliť toto povolenie na určitú dobu alebo na neurčitú dobu, nikdy však natrvalo. Toto povolenie je vždy udelené iba prechodne. [13] Po zaniknutí dôvodov, ktoré viedli k odluke, treba obnoviť manželské spolunažívanie s výnimkou prípadov, kedy cirkevná autorita stanovila inak. Často sa však stáva, že vzájomné vzťahy manželov sú natoľko rozvrátené, že obnovenie spolužitia je nemožné. [14]

Riešenie civilnoprávnych dôsledkov manželskej odluky

Pochopiteľne, aj v situácii odlúčenia manželov je nevyhnutné zaistiť ich prirodzené potreby, predovšetkým nevinnej stránky a takisto aj detí. Kánonické právo zdôrazňuje nutnosť primeraného materiálneho zabezpečenia a výchovy detí. [15] Keďže je nemožné dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom autority Cirkvi, treba celú vec postúpiť aj civilným súdom. Avšak niekedy je možné tieto ciele dosiahnuť iba cestou civilného rozvodu. [16] „Žiadosť o rozvod pred civilným súdom by mala obsahovať vyhlásenie žiadateľa o tom, že nemá úmysel zrušiť manželský zväzok v rozpore s kánonickým právom, že chce zabezpečiť civilnoprávnu ochranu pre seba a svoje deti, a že nemá úmysel opätovne sa zosobášiť podľa civilného práva, ak ho na to civilný rozsudok bude oprávňovať.“ [17] Aj Katechizmus katolíckej cirkvi konštatuje, že civilný rozvod sa stáva tolerovateľným (teda nie je morálnym previnením) v tom prípade, ak je jediným možným spôsobom ako možno zabezpečiť legitímne práva, akými sú starostlivosť o deti, či ochrana majetku. [18]

[1] Porov. Kódex kánonického práva (KKP), kán. 1151

[2] Porov. KKP, kán. 1152, § 1

[3] Porov. KKP, kán. 1153, § 1

[4] Porov. NEMEC, D.: Manželské právo katolické církve, s. 168.

[5] Porov. KKP, kán. 1151, § 1

[6] Porov. KKP, kán. 1152, § 2

[7] Porov. KKP, kán. 1152, § 1

[8] Porov. DULINA, F.: Niektoré výsledky výskumu odlúčenia manželov pri trvaní zväzku na území bývalej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy v rokoch 1998–2007. In: Studia Aloisiana, roč. 2, 2011, č. 2, s. 59-75.

[9] Porov. NEMEC, M.: Základy kánonického práva, s. 196.

[10] Porov. NEMEC, D.: Manželské právo katolické církve, s. 169.

[11] Porov. DULINA, F.: Niektoré výsledky výskumu odlúčenia manželov pri trvaní zväzku na území bývalej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy v rokoch 1998–2007. In: Studia Aloisiana, roč. 2, 2011, č. 2, s. 59-75.

[12] Porov. KKP, kán. 1153, § 1

[13] Porov. NEMEC, D.: Manželské právo katolické církve, s. 169.

[14] Porov. NEMEC, D.: Manželské právo katolické církve, s. 170.

[15] Porov. KKP, kán. 1154

[16] Porov. NEMEC, D.: Manželské právo katolické církve, s. 167.

[17] NEMEC, M.: Základy kánonického práva, s. 197.

[18] Porov. Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2383