Pavol Hucík: Harry Potter mánia ukazuje, že človek je duchovná bytosť. Deti túžia po veciach medzi nebom a zemou

Pokračujeme v téme Harry Potter. Oslovili sme katolíckeho kňaza Pavla Hucíka, ktorého podnety boli motívom pre napísanie článku Terézie Rončákovej – Harry Potter – zradná učebnica mágie. Chceme takto preniknúť do tejto témy hlbšie a zodpovedať otázky, ktoré ste v diskusii položili.

Čítali ste Harryho Pottera?

Čítal som jednotku, ostatné časti som pozeral vo filmovej podobe, pretože to bolo aj časovo menej náročné. Oblasť mágie a okultizmu je veľmi rozsiahla a má veľa podskupín, z ktorých každá by sa dala študovať ako samostatný odbor. Harry Potter je len jedna časť z tejto pestrej palety. K čítaniu prvého dielu som sa musel doslova prinúť. Prečo? Mal som za sebou viacročnú praktickú skúsenosť s mágiou, za ktorou som už urobil deliacu čiaru. Na konci strednej školy som sa cez jednu knihu prof. Jozefa Vrableca dostal k osobnej skúsenosti s Duchom Svätým. V sile jeho lásky bledli všetky magické praktiky a pre mňa to boli už len akoby plevy pre roľníka. Na stránkach Harryho Pottera ma prakticky nič neprekvapovalo, nič nové som sa nedozvedel. Bolo to ako staré haraburdie, ktoré som už raz vyradil zo svojho života, a teraz som sa potreboval v ňom znova hrabať. Jednoducho nebol to pre mňa úžasný svet, ktorý niektoré deti len objavujú. Možno preto som siahol skôr po filmoch. Niektoré pasáže, najmä v posledných dieloch, som zo spomínaných dôvodov už len preklikal. Okrem toho som čítal množstvo kníh a článkov o Harrym Potterovi a rozprával som sa s mnohými ľuďmi, ktorí videli alebo čítali príbehy Harryho Pottera.

Témam, ktoré sú spojené s okultizmom, mágiou, liečiteľstvom a paranormálnymi javmi sa venujem prakticky od svojho prvého roku kňazstva, keď som prišiel do Spišskej Novej Vsi. Teologické štúdiá som ukončil diplomovou prácou Parapsychológia z pohľadu kresťanstva u školiteľa biskupa Františka Tondru. Popri klasickej pastorácii sa až dodnes venujem osvete, poradenstvu a modlitbám za oslobodenie pre tých, ktorí prišli do kontaktu s touto oblasťou.

Prešlo 20 rokov od prvého slovenského vydania Harryho Pottera. Prečo aj po dvoch desaťročiach je Harry Potter ešte pre kresťanov taká „horúca“ téma?

Príbehy Harryho Pottera vychádzali postupne. Prvý diel vyšiel v roku 1997 a ôsmy diel v roku 2016. Okrem tejto základnej série napísala pani Rowlingová ešte štyri ďalšie knihy s podobnou tematikou. Pani Rowlingová je veľmi tvorivá a stále prináša niečo nové. Vytvorila celú generáciu, ktorá je formovaná príbehmi s Harrym Potterom. Dnes sú títo ľudia už dospelí a ona ich ďalej oslovuje novými dielami. Takže aj preto sa nás to týka už viac ako dvadsať rokov.

A prečo je to pre kresťanov téma? V Harrym Potterovi sú veci, ktoré sú v rozpore s vierou, Bibliou a tradíciou Cirkvi a, samozrejme, s výchovou a zdravou pedagogikou. Preto je to kontroverzné. V ankete, ktorú som urobil na túto tému, som sa pýtal žiakov, či pozerali alebo čítali Harryho Pottera a či čítali Bibliu. Zo 132 žiakov iba traja nevideli alebo nečítali Harryho Pottera. Omnoho viac bolo detí, ktoré nečítali Bibliu, ani žiadnu inú kresťanskú literatúru. Harry Potter je napísaný spôsobom, ktorý je pre deti lákavý a zaujímavý. Technicky je to dokonalé dielo – odhliadnuc od morálneho obsahu. Ponúka mladým témy, ktoré riešia: nepochopenie, „cítim sa byť iný“, konflikt s rodičmi a učiteľmi, nenaplnené túžby, svet fantázie…

Prečo sa nenájdu povedzme kresťanskí spisovatelia, ktorí napíšu lepšie diela ako Rowlingová?

Možno sú napísané lepšie diela. Rowlingovú dnes porovnávajú s Tolkienom alebo C. S. Lewisom. Keď zoberieme nahovorené biblické príbehy našimi umelcami, je to tiež úžasné dielo. Veľa závisí od marketingu. Na základe viacerých svedectiev viem, že deti tieto prerozprávané príbehy „žerú“. My ale nevieme veci predať. Máme úžasné bohatstvá, ktoré nevieme dobre spropagovať a ponúknuť. A potom pretvoriť do filmovej podoby. V oblasti kinematografie máme veľké medzery. Kresťania na celom svete sa dokázali zjednotiť, aby vydali spoločné preklady Biblie z originálnych textov. Ale nevieme sa zjednotiť a vytvoriť vlastné filmové štúdiá, ktoré by boli alternatívou Hollywoodu, aby sme tieto biblické príbehy ponúkli pútavým a pravdivým spôsobom, a nie znetvorené, ako to robia svetské kinematografické spoločnosti.

Okrem toho je tu veľký boj proti čomukoľvek autenticky kresťanskému. Spomínam si, keď Mel Gibson natočil film Umučenie Krista. Film, ktorý sa stal svetovým trhákom. Prečo? Lebo sa ho usiloval natočiť čím najvernejšie Biblii a histórii a zároveň presne podľa pravidiel kinematografie. Keď som raz absolvoval kameramanský kurz, film Umučenie Krista sme rozoberali ako vzorový príklad pravidiel filmovej kompozície a strihu. Mel Gibson sa vyjadril, že pri žiadnom inom filme sa nestretol s toľkými prekážkami, útokmi a kampaňou voči svojej osobe ako pri filme Passion. Viete si predstaviť, aké by to bolo, keby existovali kvalitné kresťanské filmové štúdiá, ktoré by každý rok vyprodukovali niekoľko filmov takéhoto formátu? Ale žiaľ, ako už povedal Ježiš, „synovia tohto sveta“ sú v pozemských veciach mnohokrát chytrejší a múdrejší ako synovia svetla (porov. Lk 16, 8). Celkovo je problém presadiť sa v médiách. Treba povedať, že pri vstupe do mediálneho priestoru pre kresťanských autorov nie sú rovnaké podmienky ako pre diela ostatných autorov.

Otázka je, či majú takéto tábory vznikať práve kvôli Harrymu Potterovi.

Nie je to len Harry Potter, ale sú tu aj ďalšie témy, ktoré oscilujú spoločnosťou: homeopatia, interrupcie, joga a mnohé ďalšie. Harry Potter je novodobá forma propagácie mágie. Niektoré kontroverzné knihy sa predtým dostávali na index zakázaných kníh.

Keby ešte dnes existoval index zakázaných kníh, zaradili by ste tam aj Harryho Pottera?

Nie som na to kompetentný, ale keď si zoberiete vyjadrenie Benedikta XVI. a Gabriela Amortha, tak myslím si, že je veľmi pravdepodobné, že by sa tam ocitol. (O týchto vyjadreniach sa dočítate v článku Terézie Rončákovej, – pozn.red.)

Ešte v roku 2011 sa Gaetano Vallini, reportér vatikánskeho denníka, pozitívne vyjadril o poslednej časti série filmov s Harrym Potterom. Napísal: „Zlo nie je nikdy v ságe prezentované ako fascinujúce alebo atraktívne, ale zdôrazňujú sa hodnoty priateľstva a obety. V jedinečnom a dlhom formačnom príbehu hrdina a jeho spoločníci dospievajú od ľahkosti detstva až po komplexnú realitu dospelosti cez bolestivé pasáže vyrovnávania sa so smrťou a stratou.“

Žiaľ, vatikánsky novinár nemá odbornosť posudzovať Harryho Pottera a to, že je žurnalistom, ho ešte nerobí odborníkom. Odborníkom je človek, ktorý pozná satanizmus či mágiu – nemusí to poznať na vlastnej koži, ale robí s ľuďmi, ktorí si tým prešli. Veľké slovo by mali mať aj psychiatri. V prípade Harryho Pottera nejde len o literárnu kritiku. Keďže ide o presah do duchovných vecí, k Harrymu Potterovi sa majú vyjadrovať teológovia a exorcisti, lebo je to ich fach.

Naozaj? Pretože podľa niektorých kritík slúžia mágia či kúzla v Harrym Potterovi len ako kulisy, uprostred ktorých sa odohráva dej.

Poviem jeden príklad. Podľa mňa je legitímne, že riešime použitie určitých symbolov kotlebovcami. Ide o niekoľko čísel a znakov, ktoré zrátame na rukách a právom ich odmietame, lebo sú to symboly nacizmu. Keď riešime Harryho Pottera, nájdeme stovky vecí, ktoré sú trvalo prvkami praktickej, reálnej mágie. Kto ich má hodnotiť, ak nie odborníci na danú oblasť? Sú tam prvky, ktoré sa dodnes používajú v mágii, ba dokonca aj v satanizme. Akákoľvek forma mágie je Božím slovom, katechizmom a učením Katolíckej cirkvi jasne prehlásená za ťažký hriech, brániaci prístupu do Božieho kráľovstva a prijímaniu sviatostí. Z nášho hľadiska ako kresťanov by to malo byť jednoznačné. Ani v Mein Kampf nenájdete toľko prvkov nacizmu, koľko prvkov reálnej mágie nájdete v príbehoch pani Rowlingovej. Mágia je skutočná, funguje, je škodlivá a výslovne protikresťanská. Ak je Harry Potter predstavený ako osoba, s ktorou sa deti stotožňujú, a on sa učí čarovať, veštiť, robiť horoskopy, tak to je jasná propagácia mágie.

Ak to zostručním, odmietate Harryho Pottera pre propagáciu praktickej mágie, ktorá je škodlivá.

Áno. A je nebezpečné, že sa to podáva ako rozprávka, pretože mágia ani okultizmus nikdy rozprávkami neboli. Zľahčuje sa závažnosť problému. Keď sa stretnú v živote s reálnou mágiou, budú to brať ako niečo neškodné – ako rozprávku. Dochádza k stieraniu rozdielov, je to relativizmus, na ktorý upozorňujú aj pápeži. Tu sa relativizuje niečo, čo je ťažkým hriechom. Každá forma mágie, ako uvádza Katechizmus katolíckej cirkvi v bodoch 2116 a 2117, vážne odporuje kresťanskej zbožnosti.

Prečo neberiete Harryho Pottera len ako literatúru?

Ak by išlo o príbehy, ktoré sú v pohode, a je tam jedna scéna o mágii, tak by to bolo v poriadku. Ale keď je celá sága len o tom…?

Čo môže podľa vás spôsobiť vnútornému svetu dieťaťa čítanie Harryho Pottera?

Za dvadsať rokov kňazstva som mal po celom Slovensku okolo 200 prednášok ohľadom tém, spojených s okultizmom a mágiou. Stretol som tisíce ľudí, ktorí mali bohaté skúsenosti z tejto oblasti. Mnohí ma vyhľadali osobne a riešili problémy, ktoré vznikli práve vďaka tomu. Mám množstvo spätných reakcií aj na Harryho Pottera. V prvom rade vidím stieranie rozdielov medzi pravdou a lžou, dobrom a zlom, realitou a rozprávkou. Relativizovanie vecí je klamstvo. Dieťa, ktoré si prejde všetkými príbehmi, je na tom podobne, akoby absolvovalo strednú školu o princípoch a fungovaní mágie. Stačí si odmyslieť rozprávkový kontext príbehov. Pre bežného človeka sa to tak nemusí zdať. Kto má praktickú skúsenosť z mágie a prečíta si Harryho Pottera, hneď zbadá, že jednotlivé situácie sú síce vymyslené, ale používané princípy sú skutočné. Harryho Pottera nemohla autorka len tak vymyslieť. Je tam približne stovka kúziel, ktoré sa v mágii reálne používajú. Možno sú slová iné, ale postup a princíp je ten istý. Moja skúsenosť s mágiou trvala šesť rokov. Napriek tejto skúsenosti nie som schopný napísať také dielo, ako napísala Rowlingová. Povedal by som, že jej znalosti mágie sú na úrovni vysokoškolského profesora, ktorý zároveň vie podať populárnym štýlom, aby ich pochopil aj ten, kto sa doteraz s mágiou nestretol. Niekedy dokonca uvažujem o tom, či pani Rowlingovej nepomáha tím nejakých poradcov z oblasti mágie.

Napriek všetkému nachádzate niečo pozitívne na príbehoch s Harrym Potterom?

Ak chceme zasiahnuť široké masy i mladých, potrebujeme vedieť pomenovať problémy, ktoré prežívajú. V ankete o Harrym Potterovi, ktorú som už spomínal, oceňovali žiaci hodnoty súdržnosti a priateľstva. Oslovil ich aj boj dobra so zlom, ale tento boj je v Harrym Potterovi relativizovaný: dobro je to, čo robí pozitívny hrdina, aj keď je to to isté, čo robí predstaviteľ zla a temnoty Voldemort. Harry Potter použije tie isté kúzla ako Voldemort, ale keďže Harry je kladný hrdina, tak sa na tom nevidí nič zlé. Pozitívne je, že Harry Potter pomenúva niektoré tínedžerské problémy: nepochopenie rodičmi, ťažkosti v škole atď. Tzv. fenomén „potterománie“ v podstate ukazuje, že človek je duchovná bytosť a má hlad po duchovných veciach. Túto oblasť sme deťom dostatočne neponúkali. Pre mňa je to veľká výzva. Deti a mladí túžia po veciach medzi nebom a zemou. Nie sú také materialistické, ako by sme si mysleli. Čo je vlastne okultizmus a mágia? Napodobnenie Božích vecí, požehnaní, sviatostí, nadprirodzenej moci a schopností, chariziem, zázrakov, čo je v podstate kresťanstvo. My príliš kladieme dôraz na morálku a pravidlá, akoby stačilo byť dobrým a slušným človekom. Okrem toho dbáme, aby sme verne zachovávali obrady a tradície. Pravdy viery sa snažíme vysvetľovať prirodzenou logikou a vedou, ale zabúdame zdôrazňovať reálnosť duchovného sveta a jeho princípy.

Ako teda Cirkev či kňazi môžu zatraktívňovať svet medzi nebom a zemou?

Písať, tvoriť, rozvíjať, nazvime to „kresťanský fantasy“ žáner. Ako ľudia potrebujeme metafyziku, chceme ísť ďalej. Jednou z našich základných túžob je prekonávať seba, prekonávať hranice, mať veľké sny.

Kňaz a znalec Tolkiena Pavol Hrabovecký v rozhovore pre Postoj povedal: „Problematickým je najmä Rowlingovej synkretizmus, zmiešavanie všetkého dokopy, dobra aj zla. Rowlingovej svet nie je taký číry ako Tolkienov alebo Lewisov, kde je úplne jasné, že zlo nikdy nevedie k dobrým cieľom, že to nie sú rovnocenné veličiny. To ale neznamená, že v Potterovi nemožno nájsť aj pozitívne veci. Napríklad v poslednej časti profesor Snape, ktorý spočiatku pôsobil ako negatívna postava, ukáže význam obety za druhých. Celkovo však Harryho Pottera z náboženského hľadiska považujem za problematické dielo – práve kvôli nejednoznačnosti rozlišovania.“ Je potrebné mať v literatúre jasne oddelené dobro od zla? A ako je to s naším svetom – malo by byť všetko čierno-biele? Bežný život je naozaj pestrofarebný a dobro má rôzne podoby. Nie sú podobné potterovské „zmiešavania“ skôr pozvánkou a príležitosťou pre nás, ako sa naučiť lepšie rozlišovať?

Ujasnime si pojmy. Vieme, že život a človek nie sú čierno-bieli. Jedna a tá istá vec nemôže byť súčasne morálna aj nemorálna, a v tom nastupuje relativizmus. Ak je pomoc blížnemu dobro, nemôže byť zlom. Ak je láska dobrom, nemôže byť zároveň aj zlom. Ak je vražda zlá, nemôže byť dobrá. Mágia je vždy zlom. Biela mágia, ktorá akože „pomáha“, funguje na tých istých princípoch ako čierna mágia. Problém je v tom, že zlé veci sa v Harrym Potterovi predstavujú ako dobro, pretože ich robí kladný hrdina. Sú tam klamstvá, podvody, neúcta k dospelým… Náš svet, ktorý funguje na nejakých pravidlách, je vykreslený ako zlý.

Je cestou pre veriacich rodičov čítať knihu s dieťaťom? Na čo by mal rodič sprevádzajúci dieťa čítaním Harryho Pottera upozorniť?

Je to dosť náročná úloha. Nie každý rodič má čas si to naštudovať a argumentovať. Oceňujem tých, ktorí to zvládnu. Pri najlepšej vôli si to ale mnohí nemôžu dovoliť. Majú nastúpiť kňazi a katechéti. Ale tiež nie všetci majú o tejto oblasti dostatočný prehľad. Ani lekár nemôže pracovať bez atestácie.

Na článok Terézie Rončákovej, v ktorom ste citovaný a ktorý „odsúdil“ Harryho Pottera ako zradnú učebnicu mágie, reagovala čitateľka, ktorá si kdesi v kresťanských médiách prečítala recenziu o „neškodlivosti“ Harryho Pottera. „Nakoniec som si prečítala prvú a aj všetky ostatné knihy. A nevidím v nich o nič viac mágie ako v slovenských ľudových rozprávkach. Aj tam sa často využívajú čary na pozitívne, ale i negatívne účely. A ľsti či drobné klamstvá majú aj dobré úmysly, na zmiatnutie nepriateľov. Janko a Marienka zabijú ježibabu práve vďaka klamstvu, nie odvahou. Zhavranených bratov je sedem. Nezakliala ich žiadna zlá čarodejka, ale milujúca mama. A v závere ich opäť kúzlom zachráni sestra.“Mali by sa kresťania teda vyhýbať aj ľudovým rozprávkam, v ktorých sa vyskytujú magické postavy, kúzla, pohanské povery či zvyky?

Slovenské, klasické rozprávky sú metafory, kde je jasne rozlíšené, čo je dobro a čo je zlo. Zlo býva v princípe väčšinou porazené. Prvoradým cieľom rozprávok nie je mágia. Čitateľka napríklad píše „O zhavranených bratoch“. Títo synovia boli prekliati mamou v jej rozhorčení, že nezvláda ich výchovu. Kliatba v emočnom rozrušení ešte nie je mágia, aj keď má podobný dopad. A čím boli vyslobodení? Láskou ich sestry, ktorá im do istého času mala ušiť košele z pŕhľavy. Neboli zachránení kúzlom, ale láskou a obetou. Vezmime si aj Narniu. Tam kúzla používajú len dvaja – Aslan a Zlá čarodejnica. Ostatí nemajú takú moc. V slovenských rozprávkach tiež väčšinou čary používajú zlé čarodejnice, vyskytujú sa tam aj ľudové povery, ale nejde o propagáciu mágie. Nepoznám osobu, ktorá by sa na základe slovenských rozprávok rozhodla venovať mágii.

Takže ako kresťania nemusíme čítať len Bibliu a životopisy svätých? (úsmev)

To mi v živote ani nenapadlo! Len v slovanskom svete je toľko hodnotnej literatúry.

V konzervatívnom časopise First Thingsvyšiel článok, že Harry Potter nevzýva žiadne kniežatstvá ani sily, kým Tolkienov Gandalf má talent na mágiu. Hoci sa Elbereth a Gilthonie pravdepodobne modlia v Stredozemi, nikto neobviňuje Tolkiena, že propaguje uctievanie falošných bohov. Autor preto kritikom Harryho Pottera navrhuje, aby tak, ako sa pozerajú na Tolkiena, začali nazerať aj na Rowlingovú. Súhlasíte?

Tolkien je úplne iný svet. V Harrym Potterovi som cítil stále akúsi pachuť. Povedal by som takýto príklad: niekto dá do gulášu štipku soli, niekto tam nasype celé vrecko. Kým prvý ochutí guláš, druhý urobí „maglajz“. Osobne by som ani neporovnával Tolkiena a Rowlingovú, príde mi to ako miešanie hrušiek s jablkami.

Vy sám ste experimentovali s mágiou, hypnózou či ovládaním ľudí. Neskôr ste sa od toho oslobodili, potom ste sa stali katolíckym kňazom. Uvedomujem si, že na základe vašej skúsenosti je váš pohľad na harrypotterovské témy iný a možno aj „radikálnejší“ ako napríklad pohľad laika. Je však „spravodlivé“ prenášať vašu osobnú skúsenosť na Harryho Pottera?

Keďže sa väčšinou vo svojich článkoch a prednáškach prihováram veriacim, myslím si, že je môj pohľad oprávnený. Keby som sa prihováral neveriacim, skôr by som apeloval na ľudské hodnoty a upustil by som od teologickej argumentácie. Nemyslím si ale, že som až taký radikálny. Spomeňme si na prvých kresťanov, ako sa o nich píše v Skutkoch apoštolov. Počas jednej pastoračnej návštevy sv. Pavla v Efeze veriaci spálili knihy o mágii a čaroch v hodnote 50 000 strieborných! V tej dobe by ste si mohli za túto sumu kúpiť 2500 otrokov! V tradícii Cirkvi existoval až do Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962-1965 spomínaný Index zakázaných kníh.

Áno, ale priniesla ho doba.

Vychádzalo to z Biblie. Od čias Starého zákona existovala nulová tolerancia voči čomukoľvek, čo bolo modlárske. Napríklad vytínali sa posvätné háje: nestačilo len zbaviť ich modiel, ale museli zaniknúť celé, lebo vedeli, že by ľudí zvádzali k modlárstvu, hoci tam soška nebude.

V dnešnej dobe ale asi už nemusíme vytínať či páliť.

Chcem len povedať, že môj pohľad nie je v tradícii Cirkvi až taký radikálny. Držím sa v jej intenciách, no citlivosť ľudí je iná. Reč sa prispôsobuje dobe. Ale zďaleka nie som taký radikálny, ako boli apoštoli alebo cirkevní otcovia.

Ešte sa nachvíľu vráťme k Harrymu Potterovi. Je podľa vás táto kniha vstupnou bránou do sveta mágie a okultizmu?

Určite áno.

Pre každého?

Závisí, s čím sa človek stretne a aké má problémy. Čím viac nevyriešených problémov má, tým viac je naklonený otvárať sa pre svet iracionality a pseudoduchovna. Takíto ľudia hľadajú skratky, a tie mágia a okultizmus ponúkajú. Skutočné kresťanstvo neponúka v prvom rade zázračné skratky. Dnes v každom väčšom meste na Slovensku existuje aspoň skupina satanistov, predávajú sa ezoterické knihy, mnohí podnikatelia a umelci si mágiou „pomáhajú“, takže riziko je preto veľké.

Odhliadnuc od kresťanstva, v čom vidíte riziko používania mágie?

V prvom rade mágia prináša klamstvo, skreslenie reality, vnútornú neslobodu a spútanosť. Ďalej sú to narušenia rôzneho charakteru: nočné mory, vidiny, halucinácie, vtieravé myšlienky, obsedantno-kompulzívne poruchy správania atď. Končiť to môže až posadnutosťou. Často to spôsobuje prejavy, ktoré nereagujú na medicínsku liečbu a dajú sa riešiť iba duchovnou cestou. No a odborníkov v oblasti duchovného oslobodzovania, hagioterapie a sprevádzania takýchto ľudí je v Cirkvi stále málo. A často ich vnímame ako čudákov či outsiderov.

Cítite sa byť outsiderom?

Jednoznačne! Ale spočiatku to bolo horšie, keď som začínal ako kaplán.

Máte nejakú radu pre ľudí, aby nepraktizovali bielu či čiernu mágiu?

Ak bola v dejinách kríza viery, vždy rástla povera. Ak budeme žiť kresťanstvo – aj pri svojej biede – ľudia nájdu to, čo potrebujú. Ak ľudia prichádzajú, ale vidia len folklór, tradíciu alebo zosvetštené kresťanstvo, tak sa im ani vlastne nečudujem, že hľadajú ďalej a končia pri pseudoduchovne. Mnohí kresťanstvo príliš zracionalizovali a oklieštili ho od duchovných skutočností, ostávajú len pri morálnych a všeľudských princípoch. Žime naplno vieru, buďme otvorení Duchu Svätému a charizmám. Ponúkajme druhým rýdzu vieru, nádej a lásku a nehanbime sa svedčiť, že nadprirodzený svet je reálny a my sme jeho súčasťou.

Doplňme ešte otázku ďalšej čitateľky. Zaujíma sa, ako sa má rodič postaviť k tomu, keď je v povinnej literatúre kniha, ktorá obsahuje prvky mágie alebo sa v nej vyskytujú čarodejnice, hoci tematizované v zábavnej forme? Má rodič dovoliť deťom čítať takéto knihy?

Rodič musí zvážiť vek a zrelosť dieťaťa. Ak je tam toho škodlivého príliš veľa, radšej by som sa o tom s dieťaťom porozprával a prípadne mu ponúkol niečo iné. A samozrejme by som diskutoval s učiteľmi o alternatívnej možnosti.

Nemal by byť zrelý kresťan schopný prečítať si Harryho Pottera bez toho, aby to ohrozilo jeho vieru či morálny život? Aj v Biblii predsa čítame, že nám neškodí to, čo do nás vchádza, ale to, čo z nás vychádza.

Tento citát sa týka prijímania čistých a nečistých pokrmov a nie informácií! Ježiš povedal aj to, že nech si dáva každý pozor na to, čo počúva. Pokrm nás neznečisťuje, ale pri informáciách si už máme dávať pozor. Nebuďme príliš pyšní na svoju duchovnú „zrelosť“. Použijem ešte jedno prirovnanie: ste za život, máte radi deti, ste pro-life. Dokázali by ste prečítať sedem kníh o metódach a taktikách zabíjania detí? Zrelému kresťanovi sa to bude protiviť. Ak je kresťan zrelý, musí mu byť zle pri čítaní takýchto textov. Harry Potter je ponúkaný ako rozprávka, pričom sú to veci, ktorými sa diabol rúha Bohu a vedie tisíce ľudí do zatratenia. Tak ako človek, ktorý miluje deti, nemôže bez zhrozenia čítať o potratoch, tak zrelý kresťan si Harryho Pottera nemôže prečítať ako oddychovú literatúru.

Mimochodom, čo čítate vy?

Čítam veľmi veľa. Milujem históriu a vlasť, naposledy som čítal knihu o starovekých obchodných cestách, teraz mám rozčítanú knihu Slovania od jedného ruského autora, študujem slovníky, graficky spracovávam časopis Misie v Bolívii. Okrem toho aj píšem: snažím sa dať dokopy históriu farnosti Hrboltová, históriu rodnej obce Brezovica a tiež etymologicko-porovnávací slovník slovenčiny.

Kresťania na Slovensku 20 rokov „riešia“ Harryho Pottera. Na Slovensku však sú, zdá sa, závažnejšie problémy. Nemali by sme sa radšej venovať im?

Ktokoľvek vystupoval k téme Harryho Pottera, vždy to bola reakcia na niečo. Ani ja som to nerobil preto, že som si to naštudoval a teraz vás idem poučovať. Reagujeme skôr v reakcii na dopyt. Napísal som diplomovú prácu, aby som urobil hrubú čiaru za istou kapitolou môjho života. Ale ako kaplán v Spišskej Novej Vsi som si všimol pôsobenie siekt aj satanistov, pričom sa na mňa viacerí obracali s problémami v dôsledku návštevy veštcov, jasnovidcov, liečiteľov, ezoterických kurzov a pseudoduchovných seáns, ako aj v súvislosti s praktizovaním mágie, čarov a okultizmu. Preto som sa z lásky k nim týmto témam opäť venoval, aj keď mne sa už samé osebe protivili. Študoval som množstvo kníh, odborných publikácií, diela cirkevných otcov a dokumenty Cirkvi, aby som vedel argumentovať aj zástancom spomínaných praktík. Na viacerých prednáškach v bratislavskom centre Quo vadis boli prítomní aj lekári, dokonca prišli aj špičky Slovenskej homeopatickej spoločnosti. Osobne sa ale radšej venujem pozitívnym veciam. Je mi bližšie hovoriť o Božej láske a jeho moci v Duchu Svätom alebo o Božom milosrdenstve, ale na druhej strane nemôžem mlčať a nepomenúvať aj negatívne, klamlivé a škodlivé veci.

 

---

 

Potterovská anketa

Pred piatimi rokmi realizoval Pavol Hucík anketu najmä medzi žiakmi základných škôl, ale aj mladými do veku 22 rokov. Zo 132 respondentov iba traja nepozerali alebo nečítali Harryho Pottera. Čitateľom sa páčila mágia, dobrodružstvo, kúzla, ale aj to, ako si kamaráti navzájom pomáhali. Polovica účastníkov dotazníka si myslí, že sa v príbehoch Harryho Pottera nachádza aj niečo, čo môže byť pre mladých škodlivé, napríklad arogancia, nepočúvanie príkazov, neznášanlivosť postáv a násilie, ale niektorí naznačili aj škodlivosť čarovania. Až 51 % respondentov v dotazníku tvrdí, že mágia je na niečo dobrá (napríklad ľudové liečiteľstvo, prenášanie vecí, „pomoc“ pri učení). Tretina oslovených (37 %) by rada vyskúšala bielu alebo čiernu mágiu.

 

Kto je Pavol Hucík?

Rodák z Brezovice na Orave Pavol „Padi“ Hucík je kňazom Spišskej diecézy a diecéznym koordinátorom Pápežských misijných diel. V mladosti chcel byť archeológom. Vyštudoval za kňaza, vysvätili ho v roku 1999. Pôsobil vo farnostiach Spišská Nová Ves, Spišská Belá, Svit, Bystrany, na misiách v Concepción v Bolívii a momentálne je farským administrátorom v Ružomberku-Hrboltovej. Venuje sa službe oslobodzovania. Keďže v pastorácii a príhovoroch neraz používal aj iluzionistické triky, dostal „kúzelnícku“ prezývku Padifield.