Nevera v manželstve – svedectvo a päť rád

V každom manželstve občas príde kríza, ktorá sa môže prehlbovať. Zaleží len na nás, ako sa s ňou vysporiadame. Či dáme priestor len vlastným silám, alebo sa s partnerom zomkneme a spoločne s Božou pomocou to vyriešime.

Vydatá za dokonalého gentlemana

Stretla som v meste spolužiačku z vysokej školy. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, pretože je vydatá v zahraničí a napriek tomu, že kedysi sme si boli veľmi blízke, tisíce kilometrov, ktoré nás delili, oklieštili náš kontakt na SMS-ky a maily.

Počas pobytu v zahraničí, kde pracovala a popritom ďalej študovala, spoznala muža. Z jej opisov som mávala pocit, že je vystrihnutý z módneho časopisu. A navyše, skutočný džentlmen. Po roku začali plánovať svadbu, no hlásiaci sa prírastok ich prinútil termín ešte posunúť dopredu. Svadba bola veľkolepá. Nedalo sa nevšimnúť si, že jej muž patril k lepšej spoločnosti. Kamarátka bola neskutočne šťastná a zamilovaná. Ani ten najkrajší romantický film však netrvá večne. Problémy prídu skôr či neskôr. Prvé roky manželstva boli šťastné. Postupne sa im narodili tri deti… Tu niekde sa náš kontakt prerušil, až do momentu, keď som ju náhodne stretla v meste. Takmer som ju nespoznala. Pribudli vrásky, rapídne ubudli kilá. Jej smutný pohľad naznačoval to, na čo som sa neodvážila opýtať. Pôsobila utiahnuto a zúbožene… pri káve som sa dozvedela ten zvyšok života, na ktorý nenabrala odvahu do smsiek a e-mailov. Sľúbili sme si ďalšie stretká tak, ako kedysi počas študentských čias. K nášmu náhodnému stretnutiu došlo v čase, keď ostala visieť na rázcestí, síce s deťmi, ale bez manžela. Odišiel od nich. Potrebovala si ujasniť, kým je a ako sa bude ich život uberať ďalej. Po dvoch správach, z ktorých sa takmer zrútila…

„Musíme si pohovoriť“

Stretli sme sa druhýkrát. Vtedy nabrala odvahu priznať sa, prečo sa vrátila domov a aká je pravda o jej manželstve.

Pred dvomi týždňami prišiel jej manžel domov so slovami: „Musíme si pohovoriť.“ Namiesto sladkej čokolády či prichystaných červených ruží, na ktoré si za tie roky zvykla, jej dal ochutnať horkosť nevery, ku ktorej sa priznal uprostred večere. „Naše manželstvo bolo šťastné a plné zaujímavých plánov do budúcna, ale jeho nečakané priznanie mi rozbilo svet na milión malých kúskov. Ostala som zdrvená,“ konečne to zo seba dostala. „Nie som šťastný a v mojom živote je niekto iný,“ zneli posledné slová manžela, na ktoré nikdy nezabudne. Navyše, keď dojedol, odišiel bez toho, aby povedal, kam ide a kedy príde. „Prišlo mi zle od žalúdka. To musí byť nejaký zlý vtip, dočasne mu preskočilo. Ako by mohol prísť koniec po našich ôsmich spoločných rokoch prežitých v šťastí?“ povedala mi s plačom. „Akoby zo mňa vytrhol pocit bezpečia,“ priznala sa. Napriek tomu, jeho rozhodnutie bolo pevné ako skala. Všetko sa skončilo tak náhle, tak bolestivo. Navyše sa v noci nevracal domov, neprišiel ani ráno, ani na ďalší deň. Jednoducho ‒ odišiel k inej. Ďalšie dni osamote s deťmi boli pre ňu nočná mora. V jediný večer sa jej zrútil celý svet. Až potom jej začali dávať jednotlivé detaily z minulosti zmysel. Časté služobné cesty, neskoré odchody z domu kvôli pohotovosti v práci… Všetko sa jej snažil vynahradzovať luxusnými dovolenkami, darčekmi a kvetmi.

Odsúdená k fyzickej tme

Pri treťom stretnutí nabrala odvahu druhýkrát. Tušila som, o čo ide. Nedalo sa nevidieť, že za jej smutným pohľadom je aj niečo viac ‒ pomaly odchádzajúci zrak. Mala dedičné ochorenie sietnice, ktoré sa začínalo pomaly, no potom sa rýchlym krokom približovalo k úplnej slepote. Nebolo možné  jej nijako pomôcť. Žiadne lieky na vyliečenie neexistovali. Postupne sa pripravovala na deň, keď bude doživotne odsúdená k fyzickej tme. Aj to bola možno dobrá zámienka ich krátkeho pobytu na Slovensku. Vidieť poslednýkrát svoju rodinu a svoj rodný kraj, kde vyrastala.

Zrazu jej nič nedávalo zmysel. „Ako to môže byť pravda? Čo sa to so mnou deje? Veď máme spolu troch krásnych malých synov. Prečo by ma Boh trestal takýmto spôsobom?“

Nádej na zázrak

Pri našom štvrtom stretnutí sa udiala krásna vec. Bol sviatok Nanebovzatia Panny Márie, a tak som ju presvedčila, aby sme deň ukončili návštevou kostola. Prijala moju ponuku a šla so mnou. Len viera jej mohla dať nádej na zázrak, že sa uzdraví a jej manžel sa vráti k nej. Za ten čas duchovne pookrela. Na jej tvári bolo vidieť pokoj a odovzdanie celej zložitej situácie do rúk Pána a Panny Márie. Prijala fakt, že okrem rozpadajúceho sa manželstva prichádza o zrak. Vtedy ešte nechápala, aký najdôležitejší pilier môže získať aj napriek jej rúcajúcemu sa manželstvu a podlomenému zdraviu. V ten deň sme sa rozlúčili a sľúbili si ďalšie stretko. Posledné, zase na dlhý čas, kým sa opäť stretneme. Rozhodla sa vrátiť tam, kde sa kedysi vydala na cestu za šťastím, aby mohla bojovať ‒ o svoje zdravie a za svojho manžela. Nebola už sama. Zistila, že jej najväčšou „zbraňou“ a posilou je Božia pomoc. Keď sme sa lúčili, sľúbili sme si, že tentokrát nenecháme ochladnúť náš vzťah na taký dlhý čas ako naposledy. Uistila som ju aj o modlitbách za jej manželstvo a prinavrátenie zraku.

Cesta k Bohu

Spoločné sms-ky a e-maily museli vystriedať telefonáty, keďže zrak sa jej zhoršoval veľmi rýchlym tempom. O to viac sa mi zdôverovala so svojím vnútrom, cestou za vierou k Bohu a manželstvom, za ktoré obetovala denné zdravotné problémy. Po týždni od jej návratu sa doma nečakane objavil jej manžel. Spočiatku za zdalo, že sa všetko vracia do starých koľají, aj keď ich život bol poznačený jeho priznaním a odchodom. On sa správal tak, akoby jej nič nepovedal a nikdy neodišiel a ona zase dusila v sebe ten žiaľ, ktorý pociťovala, keď sa po večeri len tak vyparil, opäť kvôli „pracovným povinnostiam“. Zopár týždňov fungovala manželova pretvárka, no starostlivosť o synov a samotné vysporiadanie sa s jej strácajúcim sa zrakom ich olúpili o tých málo príjemných pocitov v staronovom vzťahu. „Prestal ku mne pociťovať náklonnosť. Zato si ju vynahradzoval niekde inde. Nechcel byť ženatý so slepou manželkou,“ povedala mi po mesiaci, čo sme sa naposledy videli, do telefónu. Ostala som ako obarená, myslela som si, že Pán ich vzťah pomaly začal znova budovať a zliepať dokopy. „V noci sa mi vysmial, keď som mu povedala, aká som z celého dňa vyčerpaná. Ako nevládne ťahám za sebou nohy, necítim si končeky prstov, popritom sa snažím pripraviť obed pre rodinu, upratať hračky zo zeme, umývať riad… Vnútorne som začala pociťovať beznádej. Jednak zo straty zraku a jednak z odmietania môjho manžela,“ dodala na záver.

Pán jej slepoty a jej manželstva

Prešli týždne, keď sa znova ozvala. Emocionálna vzdialenosť medzi ňou a jej manželom bola čoraz väčšia. Aj priepasť slepoty, do ktorej sa ponárala, sa prehlbovala. Prijala však do svojho srdca Ježiša Krista. Pána svojej slepoty, jej manželstva a jej života. Začala „čítať“ Bibliu so slúchadlami na ušiach, keď čokoľvek robila – umývala podlahu, skladala bielizeň… „Každý deň ma Boh uisťoval, že je so mnou a stojí pri mne. Aj vtedy, keď plačem. Viera mi neprinavrátila zrak, ale moje srdce,“ sama priznala. Začala čoraz viac chápať to, kto je Boh a čo jej dáva. Nasýtil jej dušu a ona sa menila. Už to nebolo to zúbožené a uzavreté žieňa ako predtým. Bola dcérou Kráľa, ktorý ju miluje, posilňuje a zahŕňa milosťami. V jeden večer, keď popíjala šálku kávy v kuchyni, vošiel do miestnosti jej manžel, na čo zareagovala: „Musíme si pohovoriť,“ a pokračovala, „nenútila som ťa, aby si si ma vzal a nebudem ťa nútiť, aby si ostal pri mne. Si voľný.“ Povedala mu to takým pokojným hlasom, ktorý prekvapil aj ju samu. „Taktiež mám niekoho iného,“ dodala, „volá sa Ježiš,“ vyrozprávala mi príbeh do telefónu takmer jedným dychom. Ostala som udivená, odkiaľ sa v nej zrazu vzala toľká odvaha a priamočiarosť. Ešte pred pár mesiacmi to bola utiahnutá a ubolená žena. Jej premena sa mi páčila. Vedela som dobre, odkiaľ vietor fúka. Bol to jej vzťah s Bohom, ktorý ju zodvihol zo zeme. Snažila som svoj prekvapený údiv nejako zamaskovať, a tak som len zamrmlala do telefónu: „A aká bola manželova reakcia?“ „Mlčal,“ odvetila pokojným hlasom. O to viac som pridala na intenzite modlitieb za jej zdravie, manželstvo a celú rodinu.

Vzkriesené manželstvo

Celý čas som na ňu nemohla prestať myslieť. O pár dní sme spolu opäť telefonovali. Jej manžel prekvapivo zmenil postoj. „Rozhodol som sa hodiť všetko za hlavu a byť tu len pre teba a pre našich synov,“ prekvapila ma prvou vetou, keď som jej zatelefonovala a spýtala sa na situáciu. Zaujímala ma aj jej reakcia. „Ešte nie,“ povedala kamarátka svojmu manželovi, „ty a ja nikdy nebudeme spolu, ak v našom manželstve nebude prebývať Boh. Musíme sa spoločne modliť.“ Kamarátkina reakcia odrážala jej nové ja v Kristovi. Ešte viac ma prekvapila reakcia jej manžela. On súhlasil. Ich spoločné modlenie sa bolo rozpačité, ale vytrvali. Boli si čoraz bližší. Sama vyhlásila: „Môj manžel sa stal mojím najlepším priateľom. Znovu sme sa do seba zaľúbili. Moje srdce sa naplnilo odpustením a jeho naplnila láska a radosť zo vzkrieseného manželstva.“ Spoločná modlitba sa stala rutinnou záležitosťou. Obľúbili si ju aj deti. Ťažkosti, ktoré prišli o pár rokov neskôr, prekonávali spoločne a spravili ich silnejšími.

5 chýb pri nevere v manželstve

1. Môj partner mi patrí celý

Jeho úlohou je prinášať mi zabezpečenie, istotu a plniť moje želania… Omyl. Táto úloha prináleží Bohu. Boh hovorí, že „vyplní želanie bohabojných, vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, a ničí všetkých hriešnikov… Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ (Ž 145, 19-20 a 37, 4)

2. Uchýlime sa k ohováraniu, pomste, manipulácii

Vyťahujeme tieto zbrane, lebo chceme vyhrať emocionálnu bitku… Ale Boh hovorí: „Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“ (Ex 14,14) V tichu ti prinesie pokoj a odhalí svoju cestu.  

3. Vzdávam to, zmena v našom manželstve nehrozí

Aj nádej zomrela. Som príliš slabý na to, aby som šiel ďalej… Odstráňme beznádej z našich myšlienok a držme sa radšej Božej pravdy. „On vás bude posilňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista.“ (1 Kor 1,8) Keď my sme slabí, On nás posilní.

4. Klin sa klinom vybíja

Váš manžel, manželka vám ublížil/a, potupil/a vás. Máte právo hnevať sa. Áno, veď aj Ježiš preukazoval neraz svoj hnev na ľudí. Bol to však spravodlivý hnev, ktorý padal na ich omyly a hriechy v živote. Napriek tomu ich nikdy neprestal milovať. Namiesto toho, aby sme svoje srdce očistili od hnevu, snažíme sa mu to vrátiť. Najlepšie tým istým činom, ktorým nám taktiež bolo ublížené. V trápení a súžení sa snažíme prísť na to, ako mu to spočítať a čo máme urobiť… Tento omyl vedie k hnevu, ktorý nás ťahá na dno a ničí nás. Preto „dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na Neho a On ti bude rovnať chodníky.“ (Prís 3,5-6)

5. Pochybujem, že mu neveru dokážem odpustiť

Sme pochybovační a nemôžeme prekonať partnerovu zradu. To je pravda, sami to nedokážeme. Ale Ježiš povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ (Mt 19,26) S Božou pomocou nás odpustenie oslobodí z väzenia podozrení, zranení, aj samotného hnevu za partnerovu neveru.

Fotografia: www.pixabay.com