Otázka, ktorú sme dostali v diskusii o vianočných darčekoch a „Ježiškovi“:
Takže potom je zlé aj rozprávky deťom čítať, však medveď predsa nehovorí…?
Odpoveď:
„Klamať znamená hovoriť alebo konať proti pravde s cieľom uviesť do omylu“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 2483). Táto definícia spája dve zložky: 1. hovoriť alebo konať proti pravde; 2. cieľ uviesť blížneho do omylu. Ak teda konáme alebo hovoríme druhému niečo, čo je zjavne v rozpore so skutočnosťou (napríklad rozprávajúci medveď), kľúčové v tomto zmysle je, či blížneho takto chceme uviesť do omylu, alebo nie: Keď niekto povie vtip, v ktorom medveď rozpráva, alebo ak si niekto oblečie medvedí kostým a hrá divadlo, je všetkým jasné, že nechce komunikovať takúto realitu (je to fikcia), lebo by mu aj tak nikto neuveril, keďže všetci vedia, že medveď nerozpráva. Deti nemusia vedieť, že medveď nehovorí, teda by mohli byť uvedené do omylu, lenže ak náš úmysel nie je uviesť dieťa do omylu (čo teda obyčajne nie je), tak ak sa dieťa na to trebárs spýta, rodič mu vysvetlí, že nejde o skutočnosť.
Ale v prípade vianočných darčekov, rodičia niekedy niekoľko rokov deti presviedčajú o tom, že darčeky nosí Ježiško, čiže dieťa do omylu úmyselne uvádzajú, čo navyše môže mať aj negatívny vplyv na vieru dieťaťa, keď sa neskôr dieťa dozvie pravdu.
Hľadáte odpovede na teologické otázky? Pýtajte sa prostredníctvom mailovej adresy info@zastolom.sk.