Počuješ ma, Pane?

0
2802

Myslím, že každý (veriaci) človek aspoň raz v živote vyslovil túto otázku. Najmä v ťažkých okamihoch života prosíme v modlitbe Boha o pomoc. Ťažká situácia nás gniavi, sme bezradní a voláme k Bohu: Pane, rýchlo mi pomôž, sprav zázrak! Pane, počuješ ma?

Boh nás počuje. Len či my počujeme Jeho. Áno, máme právo i výsadu prosiť Boha o pomoc. Vyzýva nás k tomu sám Pán Ježiš, keď hovorí: „Proste a dostanete“ (Mt 7,7). No zároveň si musíme uvedomiť, že Boh nie je automat na splnené priania; hodím modlitbu a vyplní sa mi želanie. Prípadne podľa veľkosti a závažnosti želania si navolím množstvo modlitieb (nie som predsa nevďačný!)

Žiaľ, takto to nefunguje a s takýmto zmýšľaním by sme márne kričali na Pána Boha, prečo nevypĺňa naše prosby. Boh dokonale pozná nielen našu situáciu, naše potreby, ale aj naše srdce.

Naučila som sa, že nestačí, aby sme sa iba modlili. Musíme sa modliť s vierou. Dôležité je, aby sme Bohu dali všetko a začali prijímať. Potrebujeme detskú vieru, že Boh sa postará bez ohľadu na to, čo sa stane.“ (Mária Eisenring)

Týmito slovami je podaný jasný a presný návod, ako máme prosiť. Bez detskej dôvery v Otcovu lásku, pevnej viery, že On vie, čo je pre nás najlepšie, a absolútnej odovzdanosti prijať, čo nám dá, naša modlitba nie je úprimná.

Bohu môžeme nadiktovať presne, čo chceme a potrebujeme; no je potrebné, aby sme boli otvorení prijať Božiu vôľu, aj keď sa nezhoduje s našou, ako to denne hovoríme v modlitbe Otče náš (buď vôľa Tvoja).

O tom, že Boh počúva prosby svojich detí a odpovedá na ich modlitby – niekedy celkom obyčajne a niekedy mimoriadne, sa môžeme presvedčiť aj vďaka knihe, ktorá vyšla nedávno vo vydavateľstve Zachej.sk.

Lorene Hanley Duquin, katolícka autorka, lektorka, organizátorka webových seminárov a workshopov zameraných na evanjelizáciu a praktickú pomoc farnostiam, sa odhodlala napísať knihu, v ktorej sú zaznačené skutočné príbehy vyslyšaných modlitieb. Autorka zozbierala rozličné skúsenosti reálnych ľudí zápasiacich v modlitbe.

Na prvý pohľad je to kniha „bežných“ skutočných príbehov, ktoré napísal sám život. No predsa je iná. Všetky príbehy majú spoločného menovateľa a to fakt, že jednotliví protagonisti do svojej životnej situácie prizvali Boha. Je to kniha plná dôvery a odovzdanosti. Kniha, ktorá čitateľa povzbudzuje, aby s dôverou zveril svoje starosti a trápenia Bohu. Prosebná modlitba nemá byť posledné vedro vody pri hasení požiaru, ale naopak – to prvé.

Nie každá modlitba a prosba je vypočutá presne podľa našich predstáv, ale isté je, že každá je vypočutá. Boh vo svojej prozreteľnosti vie, čo je pre nás najlepšie. Veľmi jasne to reflektuje myšlienka C. S. Lewisa: „Vo večnosti budeme veľmi ďakovať za modlitby, ktoré Boh nevypočul!“

Lorene Hanley Duquin: Boh počúva

Keby sa aj na Slovensku niekto odhodlal zaznamenať príbehy vypočutých modlitieb, isto by o pracovný materiál nemal núdzu. Mária Kohutiarová – redaktorka kresťanského portálu – napísala príbeh o vypočutej dlhoročnej modlitbe, ktorý sa odohráva v súčasnosti, na Orave, na severnom Slovensku. Nie je to síce konkrétna skutočná udalosť, ale je to odraz reality. V tomto príbehu o kríze v manželstve sa môže nájsť mnoho slovenských rodín. A rovnako tu môžu nájsť osvedčený recept na záchranu manželstva a vzťahov.

Mária Kohutiarová: Dokonalá

Možno máme osobnú skúsenosť s vypočutou modlitbou a možno sme túto milosť ešte nezažili. Ak však máme v srdci túžbu viesť živý rozhovor s našim nebeským Otcom, zmeniť náš modlitbový monológ na aktívny dialóg, môžeme si byť istí, že takáto modlitba prinesie svoje ovocie.

Ako sa máme modliť? To je prastará otázka. Už evanjelisti nám zanechali správu, že učeníci nespúšťali oči z Ježiša. Boli zvedaví, ako sa Ježiš modlí. Jeden z učeníkov ho dokonca žiada: „Pane, nauč nás modliť sa…“ (Lk 11,1). Túžili modliť sa ako Ježiš. Potrebovali, aby ich niekto usmernil. Túžba po správnej modlitbe neutícha už celé stáročia. Ľudia sa pýtajú: „Ako sa mám modliť? Ako sa to naučím?“ Každý vo svojom vnútri cítime, že nám modlitba prospieva. No často nám stojí v ceste prekážka, že sa modliť nevieme.

Anselm Grün, benediktínsky mních a autor niekoľkých celosvetových bestsellerov, v knihe Malá škola modlitby nám ukazuje spôsob a možnosť, ako prostredníctvom modlitby nadobudnúť v našom živote rovnováhu. Ako nastoliť harmóniu medzi nebom a zemou a objaviť vo svojom vlastnom srdci miesto, kde v nás prebýva Boh.

Posolstvom Anselma Grüna je myšlienka: „Človek sa narodil, aby bol šťastný. V každom z nás sa ukrývajú zdroje tejto sily.“

Anselm Grün: Malá škola modlitby

Zaiste nikto nepochybuje o známom tvrdení, že investícia do detí sa nám mnohonásobne vráti. Mnoho rodičov skutočne investuje nemalé finančné prostriedky do vzdelávania či záujmovej činnosti svojich detí. Na tom nie je nič zlé; len je potrebné si položiť otázku, či sa adekvátne venujeme aj duchovnému rastu a vzdelávaniu našich potomkov. Osvojovanie si pravidelnej osobnej modlitby, čítanie biblických príbehov (neskôr Svätého písma), štúdium katechizmu je taktiež hodnotná investícia do našich detí. Pre rodiča snáď niet väčšej radosti, ako keď vidí, že zo svojho dieťaťa vychoval inteligentnú, vzdelanú osobnosť, ktorá si ctí a rešpektuje morálne i náboženské zásady.

Stefania Caglianjová, Ezio Aceti: Naučme deti modliť sa

Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.

Monika Bugáňová

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno