Mami, ja sa nudím!

0
589

Táto bežná detská sťažnosť mi dlho naháňala zimomriavky, pocity viny, paniky a odhodlania zachrániť svoje deti pred nebezpečenstvom menom NUDA. Aj keď pre mnohých je slovo nuda skôr výzvou a príležitosťou k tvorivosti a vypätiu svojich duševných a iných síl, vo mne vzbudzovala obavu, že ako matka zlyhávam. Chápem, že som na seba asi náročná a je to len v mojej hlave, ale…  Naše deti žijú v paneláku, bez blízkosti starých rodičov a obaja s manželom pracujeme. Nechať ich poobede v panelákovom byte napospas nude by znamenalo, že prvá vec, ktorú spravia po príchode domov, je zapnutie wifi a tak ďalej…

Dlhý čas som analyzovala, čo s deťmi, aby sa nenudili. Hm… mohli by chodiť na krúžky všetkého typu, aby sme nudu zabili. Lenže nejako mi to nedáva zmysel. Zabiť nudu, doraziť dieťa a ešte aj svoju peňaženku. Navyše, prepĺňať svoj život nekonečnými aktivitami vedie k rovnakému rozvratu ako byť nečinný. Toto psychohygienické pravidlo ako psychologička dobre poznám.

Keď moje deti znova a znova hlásili: Mami, ja sa nudím!, nádejala som sa, že ak nie krúžky, aspoň moje „originálne“ návrhy to zachránia. Čítaj knihu! Vyber lego! Rozlož veci na maľovanie! Pre každého niečo podľa jeho chuti. Mozog mi pracoval na plné obrátky, lebo veľa detí, veľa chutí. Môj najčastejší návrh na prekonanie nudy bol (keďže každá z našich detí má po tri sestry): Zahraj si hru so sestrou! Dajú jedno kolo pexesa a padla. Začnú sa vadiť. Ok, obetujem sa ja, dáme pár kôl pexesa, prípadne scrabble, lenže nestihla som upiecť tú bábovku, čo už týždeň plánujem.

Na pomoc priíde manžel. Nechápe, prečo deti tak veľmi šetrím a robím všetko za ne a ešte im organizujem voľný čas do detailov, prípadne, ak nevládzem, tak upadám do druhého extrému – nechám ich napospas ich nude. Ako z nich vyrastú ženy do koča i do voza? Podľa neho to má jednoduché riešenie a má pravdu. Čas treba organizovať a úlohy, ktoré ma valcujú, delegovať v takom rozsahu, aby to deti zvládli. Keď napríklad prácu doma rozdelím, deťom zmysluplne vyplním ich voľný čas, naučia sa životu a ušetrený čas môžeme stráviť spolu alebo aj každý zvlášť plnohodnotnejšie. Poviem vám, toto je zatiaľ jedna z najlepších investícií do našich detí. Naučiť ich organizovať si čas. Striedať odpočinok a zábavu s pridelenými povinnosťami.

Najdôležitejším motívom sa mi stal postoj, že nechceme čas zabíjať, ale napĺňať a posväcovať. Ako to ale pretaviť do praktického života rodiny pracujúcich rodičov a štyroch detí v panelákovom byte? To pre nás bola a stále je najväčšia výzva. Ale v skratke to vyzerá takto:

Odpočinok. Deti, rovnako ako my dospelí, potrebujú občas vyložiť len tak nohy na gauč (samozrejme, v prípade detí obrazne povedané). Keď prídu zo školy, môžu si ozaj chvíľu robiť, čo chcú, hoci aj pozerať do stropu, ak im to pomôže vyrovnať sa s pretlakom podnetov, čo zažili v škole. Áno, aj zapnúť to wifi a počúvať Jaroša do ohluchnutia. Tento odpočinok môže byť ozaj dezorganizovaný v zmysle – rob si, čo chceš. Ale len do istého bodu…

…lebo  okrem neorganizovaného odpočinku máme aj organizované aktivity. Tomu predchádza uvedomiť si dary detí a vyvážene ich rozvíjať. Vyváženosť znamená, že do určitej činnosti deti musíme trošku viac motivovať ako do inej, kde im to ide akosi samo. Totiž, robiť len veci, ktoré ma bavia, aj keby boli , a vyhýbať sa iným dôležitým, ale nepríjemnejším, je len iná forma lenivosti. Prekonávanie sa je súčasť života a navyše vedie k cnostiam.  Preto rozvíjame nielen to, čo ide deťom prirodzene, ale aj to, do čoho sa im nechce.  Dorotka sa nehrnie do umeleckej tvorby, ale tak rada krája, šúpe, mieša. Pre ňu je radosť nakrájať mi zeleninu do polievky, nemusí sa premáhať a zvláda to ľavou zadnou. Lenže to by nikdy neprečítala žiadnu knihu. Takže na vyváženie jej zadáme 15-20 strán z knihy denne. Najstaršia dcéra je pravý opak. Chodiaca encyklopédia, ktorú musíme od kníh odháňať, ale doteraz neprišla na princíp používania škrabky na zemiaky.

Od organizovanej zábavy je to už len krôčik k domácim prácam. Deťom až tak nevoňajú, ale patria neodmysliteľne k životu. Domáce práce v rodine = spoluzodpovednosť za miesto, kde žijeme. Deti ich majú rozdelené podľa dní, prípadne majú na starosti, aby nejaká časť bytu bola uprataná, aj keď práve nie je sobota. A ja dúfam, že aj preto budú raz naše dievčatá do voza i do koča.

Čerešnička na torte je spoločný čas s rodinou. Spoločné stolovanie je veľká výzva hlavne vtedy, keď večer prichádzajú členovia rodiny domov v rôznom čase. Je to ideál, ku ktorému zatiaľ len smerujeme, ale našli sme si iný spôsob, ako byť spolu. Spoločné čítanie pred spaním sa u nás stalo pekným rituálom. Nielenže je to spôsob, ako viesť deti príkladom, ale aj šanca prečítať veľa kníh. Tých niekoľko minút denne pravidelného čítania spraví za rok peknú kôpku prečítanej literatúry.

Vyzerá to zložito? Je to veľmi jednoduché. Skúste striedať odpočinok, aktivity, prácu, a na nudu nebude veľa času. Jasné, že niekedy to nebude vychádzať podľa vašich predstáv, bude to chaotické, budete zavalení povinnosťami a do toho deti znova zahlásia, že sa nudia. Ale teraz už viem, že aj s tou nudou sa dá zatočiť správnym smerom.

Úvodná fotografia: www.pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno