Tínedžerský sex, nevera, pornografia… Súčasné problémy, ktoré dokážu ničiť nejeden ľudský život. Čo majú spoločné? Ich konatelia sa neriadia jazykom tela.
Je láska čisto duchovná záležitosť alebo majú pravdu tí, ktorí hovoria „make love“ a svoj sexuálny život vnímajú ako telesnú potrebu? Naše telo je vskutku fascinujúce a nie náhodou je najčastejším motívom umelcov vo všetkých kultúrach a končinách zeme. Ako však súvisí naše telo s láskou? Predovšetkým si musíme uvedomiť, že ľudské telo nie je obyčajným predmetom. Je pravda, že sa podobá na rôzne veci (svojou váhou, výškou, farbou…). A veľakrát ho mnohí aj tak berú: prejdú okolo nás bez pozdravu, pozerajú sa na nás majetníckymi očami alebo sa k nám správajú hrubo. Ale my to všetko cítime. Naše telo nie je mimo nás, nie je len čímsi, na čo sa zvonku pozeráme. Je tiež tým, čo cítime vo vnútri, našou vlastnou intimitou.
Gn 2,7: „Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“
Jazyk tela
Keď robíme nejakú vec, robíme ju prostredníctvom tela. To platí aj o duchovných aktivitách, ako vnímanie umenia alebo modlitba. V tele sa tvarujú napríklad aj naše sklony a náš vkus. Telo nie je obyčajná vec, ktorú vlastníme, ani väzenie duše. Je niečím, čím som: pocity, ktoré zakúšam, túžby, ktoré ma pohýňajú. Týmto spôsobom teda telo „rozpráva môj životný príbeh“. Ako keby malo svoj vlastný jazyk. A aké dôležité je tento jazyk poznať a ovládať ho. Kto mu nerozumie, nerozumie ani sám sebe a nemôže sa stať autorom svojho príbehu. Vďaka nášmu telu rôzne udalosti zasahujú naše vnútro. Napríklad, zbadáme niekoho a zaľúbime sa alebo prejdeme na ulici okolo žobráka a príde nám ho ľúto. Vďaka telu máme účasť na svete, ktorý nás obklopuje, a ovplyvňujeme ho. Dôležité je vedieť, že naše telo bolo stvorené a Boh nad celým svojím stvorením povedal, že je dobré. To platí aj o ľudskej sexualite. Sv. Ján Pavol II. v Teológii tela hovorí, že vďaka sexualite má telo tzv. snubný význam. Snubný znamená vytvárajúci jednotu. Ľudská sexualita komunikuje dôležitý odkaz: „Nie je dobré človeku samému. Sme stvorení pre sebadarovanie v spoločenstve osôb.“
Keď darujem kvety…
Keď darujem kvety alebo plyšáka, nerobím to len kvôli tomu, aby si obdarená osoba kvetmi skrášlila izbu alebo mala plyšáka do série. Tajne dúfam, že môj dar bude tejto osobe pripomínať mňa samého. Že vždy, keď sa naň pozrie, spomenie si na mňa. S kvetmi teda odovzdávam svoju prítomnosť (prítomnosť v dare). No jestvujú aj povrchné dary a dary z vypočítavosti. Čo s tými kvetmi? Keď darujem kvety tete, ktorú vidím raz do roka na veľkej rodinnej oslave, možno ma až tak netrápi, čo s nimi urobí. Ak darujem ružu milovanej osobe, naštvalo by ma, keby som túto ružu našiel na druhý deň v smetnom koši. Prečo? Lebo môj dar bol myslený úprimne. Aj keď nečakám za ten dar niečo naspäť (nezištnosť), predsa mi záleží na tom, aby dar splnil svoj účel – pripomínať milovanej osobe moju prítomnosť. Ak je náš dar úprimný, záleží nám na tom, aby bol splnený jeho cieľ (účel daru).
Keď darujem bozk…
Pretože telo nie je predmet, ktorý vlastním, ale je niečím, čím som, je veľký rozdiel v tom, keď darujem kvet alebo bozk. Aj v bozku darúvam svoju prítomnosť, no už bez pomoci nejakého predmetu. Keďže bozk darúvam svojím telom, v bozku darúvam priamo seba samého – moju osobu, môj vnútorný svet, to, kým vo svojej intimite som.
Nežnosti samé osebe nezaručia stabilný vzťah
Prejavy nežnosti ako objatie či bozk majú byť vyjadreniami blízkosti. Telesné prejavy sú však aj veľmi vzrušujúce. Zmysly a emócie sa zapália oveľa rýchlejšie ako čnosti, ktoré vzťah dlhodobo budujú -priateľstvo, obeta, zodpovednosť. Láska medzi mužom a ženou je totiž do značnej miery poháňaná zmyslami a emóciami. Bez rozumu a vôle by sa naše zmysly a emócie správali podľa porekadla: „Malá kopa pýta viac.“ Nikdy by sme ich nedokázali naplniť pocitmi a pôžitkami. Ten, kto si to neuvedomuje, môže ľahko upadnúť do závislostí. Príkladom môže byť pornografia, ale aj emocionálna závislosť na vzťahoch, dievčatá, ktoré sa neustále rozchádzajú a potom sa dajú dokopy s takým hulvátom… Prečo? Pre rýchle uspokojenie emócie bezpečia, pocitu zaľúbenia a pod. Čo s tým? Je jasné, že naše ego bude chcieť takého pôžitku čo najviac. Pomôže nám toto pravidlo: Nikdy nesmieme na získanie pôžitku „druhých ľudí používať“. Nedajme sa pomýliť populárnymi návodmi na šťastie, lebo často hovoria ľuďom, aby manipulovali druhými.
Písať svoj príbeh jazykom tela
Milovať jazykom tela znamená, že telesné prejavy si darúvame úprimne a v čase, ktorý na ne dozrel. Svoj čas má objímať sa, svoj čas má zdržovať sa objatia (Kaz 3, 5). Vo vzťahu je istý čas, kedy zblíženie sa dvoch svetov muža a ženy vyjadrí len držanie sa za ruky. Kedy ukrytie sa do bezpečia toho druhého vyjadrí len objatie, kedy túžbu ochutnať svet toho druhého vyjadrí len bozk a kedy manželský sľub zjednotenia muža a ženy vyjadrí len sexuálne objatie. Úprimnosť týchto darov spočíva v tom, že poznám sám seba, uvedomujem si ich účel a dávam ich milovanej osobe slobodne a nezištne. Miesto nezmyselného hluku telesných prejavov, krásny príbeh písaný jazykom tela.
Pápež František o zdržanlivosti
„Ak nevieš povedať „nie“, nie si slobodný. Slobodný je ten, kto vie povedať „áno“ a vie povedať aj „nie“. Sloboda neznamená môcť vždy robiť to, čo sa mi hodí: to nás robí uzavretými, vzďaľuje nás od ostatných, bráni nám, aby sme boli otvorenými a úprimnými priateľmi.“
Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Lusk.
Foto: pixabay.com
