Lk 10,38 – 42
Mária, Marta a Lazár boli súrodenci, ktorých domácnosť Pán Ježiš navštevoval veľmi často. Predstavujem si, ako spolu sedia za stolom a rozprávajú sa o bežných starostiach aj radostiach života. Keby mali deti, zrejme by hovorili o tom, ako sa im darí v škole, ako citlivo reagovať na výbuchy tínedžerov alebo čo robiť, keď má niektoré horúčku. V dome Márie a Marty bolo vždy miesto pre Ježiša. Raz, keď Ježiš prišiel, Mária si sadla, „aby počúvala Jeho reč“ a Marta začala pripravovať pohostenie. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že jej veľmi záležalo na tom, aby návšteva dostala to najlepšie a cítila sa u nich dobre. Aby sme jej nekrivdili, určite mala tie najlepšie úmysly, veď ona sama pozvala Ježiša do domu! No myslím si, že Marta tiež chcela ukázať, že sa vie postarať. A v tom príbehu nevidieť len rôznosť charakterov pokojnej duchovne orientovanej Márie a praktickej pracovitej Marty. Vôbec nejde o to, ktorá zo žien je lepšia hostiteľka. Myslím, že tento príbeh odkrýva hĺbku Martinho nespokojného srdca.
Dve slová, ktoré spolu veľmi úzko súvisia: ustarostenosť– (Pán Ježiš to pomenoval ako „znepokojovanie sa pre mnohé veci“) a zaneprázdnenosť.
Priznávam, aj ja som ustarostená – znepokojujem sa pre mnohé veci: Či som najmenšieho vhodne obliekla a nebude mu zima, či si naše deti nájdu kamarátov v novom prostredí, či im venujeme dostatok času a či sme nemali nadané dieťa zapísať ešte na jeden krúžok… Či ľudí dostatočne počúvam, či som to alebo tamto nemala alebo, naopak, mala povedať, či stihnem oprať a ožehliť do ďalšieho prania a žehlenia, či moje rozhodnutie bolo správne… Znepokojujem sa tiež kvôli tomu, či ma moja kamoška správne pochopila alebo či som nemala urobiť ešte niečo, čo by v nejakej konkrétnej situácii pomohlo a či finančne zvládneme septembrové výdavky súvisiace s nástupom do školy. A moja ustarostenosť sa prejavuje aktivitou, presne ako Martina. Véeeľmi sa snažím, aby bolo všetko tak, ako má byť! Upratujem, upozorňujem, varím, odvážam deti na krúžky, potom privážam späť, vybavujem, vysvetľujem, pečiem, hostím, nakupujem, obliekam, utieram prach a umývam podlahy až do uštvania. Aby nikto nenašiel na našej domácnosti jedinú chybičku, keď príde na návštevu… aby boli spokojní tí aj tamtí, aj… všetci! Aby som nebola zlá matka, aby naše deti nezaostávali za ostatnými deťmi, aby im nič nechýbalo…..
… Aby… Aj ja som Marta!
Takže potrebujem Ježišovo napomenutie rovnako ako ona: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné.“ Marta si robí starosti pre „mnohé veci“ a potrebné je „len jedno“. Akoby ju neviditeľná ruka hnala do toho „mnohého“, aby bolo všetko tak, ako má byť, zatiaľ čo „to jedno“ podstatné jej uniká. Možno ten nepokoj – znepokojenie vytvára strach z toho, ako bude ohodnotená hosťami, či okolím. Možno ju ženie nedostatok sebahodnoty, ktorú si chce vynahradiť svojou šikovnosťou a organizačnými schopnosťami. (Tak veľa žien nevie, aké sú úžasné a šikovné! Tak veľa žien zabudlo, že ich Otec miluje nadovšetko a že nemusia nikomu nič dokazovať!) Neviem, čo všetko ženie nás ženy k tomu, aby sme sa stratili medzi svojimi povinnosťami. Niekedy je veľmi tenká hranica medzi tým, čo je podstatné, a tým, čo je nepodstatné. Keď ste zaneprázdnené, nedokážete tú hranicu vidieť. Ale jedno viem: Veľmi nám to ubližuje! Robí to z nás ufrflané, nervózne, vyčerpané a ukričané stvorenia, ktoré nenachádzajú pokoj a radosť z každodennosti. Táto vnútorná nespokojnosť robí z Marty zaneprázdnenú ženu, ktorá zabúda na niečo veľmi dôležité:
Na Hosťa, ktorému otvorila dvere! Na Ježiša.
Ak otvoríš Pánovi dvere svojej domácnosti, tak starosti o chod rodiny, výchovu, poriadok v dome, nákupy, všetky tvoje povinnosti nevymiznú. Stále budú tu. Sú činnosti, ktoré jednoducho musíš urobiť a nikto ich za teba nespraví. Avšak, neviditeľná ruka sa snaží uštvať ťa a presvedčiť, čo všetko musíš urobiť. Neviditeľná ruka ťa ženie, aby si zabudla na nenaplnenú túžbu po Ježišovej blízkosti, ktorá sa skrýva v tvojom srdci. Po Ježišovi, ktorý je stále prítomný v tvojom dome a nikam neodišiel, ak si mu raz otvorila. Stále čaká na rozhovor s tebou. Ani nevieme ako a stávame sa príliš zamestnané. Zaneprázdnenosť je ten stav, v ktorom sa stávaš otrokom toho, čo treba, čo by si chcela, čo by si mala a čo si myslíš, že je nevyhnutné! Je to stav, keď už nevieš rozlíšiť, čo je podstatné a tvoj denný plán je plný a ty používaš príliš často spojenie „nemám čas“. Zaneprázdnenosť je, keď sa nedokážeš sústrediť na slová a pocity iných ľudí, pretože tvoja myseľ sa nezastaví ani na pár minút, aby si usporiadala myšlienky. Zaneprázdnenosť je ten stav, keď si zabudla na niečo veľmi podstatné: Na Ježiša.
Ak si otvorila svoj dom Ježišovi, živý mocný večný Boh je v tvojej domácnosti a žiadna vec ti nemusí robiť starosti. Nezabudni sa len tak tešiť z Jeho prítomnosti. Nezabudni sa s Ním radiť, aby ti ukázal, čo je podstatné a pomohol ti zostaviť tvoj denný harmonogram hneď ráno tak, aby bol zvládnuteľný. Nezabudni si nájsť svoje pohodlné kreslo, do ktorého si pravidelne sadneš, aby si ho mohla počúvať ako Mária.
A ešte jedna vec: Zaneprázdnenosť a ustarostenosť prináša trpké ovocie. Nemôžeš robiť večne nadčasy. Proste to dlho nevydržíš! Marte rupli nervy a začala sa ľutovať, začala okolo seba šíriť taký ten nepríjemný zápach zranenosti, urazenosti a nepokoja, v ktorom sa nik necíti dobre. Ako keď vrieskaš na deti, že si znova neupratali. Alebo si si proste naložila veľa na svoje plecia a teraz čakáš od manžela, že urobí to, čo by podľa teba malo byť urobené a ľutuješ sa, že si na všetko sama, cítiš sa dotknutá, že na teba nikto nemyslí, hundreš… V tej chvíli sa každý radšej vyparí. Keď netrávime čas s Ježišom a nepočúvame „Jeho reč“, stávajú sa z nás unavení, nervózni ľudia. A ak sa cítime unavení, celkom iste sme nabrali na svoje plecia viac ako unesieme. Je dosť možné, že sme prebrali zodpovednosť za niečo, čo od nás Pán Boh nechce, aby sme robili. Ktosi raz povedal: „Mám dnes toľko práce, že sa musím trikrát viac modliť, aby som to zvládol.“ Rozhovor s Ježišom nie je stratený čas. Je to čas investovaný do budúcnosti, v ktorom ti ukáže priority a vystrojí ťa všetkým, čo budeš potrebovať, aby si zvládla úlohy, ktoré má pre teba pripravené On!
Tak si už konečne spokojne sadni do kresla! Je stále tu. U teba. A čaká ťa!
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
Anna opäť som sa našla aj v tomto príbehu, zvláštne, ako niekto cudzí presne vycíti, čo práve prežívam a čo potrebujem. Nikdy som si to neuvedomila, až teraz, že som presne ako Marta…Ďakujem.