Mám otázku na pána teológa. Sme manželia 8 rokov. Po narodení nášho druhého syna (má skoro 4 roky) moja manželka odmieta sexuálny styk. Venuje sa deťom a celý jej život sa točí len okolo nich. Styk máme tak raz za dva mesiace, aj to má poznámky k tomu, že mi ide len o jedno a podobne, tak ešte z toho ja vychádzam ako chlípnik. Aké mám možnosti v tejto situácii? Chcem byť verný svojej žene, no zároveň mám chuť jej ukázať, že nie je jedinou ženou na svete…
Chápem Vašu frustráciu. Je úplne na mieste. Vo sviatosti manželstva sa manželia odovzdávajú jeden druhému a Boh ich spája v jedno. Preto sv. Pavol píše manželom: „Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi. Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena. Neodopierajte sa jeden druhému“ (1 Kor 7,3–5a). Táto biblická pasáž je v úplnom protiklade s moderným chápaním slobody, ktoré veľmi zdôrazňuje, že so svojím telom si môžeme robiť, čo chceme. Zjavne Boh má na to iný názor a sv. Pavol v citovanom texte privádza do dôsledkov to, čo si manželia pred oltárom sľubujú. Ak teda jeden z manželov bez vážnych (napr. zdravotných) dôvodov dlhodobo odmieta intímny život so svojím manželom / manželkou, vážne sa proti svojmu partnerovi a svojmu manželskému sľubu previňuje. Zo Sv. písma aj z učenia Cirkvi je zrejmé, že manželia budú dokonca súdení predovšetkým podľa toho, či skutočne (teda aj skutkami) milovali svojho manžela / manželku.
Aké máte možnosti? Určite nič nevyrieši „ukázať Vašej žene, že nie je jedinou ženou na svete…“ Naopak, k jednému problému by Vám akurát pribudli ďalšie, keby ste si našli mimomanželský intímny vzťah. Pretože vyššie napísané platí aj o Vás: totiž, že pokiaľ existuje Vaše manželstvo, ste s Vašou manželkou jedno. Takže riešením je, asi nie vždy príjemná, ale určite jediná dobrá cesta a z dlhodobého hľadiska pravdepodobne účinná: citlivá, láskavá a trpezlivá komunikácia s Vašou manželkou, spojená so skutkami lásky. Ak vám to samým nepôjde, dobré je porozprávať sa o intímnom živote s nejakým iným blízkym kresťanským manželským párom / pármi, príp. navštíviť manželskú poradňu.
Zároveň s tým je dôležitá modlitba za Vašu manželku a Vaše manželstvo, pretože „veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5,16) a dôvera vo sviatostnú milosť: keď ste sa Vy zaviazali manželským sľubom voči Vašej manželke a voči Bohu, aj Boh sa zaviazal voči Vám, že Vám nikdy neodoprie svoju pomoc vo Vašom manželstve (neznamená to, že nebudú problémy, ale že toto je Vaša životná cesta k svätosti, ktorú verný Boh bude vždy požehnávať).
Každý manželský pár má svoje radosti aj problémy. Niekto má vážne zdravotné problémy, niekto výchovné a iné páry majú ťažkosti v intímnom živote. Pozitívom vo Vašom prípade je, že táto Vaša situácia sa môže celkom jednoducho zlepšiť. Nestrácajte nádej.
Hľadáte odpovede na teologické otázky? Pýtajte sa prostredníctvom mailovej adresy info@zastolom.sk.
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
Vo všeobecnosti žena ocení, keď sa muž podieľa na chode domácnosti a výchove detí okrem iného. Takže odporúčam začať z toho konca a tiež prejaviť záujem o jej pocity a rozprávať sa o prežitom dni, vytvoriť čas a priestor na jej sebarealizáciu bez detí. Potom sa to iste zlepší aj v ďalších oblastiach
Uprimne ti poviem, ze to nie je pravda. Ako sa hovori, clovek chce to, co nema. Ja umyvam riady denne a moja manzelka to okomentuje slovami „ktory normalny chlap ked pride z prace, umyva riady“. Ked dam prat, tak, „preco stale periem, ze ju to nebavi stale pocuvat pracku“. Ked som z detmi, tak ich rozmaznavam. Ked robim detom ranajky, tak ma vyhodi z kuchyne slovami „najviac mi pomozes, ked sa mi tu nebudes motat“. Neustale sa stazuje, ze som nafigu manzel, lebo jej neuvarim, ale ked jej uvarim, tak povie, ze preco sa jej neopytam na co by mala chut, lebo prave teraz na to, co som uvaril chut nema, a ked sa opytam, tak mi povie, preco sa pytam, ci nemozem byt trochu kreativny.
Ja som po 18-tich rokoch manzelstva presvedceny, ze muz a zena maju svoje roly v domacnosti a muz nema robit zenske a zena nema robit muzske prace. Inak to speje do zahuby. Ja som sa snazil pomoct manzelke ako som mohol, nakolko zijeme v bytovke, muzskej prace ti vela nie je. Vysledok, mojej manzelke imponuje sused, ktory sice, kasle na deti, na domacnost, vecer ide do krcmy s kamaratmi, pretoze sa potrebuje „odreagovat“, ale je to chlap, nie ako ja, s detmi na ihrisku. Muz sniva o jemnej princeznej, ktora vysiva satku pro okne a nie o spotenej, spinavej od roboty so sekerou v ruke. To iste plati aj o zene…. Jedna zena mi to pekne povedala. „Na to aby ma mala moja manzelka rada, musela by byt lesba“.
To ako keby som cital o svojej ex. Az na to, ze kym som sa ja staral deti, ona sa starala o inych muzov. Je pravda, ze aj ja som urobil chybu. Ale naozaj je dnesna doba ina ako casy nasich mam a starych mam. Zena si muza vazila, ze nosil domom peniaze. Dnes muz donesie peniaze, postara sa ciastocne o domacnost, aj okolo domu a vysledok sa aj tak nedostavi. Na lasku treba dvoch, to som stale hovoril. S novou priatelkou uz viem, ze na lasku treba troch, bez Boha to nejde. Nezmenil som sa, priatelka mi hovori, ze jej jedlo davam rovno do ust, splnim jej co jej na ociach vidim a vysledok? Vazi si ma za to aky som, lebo taka je prava laska. Miluj to co Ti druhy dava, nie to, co chces.
Podla mna je problem inde – co tak jej ukazat, ze JE JEDINOU zenou na svete? Skuste to. 🙂
Davam jej najavo že ju chcem že ju ľúbim a potrebujem. … Momentálne som prechladnutý a … Jej slová … nemôžem sa na ten tvoj debilný xicht dívať ničz teba neni
My sme na tom ešte horšie než autor otázky. Od narodenia syna (druhé dieťa) uplynuli už 4 roky a jeho splodenie bolo našim doteraz posledným splynutím. Veru tak. Samozrejme, za ten čas som sa odhodlal k rozhovoru na túto tému už veľakrát, no nikdy z toho nič nebolo. Dalo by sa napísať milión dojmov k tejto téme, možno inokedy. Osobne si to predstavujem takto: skúste nabádať na večerné jedenie slaniny s cibuľou človeka, ktorému sa toto jedlo doslova hnusí. Má zmysel to siliť? Nebola by to pohodová večera pre nikoho – bez ohľadu na to, čo kedy napísal sv. Pavol do Korintu.
Žiaľ, mne tá „slanina s cibuľou“ chutí…. Možno preto niekoho prekvapí, že som nikdy nemal chuť manželku podviesť. Východisko vidím v plynutí času. Vďaka hormónom ma tá chuť na sex raz prejde. Veď už teraz cítim, že to nie je ako zamlady. No mám len 39 rokov, takže sa možno ešte načakám.
Držím palce všetkým „spolumučeníkom“. A pamätajte, že v živote sú aj horšie veci. 😀
Zlý výber milí muži. Ja som si tiež zle vybrala a az neskoro, tehotná som si to uvedomila. Najviac aj tak trpia deti.