Nevera po slovensky. Môže to byť komédia vo filme Juraja Jakubiska, ale aj problém, ku ktorému má čo povedať psychológia. Rozprávame sa s klinickým psychológom a psychoterapeutom Martinom Milerom.
Je nevera jeden z najčastejších manželských problémov?
Neviem, či je najčastejší, ale patrí medzi veľmi časté vzťahové problémy.
Čo je nevera?
Neexistuje všeobecná definícia nevery, ale v dnešnej dobe sú to napríklad aj online konverzácie, ktoré prekročia istú mieru – a dajú sa považovať za neveru. Partneri sú navzájom skôr schopní prepáčiť nejaký jednorazový sexuálny „úlet“ než rozvíjanie vzťahu, ktorý v prvom momente nemusí mať ani znaky toho, že by mohlo o niečo ísť. Pokiaľ zdieľajú s iným človekom intímnosti, ktoré nezdieľajú so svojím manželom či partnerom a majú pred ním tajomstvo, dá sa to považovať za neveru.
Ako nevera prichádza do manželstva?
Samozrejme, že tých ciest je viacero a sú individuálne. Záleží od konkrétneho páru a konkrétneho človeka. V dnešnej dobe je to často o pocite, že ľudia by mohli zažiť viac, chcieť od života viac, mohli by sa mať lepšie. Toto ľudí vedie k nevere. Nevera má podhubie, z ktorého vyrastá – je to len špička ľadovca.
Prečo chcú viac?
Do istej miery je to výrazom doby. Spoločnosť, kultúra vyžaduje od nás chcieť viac – je to normálne. V podstate na tom funguje ekonomika – veci neopravujeme, ale kupujeme si nové. A takéto zmýšľanie asi preskakuje aj do vzťahovej roviny. Dokonca uspokojiť sa s tým, čo človek má, zaváňa až akousi lenivosťou. Pokiaľ však takéto zmýšľanie „chcieť viac“ presiahne do vzťahu, je to kontraproduktívne, až devastačné. Nielen vo vzťahoch, ale aj na iných úrovniach by bolo dobré, keby sme sa naučili, že niečo stačí, keď je „dosť dobré“, nemusí to byť perfektné. Dom, auto, dovolenka – a vzťah – môžu byť lepšie a vieme si to predstaviť, ale neprivádza nás to k šťastiu. Je to nekonečná reťaz.
Aké riešenia na neveru dávate vo svojej ambulancii?
Neposkytujem riešenia, každý vzťah je iný, ale v prvom rade zisťujem, čo sa stalo, čo sa deje – a potom sa posúvame ďalej a s danou situáciou pracujeme. Kladiem otázku, či by človek, ktorý bol neverný, súhlasil s tým, žeby niečo podobné urobil jeho partner. Väčšina sa zháči a povie, že nie. Tým sa konfrontujú s vlastnou situáciou: ak chcú byť spravodliví a použiť rovnaký meter, tak by bolo dobré, aby to nerobili ani oni. Často sa deje, že ľudia upadnú do rutiny každodenného života a prestanú sa zaujímať o toho druhého. Ak sú vo vzťahu aj deti, je to veľa o logistike, o tom, aby bolo nakúpené, upratané, navarené, aby bola zabezpečená rodina. A potom sa vytráca to, že sme spolu ako pár, my dvaja, že si povieme aj pekné veci. Potom sa stáva, že niekto iný na pracovisku povie niečo pekné, nejaký kompliment, a človek sa dostáva do iného rozpoloženia s niekým iným, nie so svojím partnerom.
Čo sa musí udiať, aby klient prišiel k vám za psychológom s týmto problémom – neverou?
Väčšinou prichádza pár vtedy, keď to ten vzťah zasiahne a keď je ešte šanca, že sa s tým dá niečo robiť. Ľudia si uvedomia, že majú nejaký problém – že ho majú obaja, nielen jeden z nich. Nech sa udeje čokoľvek, deje sa to vo vzťahu – nedá sa to hodiť len na jedného. Podľa toho, v akom je to štádiu, sa s tým aj pracuje: niekedy je to len v začiatkoch, napríklad vo forme blízkeho emocionálneho vzťahu, kde sa riešia iné veci, ktoré napríklad prerástli hranice kolegiality.
Ako sa na neveru pozerá psychológia? Inak ako morálka?
Psychológia vychádza z daného jednotlivca – z toho, ako sa človek má. Väčšinou ľudia, ktorí vyhľadajú psychologickú pomoc, sa nemajú dobre. Čiže psychológia má s morálkou spoločné to, že niekomu sa tu ubližuje a treba mu pomôcť. Za normálnych okolností väčšina psychoterapeutov vníma neveru ako niečo, čo nie je dobré.
Môže byť na nej aj niečo dobré?
Veľa klientov si uvedomí, že im to otvorilo oči a identifikovali problémy, ktoré ich vzťah má. Ale to neznamená, že odporúčam neveru.
Na riešení nevery musia pracovať obaja – aj ten, kto neverný nebol. Nie je to pre neho príliš veľká záťaž?
Nemôžeme mu to nariadiť, ale ten, kto bol podvedený, má právo klásť si nejaké podmienky, má právo žiadať, aby jeho partner prerušil kontakty či vzťah s inou osobou. Ale má zmysel pozrieť sa na to, ako vzťah fungoval a čo v ňom zlyhalo. Ak má pár fungovať ďalej a posunúť sa, nevyhnutne musia na tom pracovať obaja. Ak si podvedený partner povie, že mu to nestojí za to a len ten druhý musí niečo robiť, tak je to krátkozraké. Žiť celý život s pocitom viny pravdepodobne nepovedie k nejakému dobrému dlhodobému výsledku.
Je rozvod riešením?
Neviem, či je to riešenie. Rozvod je niekedy dôsledkom nevery, ale riešením asi nie. Za riešenie považujem niečo konštruktívne, niečo, čo prináša priestor na rozvoj. Ak je vzťah funkčný a keď je vôľa vrátiť sa späť a budovať manželstvo, myslím si, že je to lepšie riešenie.
Sú náchylnejší k nevere skôr muži?
Voľakedy sa hovorilo, že sú to muži. Zo súčasných anonymných prieskumov vieme, že mierne prevažujú muži, ale významne sa to týka aj žien.
Aké majú miesto deti?
Veľa závisí od vôle páru. Nedá sa povedať, že keď sú tam deti, tak že sa nerozídu. Deti tu vstupujú ako významný faktor. Nevera v tom prípade nerozbíja len pár, ale celú rodinu, čo je pre mnohých závažné. Deti motivujú manželov pristúpiť k tomu vážnejšie a dať to znovu dohromady.
Dá sa sklon k nevere vybadať pred vstupom do manželstva?
Signálom je, keď sa deje niečo za chrbtom partnera, ktorý o tom nevie. Keď je tam moment tajomstva či neúprimnosti. To sa môže diať tak, že si chalan vypije s kamarátmi, ale frajerke to nepovie a namiesto toho si vymyslí niečo iné. Keď klame či zavádza. Vtedy je vhodné zvážiť, či je to najlepší partner či partnerka na ďalšie spolužitie.
Mnohí si možno myslia: „Nevera – nám sa to stať nemôže.“ Naozaj?
Myslím si, že to tak nie je. Dokonca by som povedal, že tí, ktorí si toto myslia, sú často konfrontovaní s neverou. Často klienti povedia, že oni si to nikdy nemysleli, že sa im to môže stať. Ten, kto je schopný pripustiť si, že aj jemu sa to môže stať, je obozretnejší a citlivejší na signály a má šancu z toho vycúvať. Ten, kto nie je obozretný, nerozpozná varovné signály a zrazu sa to deje.
Má vernosť zmysel?
Antropologické štúdie potvrdzujú, že vernosť je lepší spôsob prežitia ako nevera. Človek má spoločných predkov s opicami, kde samec má viac opíc. Ale človek sa z tohto radu vyčlenil a zachovávanie si jedného partnera spôsobilo rozmach civilizácie a človečenstva ako takého. Dodnes je to stratégia, ktorá je životaschopnejšia a odolnejšia. Deti, ktoré sú vychované v stabilných rodinách, sú oveľa emocionálne odolnejšie. Deti z rodín, kde sa udiala nevera, sa aj ony samé môžu s vyššou pravdepodobnosťou dopustiť nevery. Vernosť je oveľa bezpečnejší spôsob života, keď sa môžem spoľahnúť na partnera a dôverovať mu. Dôvera prináša väčšie bezpečie a lepšie zázemie.
