Koľkokrát ste čítali a počuli, že dnešná doba je rýchla? Ja si to uvedomím vždy, keď som niekde na dovolenke a som „odstrihnutá“ od povinností – nielen pracovných, ale aj od tých domácich, odpadne mi všetka logistika ohľadom detí, varenia, lekárov a vybavovačiek. Odrazu mi nič nehovorí „rýchlo musím po deti do školy“, či „obliekajte sa, inak zmeškáte školu“…
Vždy, keď prežívam dovolenkový pokoj a jednoduchosť okamihov dní, si dám záväzok, že tento pocit si chcem preniesť aj k sebe domov, do bežného pracovného týždňa. Teraz môžete tipovať, koľko mi toto predsavzatie vydrží a ako dlho sa nenaháňam. Kto tipoval maximálne tri dni, má pravdu. Ani neviem ako – už som znova v jednom kole…
Postupne si však uvedomujem, že okolnosti sa nezmenia. Vždy budem matkou detí, ktoré má budú potrebovať, aj keď iným spôsobom. Najbližšie roky budem dennodenne riešiť všetko možné okolo chodu rodiny, domácnosti a práce… Nemôžem očakávať, že doba sa spomalí a zázračne si nájdem viac času a vnútorného pokoja. Tak to totiž nefunguje a je načase, aby som sa nesnažila zmeniť okolnosti, ale aby som zmenila svoj postoj.
Rozhodla som sa teda namiesto hundrania, že nič nestíham a všetko je na mne, hľadať svoj vnútorný pokoj.
Priznávam, nie je to jednoduché a výsledok sa nedostaví okamžite. Ale mám niekoľko tipov, o ktoré sa s vami podelím:
- začnite vo svojom srdci – v hĺbke svojej viery, a to v modlitbe. Nebudem písať o pravidelnosti modlitby a o jej dĺžke. To, ako sa kto modlí a či sa vôbec modlí, je intímny vzťah človeka s Bohom. Chcem vás však povzbudiť, aby ste žiadali pokoj do srdca, do slov a pokoj do vzťahov. Ten najväčší pokoj – Pokoj získate práve úprimnou túžbou. Viem, že je to dar. A ten môžeme získať, o ten môžeme prosiť a pýtať si ho. Aj krátka modlitba je viac ako žiadna, aj 3 minúty čítania Svätého písma sú lepšie ako neotvoriť ho vôbec. Nedajte sa oklamať, že nemáte čas, pretože aj minúta je čas! Nie nadarmo sa vraví, že kto si nevypýta, ten nemá. A tak proste – dostanete. Možno hneď a možno postupne, ale dostanete do srdca a zmýšľania pokoj a rozvahu.
- získajte pokoj „ľudsky“. Znie to zvláštne? Ale to je presne to, o čom som písala v úvode – zmeniť svoje zmýšľanie, svoj postoj a nie okolnosti. Ja som na to išla takto:
- Určila som si priority – čo je naozaj dôležité a čo nie je. Ako príklad uvediem najväčšieho požierača času a ľudských vzťahov – mobil. Vypnúť mobil naozaj funguje a nestojí to veľa námahy (no, možno na začiatku). Napríklad dnes sme prišli z návštevy, môj mobil ostal celý deň doma. Keď som prišla, začala som písať správu na messenger. V tom prišla moja dcéra a hovorí mi, či jej môžem pomôcť nájsť výkres, pretože vyrába darček a nevie, kde by mohol byť. Moja prvá reakcia bola: „Hanka, počkaj chvíľu, len dopíšem správu.“ Zasekla som sa a zložila mobil, pretože v skutočnosti messenger počká, a nie moje dieťa. Išli sme hľadať výkres a ja som okrem výkresu našla aj pokoj. Našla som spokojnosť a radosť, že sme vyriešili problém, že moje dieťa nebolo nedočkavé a že som tu bola pre ňu, keď ma potrebovala. Aké jednoduché – určiť si priority.
- Naučila som sa deliť sa so starosťami. Toto bolo pre mňa naozaj náročné. Som ten typ človeka, ktorý sa snaží všetko zvládnuť sám a najlepšie. Ale viem, že priznať si starosti, vlastné nedokonalosti a obmedzenia, nie je slabosť a nie je to zlyhanie. V skutočnosti je to úľava. Je to úľava od samoty, stresu z nestíhania, z akýchsi vnútorných predstáv, že všetko musím vyriešiť sama. Ak sa podelím so starosťami, dávam šancu mojej rodine, aby sme boli vnímaví na ťažkosti a únavu nás všetkých. Podeliť sa o starosti je teda spôsob úprimnosti vo vzťahoch a nazerania na seba i druhých.
- S tým úzko súvisí oslobodenie sa od očakávaní okolia. Toto je téma na samostatný článok, ale v krátkosti skúsim sformulovať svoje myšlienky. Nenaplnené (a často aj nerealistické) očakávania sú to, čo v nás vzbudzuje nervozitu a nepokoj. Predstavte si, že už od seba nebudete očakávať stopercentnú domácnosť. Pripustite si, že sa vám bude dobre žiť aj v neožehlených tričkách a že podlaha nemusí byť vysávaná každý deň. Ako sa cítite? Mne veľmi pomohlo, keď som sa zbavila vlastných očakávaní na seba samu. Napríklad som sa naučila povedať „dnes máme špagety, nestihla som ísť do obchodu“. Keďže špagety som dlho vnímala ako rýchlojedlo, ktoré nie je hodné mojich detí a môjho manžela, bolo oslobodzujúce vidieť, že všetci si bez slova pochutili na špagetách a že nikto nehodnotil to, prečo som nestihla ísť do obchodu. Nič sa nezmenilo a mne odpadol stres z toho, že musím ísť rýchlo nakúpiť a navariť. Jednoducho bol pokoj pri špagetách. 🙂
Viem, že to, čo je v skutočnosti dôležité, je práve láska. Láska vo vzťahoch, k rodine a k sebe samému. K tomu patrí aj pokoj v srdci a v živote. Aj keď nám okolnosti môžu vravieť, že spokojnosť ani pokoj dnes nenájdeme, nie je tomu tak. Stačí spraviť prvý krok, a to rozhodnúť sa hľadať pokoj – Pokoj.
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
