(článok je pokračovaním tohto článku)
Credo: „Verím“
Birmovanie sa normálne udeľuje pri slávení Eucharistie, a síce po biskupovej kázni.
Tento obrad však predpokladá, že ten, kto má na starosti birmovancov, pred biskupovou kázňou zavolá každého jedného po mene. A každý potom predstúpi jednotlivo pred biskupa a zaujme miesto v priestore chóru. Bolo by dobre, keby pri tom – podobne ako pri vysviacke kňazov – povedal: „Som pripravený.“ Potom by bolo zrejmé, že je to aktívne rozhodnutie dať sa birmovať a dať sa poslať Duchom Svätým. Veď birmovanci prijímajú poslanie tak ako pri vysviacke kňazov. Podobne ako pri vysviacke kňazov, biskup adresuje svoj príhovor predovšetkým birmovancom. Po kázni vyznajú birmovanci svoju vieru. Mladých ľudí asi sotva dojme, keď sa len modlia Credo. Bolo by dôležité, aby predtým porozmýšľali o vyznaní viery. Snáď by mohli aj oni sami sformulovať určité vyznanie viery. Bola by to pre nich výzva, aby sa zamysleli nad tým, ako by chceli vlastnou rečou vyznať svoju vieru pred ostatnými. Istý diakon mi rozprával, že dal každému birmovancovi za úlohu napísať a vlastnými slovami zdôvodniť a preformulovať tú vetu z Kréda, ktorá ho najviac oslovuje a z ktorej chce žiť. Bola to pre mladých ľudí výzva, vlastnými slovami vyjadriť svoju vieru na pozadí vopred formulovaného Vyznania viery. Ale to, čo z toho vzišlo, bolo svedectvo viery, ktoré udivilo a dojalo celé spoločenstvo farnosti. Mnohí dospelí vôbec nepredpokladali o mladých ľuďoch, že vážne rozmýšľajú o svojej viere.
Roztiahnutie rúk
Po vyznaní viery ten, kto udeľuje birmovanie, roztiahne ruky nad všetkými a privoláva Ducha Svätého na birmovancov. Roztiahnutie rúk je starodávne úctivé gesto. Znamená, že Duch Boží chce zostúpiť a chrániť a zmeniť ľudí. Pri Premenení roztiahne kňaz ruky nad chlebom a vínom a privoláva Ducha Svätého, aby sa stali Kristovým telom a krvou. Takto privoláva biskup Ducha Svätého na mladých ľudí, aby sa znova narodili, aby sa premenili podobne ako v Eucharistii, aby boli naplnení Kristovým Duchom, jeho láskou a silou. Priložením rúk sa majú stať nebeským chlebom, chlebom pre druhých, ktorých naozaj živí na ich ceste a vínom, ktoré potešuje srdcia ľudí. Pri vysviacke kňazov vloží biskup ruky na kňaza, aby ho posilnil v jeho poslaní. Aj pre birmovancov znamená tento obrad, že sú posielaní do sveta, aby silou Ducha Svätého formovali tento svet a vydávali svedectvo o Kristovi.
Roztiahnutie rúk ďalej znamená, že sám Boh drží svoju ochrannú ruku nad mladým človekom a bude ho sprevádzať na jeho ceste. Ale obradom roztiahnutia rúk sa vyjadruje aj prevzatie vlastníctva. „Patríš mne“, hovorí Boh týmto gestom. Keď patrím Bohu, potom to znamená aj to, že som voľný, že nepatrím žiadnemu človeku, že žiadny človek nemá nado mnou moc, že o mne nemôže rozhodovať žiadny kráľ ani cisár, ale iba Boh. Toto dodáva pocit vlastnej dôstojnosti. Mladí muži tu nie sú nato, aby spĺňali očakávania svojich rodičov, učiteľov alebo priateľov. Sú jedineční. Sú voľní. Nikto nemá nad nimi moc. Majú žiť na tomto svete ako voľné Božie deti, vzpriamene, vo vedomí vlastnej dôstojnosti, povzbudené Duchom Svätým.
Vloženie rúk
Potom každý birmovanec jednotlivo predstúpi pred biskupa, sprevádzaný svojím birmovným otcom. Predtým biskup žehnajúc roztiahol ruky nad všetkými, teraz podobne ako pri vysviacke kňazov vkladá každému jednému birmovancovi ruky na hlavu a v duchu sa modlí za neho. Všetko veľké sa deje v mlčaní. Takto je Duch Svätý mlčky doprosovaný nad každým jedným, aby v každom spôsobil to, čo sa zhoduje s ním. Duch Svätý bude v každom pôsobiť ináč. Nemá modlitba k Duchu Svätému neurčuje jednotlivcovi nejaké celkom určité správanie. Každý dostane ten dar Ducha Svätého, ktorý potrebuje. Každý dostane silu, ktorá mu chýba k tomu, aby zvládol svoj život a aby svojím osobným spôsobom vydal na tomto svete svedectvo o živote. Vloženie rúk bez slov je intenzívny obrad, ktorý zapôsobí na každého, kto sa mu podvolí. Birmovanec si pri ňom môže predstaviť, že Duch Svätý mieni jeho osobne, že sa ho ujíma takého, aký je, s jeho slabými aj silnými stránkami, s jeho vlastnosťami a osobitosťami. Duch Svätý prúdi cez biskupove ruky do tela birmovanca. Preniká ho svojou silou. Napĺňa ho svojou láskou. Presvecuje tmavé komôrky domu jeho života. Uzdravuje jeho rany. Mení všetko, čo v ňom je.
Pomazanie krizmou
Po vložení rúk a po mlčanlivej modlitbe biskup pomaže mladého človeka krizmou, pričom povie: „Marek, buď spečatený darom Božím, Duchom Svätým“ . Pomazanie krizmou je v obrade birmovania opísané slovom „spečatenie“. Je to biblický výraz. V liste Efezanom sa hovorí: „V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.“ (Ef 1,13-14)
V antickom staroveku boli u Grékov a Rimanov ľudia označovaní vypáleným znamením, aby ukázali, že sú Božím vlastníctvom a stoja pod jeho ochranou. Aj Židia poznali pečať ako znamenie ochrany. V istom starom židovskom texte sa hovorí o tom, že tí, čo nosia pečať obriezky, sa neboja zlých duchov a sú silní ako muž, ktorý má meč opásaný okolo bedier. Prví kresťania poznali pečať kríža. Mnohí si tetovali znamenie kríža na čelo, aby vyznávali, že patria Bohu a že už žiadny človek nemá nad nimi moc. Preto je pečať Ducha Svätého pri birmovaní znamením, že birmovanec už nepatrí rodičom, ale Bohu a že Boh ho posilňuje pečaťou Ducha Svätého, aby obstál v životnom zápase.
Ten, kto je spečatený Duchom Svätým, už sa nemusí báť úskalí života, bezduchosti, ktorá ho často obklopuje, vnútorných zábran, ktoré by ho často chceli zadržať preč od života. Birmovanec je pomazaný krizmou. Krizma sa skladá z olivového oleja a z balzamu. Olivovým olejom sa zvyknú okoreniť jedlá. Olej hojí rany. Milosrdný Samaritán nalial olej a víno do rán človeka, ktorý padol do rúk zbojníkov. V antickom staroveku si športovec namazal údy olejom. Tým sa jeho telo stalo pružnejším, schopným k vyššiemu výkonu.
Všetky tieto významy hrajú určitú úlohu aj pri birmovaní. Tu dostáva život skrz Ducha Svätého novú chuť, tu sa zahoja rany života, tu sa mladý človek pomaže pre životný zápas, aby sa vydal do zápasu s novou silou a s novým elánom, aby zvíťazil. Olej je zmiešaný s balzamom. Balzam, sa skladá z voňavých živíc rozličných rastlín. V antickom staroveku balzam robil z oleja kozmetický prostriedok. Až prostredníctvom balzamu sa z oleja stáva „krizma“, slovo ktoré pripomína Krista. Krizma má sprostredkovať vôňu Kristovej lásky, naplniť mladého človeka Kristovou ľúbeznou vôňou, darovať mu niečo z jeho láskyplného vyžarovania.
Birmovný otec
Pri biskupovom vkladaní rúk a pomazaní nestojí birmovanec sám. Birmovný otec stojí za ním a položí mu pravú ruku na plece. Birmovný otec podstatne patrí k birmovnému obradu. Pre mladého človeka je dobré vedieť, že za ním stojí dospelý a pomáha mu. V birmovnom otcovi je viditeľný Duch Svätý ako opora. Birmovný otec posilňuje birmovancovi chrbticu, aby mohol pevne stáť. Kryje mu chrbát, aby sa odvážil žiť. Birmovný otec má za úlohu aj položiť pravú ruku na plece. Plece je centrum sily. Od pleca hádže bojovník oštep. Otočiť sa k niekomu chrbtom znamená dištancovať sa od neho. Tým, že birmovný otec položí ruku na plece, oznamuje mu: „Je dobré, že si tu. Máš silu. Zvládaš svoj život. Stoj na vlastných nohách! Choď svojou vlastnou cestou!“ Zároveň mu položením ruky vyjadruje, že sila, ktorá v ňom je a často nepostačuje, bude preniknutá silou Ducha Svätého, že Duch Svätý mu chráni chrbát, aby mohol ďalšie kroky vykonať vzpriamene a plný dôvery.
V mnohých spoločenstvách nepredstupuje s birmovancom len birmovný otec, ale aj jeho rodičia, súrodenci a priatelia. Oni všetci potom položia birmovancovi ruku na plece alebo vytvoria húf ľudí tým, že položia ruky na plece jeden druhému. Tým sa vyjadrí, že birmovanec nie je sám, že je mnoho tých, ktorí mu chránia chrbát, ktorí s ním idú životom, s ktorými môže rátať. Pri birmovaní je prijatý do kruhu dospelých, do kruhu ľudí, ktorí už prešli kroky k dospelosti, ktoré stoja pred ním. A je prijatý do spoločnosti veriacich ľudí, ktorí sú ochotní podeliť sa o svoju vieru s ním a sprevádzať ho na jeho ceste viery. V ľuďoch, ktorí idú s ním jeho cestou môže neustále spoznávať posilňujúcu silu Ducha Svätého, práve vtedy, keď on sám je nesmelý a opustený.
Pozdrav pokoja
Po pomazaní krizmou dáva biskup birmovancovi pozdrav pokoja. Pozdraví ho ako rovnocenného člena Cirkvi a objíme ho. Pozdrav pokoja sa väčšinou vykoná ako objatie. Predtým bol pri pozdrave pokoja aj trochu záhadný „úder po líci“, takzvaná „alapa“. Bol vysvetľovaný tak, že birmovanec je teraz posilnený Duchom Svätým a už by sa nemal začervenať, keď vyznáva Kristovo meno.
Ďalšie vysvetlenie sa vzťahuje na udalosť, pri ktorej sv. Benedikt úderom po tvári vyhnal zlého ducha. Úder po líci by mal potom ukázať, že už nemusí mať strach pred zlými duchmi, pred prízrakmi, pred neznámymi silami vo svojom vnútri. Sila Ducha Svätého je silnejšia ako každý prízrak, ktorý by na neho mohol vplývať.
Iní vysvetľujú úder po líci ako pasovanie za rytiera alebo ako vyhlásenie za dospelého. Mnohé vysvetlenia však ukazujú, že tento obrad bol dosť často príležitosťou pre nedorozumenia. Z tohto dôvodu ho koncil zrušil. Mnohé obrady musia najprv vymrieť, aby boli znova objavené. Dnes určite nemôžeme jednoducho znova zaviesť tento obrad tak ako pred koncilom. To by sa nedalo odôvodniť. Ale snáď by sa mohol zmysel tohto starodávneho rituálu vyjadriť tak, že by biskup chlapca alebo dievča nielen celkom placho objal, ale by jeho alebo ju pevne chytil za plecia a prisľúbil silu Ducha Svätého. Tým oznamuje mladým ľuďom, že sú teraz dospelí, že majú silu a že sa na nich spolieha.
Neraz sa pozdrav pokoja len naznačuje. Potom vyzerá ako prázdny rituál, ktorý nič nespôsobuje. V pozdrave pokoja sa má vyjadriť, že ten druhý je úplne prijatý, vítaný v spoločenstve Cirkvi, že ho berú vážne v jeho jedinečnosti, že ho vnímajú ako muža alebo ženu.
Prosby
Pozdravom pokoja sa uzatvára vlastný obrad birmovania. Ako odpoveď na prijatie sviatosti potom birmovanci prednášajú svoje prosby. Tu by mali birmovanci mať priestor na tvorivosť. Tu by mohli ukázať, že pochopili zmysel birmovania. Jeden spôsob na to by bol, keby mladí ľudia vo svojom príhovore vyjadrili svoje obavy a túžby vo vzťahu k svetu a Cirkvi. To sa môže uskutočniť slovami, alebo tým, že sa hľadajú symboly, ktoré zviditeľnia sny mladých ľudí. Tie by sa potom mohli spoločenstvu ukázať, vysvetliť a položiť pred oltár ako znamenia nádeje, birmovaním sa zmení spoločenstvo a spoločnosť.
Iná možnosť by bola tá, keby každý z birmovancov povedal pred spoločenstvom to, čo chápe ako svoje poslanie a s akou úlohou by chcel prevziať konkrétnu zodpovednosť. Tým by bolo poslanie jednotlivca verejné. Vytýčil by, že počas určitej doby urobí niečo konkrétne. A snáď by sa svedectvo mladých ľudí mohlo v spoločenstve rozšíriť a podnietiť iných k napodobňovaniu.
Miesto prosieb by bolo vhodné aj nato, aby sa birmovanci poďakovali spoločenstvu za to, čo prežili v ňom a s ním, ale aj nato, aby formulovali svoje priania voči spoločenstvu a ponúkli svoj príspevok, ktorý by mohli priniesť pre život spoločenstva.
Ďalší pekný obrad by bol ten, kde by každý birmovanec pristúpil k jednému človeku zo spoločenstva, buď ku svojim rodičom alebo k niekomu, koho si vedome vyberie pre seba a nakreslil mu na čelo kríž. Znamenie kríža by mohol nakresliť mlčky alebo s nejakou prosbou o požehnanie, prípadne s nejakou formulkou, ktorú si už vopred premyslel, napríklad: „Poznamenávam ťa znamením kríža. Patríš Bohu. Je dobré, že existuješ. Ži v slobode Ducha Svätého!“
Pretože birmovanie neobsahuje veľa rituálov, bola by to dobrá príležitosť na vytvorenie nových rituálov medzi birmovancom a spoločenstvom. Rituály nám dávajú možnosť vyjadriť pocity (ktoré ináč skrývame) a vytvoriť novú kvalitu vzťahov. Človek musí najprv prekročiť určitý prah zábrany nato, aby sa podujal na takýto rituál. Ale ten, kto má odvahu, bude odmenený hlbokou skúsenosťou. Na takéto skúsenosti si budú mladí ľudia ešte dlho spomínať.
Dary
Po obrade birmovania pokračuje slávenie Eucharistie prípravou darov. Tu by mali noví birmovanci priniesť k oltáru dary spoločenstva. Tak ako boli oni zmenení Duchom Svätým, majú byť teraz premenené dary. V chlebe prinášajú chlapci a dievčatá Bohu námahu a prácu spoločenstva, ale aj rozorvanosť a túžbu po jednote. A v kalichu nesú k oltáru núdzu a radosť sveta, aby ju premenil Duch. Je dôležité dobre nacvičiť tento obrad, aby mladí ľudia niesli misy s hostiami a kalichy k oltáru v zastúpení spoločenstva celkom pomaly a uvedomelo. Potom môžu vytušiť, že v Eucharistii sa uskutočňuje pokračovanie birmovania, že dary, ktoré prinášajú, sa premenia na Božie dary, ktoré živia a posilňujú ľudí na ich ceste.
