Deti, a aj mnohí „veľkí“ sa na Vianoce najviac tešia kvôli množstvu darčekov. Na jednej strane je to pekný prejav vzájomného obdarovania sa, na druhej strane nám pri híkaní a užívaní si toho, čo sme dostali, často uniká podstata – prečo Dieťatko leží v jasliach.
Ako to znovu a dobre pripomenúť deťom (a aj nám)?
Na túto tvorivú aktivitu (bez obmedzenia veku) máme priestor tak tesne pred, ako aj počas celých vianočných sviatkov, kedy je atmosféra darčekov živá a aktuálna – a možno aj práve vtedy, keď deti už po Štedrom dni začnú mať svoje „klasické“ muchy, lebo veď už Ježiško všetko doniesol a snažiť sa už veľmi teraz netreba.
Skôr, ako začneme, pripravíme si dopredu štvorčeky a obdĺžniky z farebného baliaceho vianočného papiera (môžu byť aj zvyšky z rozbalených balíčkov) o veľkosti cca 4 x 4 cm – snažíme sa, aby boli čo najfarebnejšie. Podstatné je, aby boli rovné a aby sa na druhú stranu sa dalo písať – teda aby boli z druhej strany jednofarebné, najlepšie biele. Jeden štvorec vystrihneme oveľa väčší – cca 10 x 10 cm. K aktivite ešte potrebujeme fixky, perá, tyčinkové lepidlo a hárok tvrdého papiera – dobrú službu nám však urobí aj vrchnák z väčšej škatule od zimných topánok.
Bilancia vianočných darov
Spoločne si s deťmi pohodlne sadneme a skúsime sa spolu porozprávať, ako sa nám páčia Vianoce. Čo na nich bolo najkrajšie, ako dlho by mali trvať… Deti určite spomenú, že bolo super dostať darčeky. Aký darček sa im najviac páčil, ktorý najviac potešil?
Názov tohto darčeka napíšeme za každé dieťa na jednu kartičku a prilepíme na spodok kartónového vrchnáka alebo na papier. Čo bolo ešte pre nás v tieto dni darom? Čo nás potešilo okrem toho, čo bolo v balíčkoch? Po prilepení všetkých poďakujeme Bohu za všetky tieto dary krátkou modlitbou: „Dobrý náš Ocko v nebi! Ďakujeme ti, že na nás takto myslíš a že nám dávaš také pekné veci. Buď pochválený!“
Pokračujeme ďalším kolom: Čo okrem týchto darčekov v balíčkoch bolo pre nás darom? Čo sa nám páčilo? Znovu píšeme na ďalšie kartičky… (Že ocko a maminka mali na nás čas… že sme všetci spolu.. že sme často v kostole… že máme doma jasličky… že si veľa spievame…) Tieto kartičky lepíme nad tie prvé, hmotné. Znovu ďakujeme: „Dobrý Bože, ty nás tak máš rád, že nám dávaš aj čas pre nás všetkých. Vďaka ti.“
Zhodnotíme prilepenú horu darov na papieri: Aké je úžasné toto všetko zažiť! Každý tento darček bol daný zo srdca, pre radosť. Čo myslíte, prečo nám to všetko dobrý Boh dáva? Čo nám chce povedať? (Že nás má rád…) A pripravil nám aj On nejaký darček? (Áno, poslal nám vlastného Syna ako dar – je to to najväčšie a najkrajšie, čo nám mohol dať. Najväčší dar Vianoc a Boha je – Láska. Na najväčšiu kartičku napíšeme láska a nalepíme nad všetky ostatné darčeky – kartičky.
Papier s darčekmi necháme blízko jasličiek v rodine – a znovu si pripomíname, že všetko, čo máme, čo prežívame, je dar od Pána, dar Lásky, ktorá je vynachádzavá a bez nej by sme nič nemohli takto krásne cítiť a radovať sa.
Pozadie sviatku Narodenia Pána
Stanovenie dátumu
Pôvod vianočných sviatkov siaha do 4. až 3. storočia a existuje niekoľko jeho verzií. Podľa jednej sa slávilo Kristovo narodenie 25. decembra ako kresťanská odpoveď na pohanskú oslavu nepremožiteľného slnka – sýrskeho božstva, pod ktorým chcel rímsky cisár Aurelián od roku 274 zjednotiť svoju ríšu. Slávilo sa okolo zimného slnovratu, kedy sa končia stále dlhšie noci a začína sa predlžovať deň. Kresťania mali podľa tohto vysvetlenia ustanoviť Vianoce ako konkurenčný sviatok s tým, že skutočným víťazným a nepremožiteľným Slnkom je Kristus, Slnko spravodlivosti (Mal 3,20) a pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka (Jn 1,9), lebo nás vyviedol z tmy hriechov do svojho svetla.
Svätý Otec Benedikt XVI. v knihe Duch liturgie však s touto interpretáciu nesúhlasí a odvodzuje termín aj myšlienkovú náplň Vianoc od 25. marca, ktorý sa podľa tradícií rozšírených v staroveku chápal ako deň Kristovej smrti, počatia ale aj stvorenia sveta. Kristovu smrť kladie na 25. marec tradícia, o ktorej máme správy od prelomu 2. a 3. storočia u Tertulliána. Zároveň sa rozvíjala aj tradícia, podľa ktorej bol tento deň prvým dňom stvorenia a 28. marec, štvrtý deň, kedy bolo stvorené slnko, dňom Kristovho narodenia. Ešte v priebehu 3. storočia sa však 25. marec ustálil ako dátum Kristovej smrti aj Kristovho počatia, a tak sa deväť mesiacov nato slávil 25. december ako deň Kristovho narodenia.
Vianoce v umení
Tajomstvo tohto prastarého sviatku si v dejinách kresťanstva našlo veľké množstvo rozmanitých umeleckých stvárnení. Spev anjelov pri Ježišovom narodení Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle (Lk 2,14)opakujeme každú nedeľu pri svätej omši. Najstaršie vianočné hymny sú Vox clara a Christe Redemptor omnium zo 4. storočia, z 5. storočia pochádza abecedný hymnus A solis ortus cardine. Z 13. storočia pochádzajú z františkánskeho prostredia nielen jasličky znázorňujúce Svätú rodinu s narodeným Kristom, ale aj hymnus Stabat Mater speciosa, protipól k žiaľnej Stabat Mater dolorosa. Adeste fideles pochádza v dnešnej podobe zo 17. storočia, aj keď pravdepodobne vychádza zo starších verzií. Tichá noc vznikla v mestečku Oberndorf pri Salzburgu v roku 1818.
Mnohé ľudové zvyky, ako je vianočný stromček, koledovanie či dávanie darčekov, nie sú kresťanského pôvodu, ale boli ľahko včlenené do vianočného slávenia. Tak sa v Ježišovi Kristovi očisťuje, napĺňa a zbožšťuje všetko ľudské.
Mária Kohutiarová, Matúš Sitár
K oslave vianočných sviatkov ponúkame recept na tradičnú vianočnú vianočku pripravenú moderným spôsobom – v domácej pekárni. Nebude taká „pozapletaná“, ale rozvonia naše príbytky a pošteklí jazýčky rovnako ako tá od starej mamy.
Do pekárne dáme suroviny:
2 dcl mlieka
8 pl roztopeného masla
5 pl oleja
2 žĺtky
80 g cukru
470 g hladkej múky
½ kvasníc
soľ, citrónová kôra, hrozienka
Pečieme programom pre sladké kysnuté koláče. (Recept je normovaný pre pekáreň s dvoma metličkami, pri menšej pekárni dáme pomerne menšie množstvo surovín.)
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
