Text z knihy Adama Szustaka #Ešte5minút, vydali Redemptoristi 2019.
Úryvok publikujeme so súhlasom vydavateľstva.
Táto zaujímavosť je tak trochu zamotano-rozmotaná. Neviem, či sa aj tebe slúchadlá vo vrecku či v taške vždy zamotajú, takže ich musíš dve minúty rozmotávať prv, ako ich použiješ. Možno sa to stáva iba mne, ale zdá sa mi, že je to osud všetkých používateľov slúchadiel. Ba nielen to! Platí to o všetkých kábloch – ak ich hodíme do tašky nezvinuté, vyjde z toho pekný galimatiáš.
Jedna z najhorších motaníc sú svetielka na vianočný stromček. V kláštore v Lodži máme umelý vianočný stromček a škatuľu, v ktorej je šesť šnúr vianočných svetielok. Vždy, keď tieto ozdoby po Vianociach balím, vložím ich do škatule len tak halabala, lebo sa mi nechce osvetlenie poriadne zvinúť. No a keď nasledujúci rok škatuľu opäť vyberiem a snažím sa osvetlenie rozmotať, prežívam armagedon.
Na internete, kde sa dá nájsť takmer všetko, som teda hľadal nejakú zaujímavosť o rozmotávaní káblov a zistil som, že existuje oblasť matematiky, ktorá skúma zamotané slúchadlá. Samozrejme, nejde o zamotané slúchadlá, ale o teóriu uzlov (netušil som, že je to oblasť matematiky). Vraj je možné matematicky vyskúmať, ako sa uzly zamotávajú. Existujú dokonca tabuľky s typmi matematických uzlov a s návodom, ako ich treba rozmotať. Neuveriteľné!
Pred istým časom vedci – samozrejme, že z Ameriky – skúmali, čo treba urobiť, aby sa slúchadlá nezamotali. Vzali rôzne druhy káblov a káblikov, ktoré imitovali káble od slúchadiel, a vložili ich do rôznych škatuliek: malých, veľkých úzkych, širokých. Samozrejme, že aj káble boli rôzne: pevné, menej pevné, ohybné… Vedci urobili stovky pokusov, počas ktorých škatuľky natriasali a pretriasali. A na čo prišli? Zistli, že slúchadlám najviac prospievajú dve veci. Po prvé: ak ich zatvoríme do čo najmenšieho priestoru, čiže najhoršie je hodiť slúchadlá do veľkej tašky, môžeš si byť istý, že po polhodine ti z toho vznikne stošesťdesiattisíc uzlíkov. Ako si môžeš ľahko domyslieť, ak slúchadlá vložíš do malej taštičky, napríklad do špeciálneho vrecúška, nezamotajú sa, pretože sa nehýbu. A po druhé: najlepší spôsob, ktorý bráni zamotávaniu slúchadiel, je vyberať ich z vrecúška čo najčastejšie. Podľa mňa je to skvelý objav.
Navzdory celkovej absurdnosti týchto výskumov si myslím, že je to pozoruhodná duchovná zaujímavosť pre manželov, ktorí sú ako dva káble od slúchadiel. Sobáš je o tom, že tieto dva káble sa spojili. Najskôr bol jeden kábel so slúchadlom na pravé ucho a osobitne bol druhý kábel so slúchadlom na ľavé ucho. Keď oba káble spojíme, neprestávajú byť oddelené, lenže už ich spája spoločný uzol, a preto sa nemôžu roztrhnúť. Aj v manželstve dochádza neraz k zamotaniu. Spoločný život je totiž ako veľká taška: všetko, čo je vnútri, sa občas veľmi zamotá a nikto to nevie rozmotať. Dve rady od amerických vedcov teda znejú: vlož všetko do čo najmenšej taštičky a vyberaj to tak často, ako sa len dá. Čo to znamená? Manželstvo sa zamotáva vtedy, keď v ňom chýba blízky vzťah, čiže keď manželia žijú v príliš veľkej taške a nemajú jeden s druhým veľa spoločného. Každý z manželov si žije svoj život a obom sa zdá, že si zachovali slobodu, odstup atď. – vtedy sa to poriadne zamotá. Manželia si musia vytvoriť veľmi blízky vzťah. Nejde pritom o otroctvo, dusenie sa vo vlastnej šťave a bránenie partnerovi v dobrých aktivitách. Ide o budovanie veľmi blízkeho vzťahu. V malých taštičkách a drobných vrecúškach sa to totiž až tak veľmi nezamotá.
A druhá vec: treba to často vyberať. Čo to znamená? Manželia musia jeden druhému dovoliť, aby ich život nebol ustavične tak úzko spojený, že im budú celkom chýbať vzťahy s inými ľuďmi a osobný priestor. Zdá sa, že tieto dve požiadavky si odporujú a sú nezlučiteľné: manželia majú mať intímny vzťah a byť si veľmi blízki, a zároveň musia zo svojho vrecúška vychádzať a dať jeden druhému priestor. Som však úplne presvedčený, že to má byť takto, pretože som už veľa ráz videl, že to takto funguje. V manželstve musí byť veľká blízkosť, pretože ak chýba, vzťah sa veľmi zamotá. Avšak súčasne platí, že manželia nemôžu žiť nepretržite v maximálnej blízkosti, ale musia dať jeden druhému určitú slobodu, ktorá umožní nedusiť sa vo vlastnej šťave. Muž sa venuje svojim aktivitám, žena svojim, ale pritom sú celý čas hlboko spojení.
Citát možno prekvapí, pretože Pán Ježiš v ňom hovorí o niečom inom, ale mne sa k tejto téme výborne hodí. Pán Ježiš v ňom pôvodne hovorí o farizejoch, ktorí mu všeličo vyčítajú.
… toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! [Lk 11, 42]
Je tu reč o rôznych náboženských praktikách, z ktorých jedny treba zachovávať, ale pritom nezabúdať ani na druhé. V manželstve je to rovnako: treba budovať veľkú blízkosť a zároveň nezabudnúť dať jeden druhému priestor aj mimo manželstva. Obidva rozmery sú veľmi dôležité.
Manželia, poučte sa od slúchadiel a od amerických vedcov, ktorí zistili, že slúchadlá treba vložiť do malých vrecúšok a čo najčastejšie ich vyberať.
Úvodná fotografia: www.pexels.com