Mama z fary: Keď túžba srdca tlačí k zemi…

Anna bola matkou Samuela. Viete, kto bol Samuel? Samuel je ten Boží muž, ktorý pomazal prvého kráľa nad Izraelom, neskôr aj slávneho Dávida. Bol v tom čase významnou autoritou, bol sudcom aj prorokom. Cez Samuela konečne po dlhom čase hovoril Hospodin a viedol tak Izraelitov po duchovnej stránke správnym smerom. Totiž, dlhé roky predtým, ako sa Samuel narodil „Slovo Hospodinovo bolo vzácne a prorocké videnie nebývalo časté“. Takže to bolo naozaj ťažké obdobie pre Izrael, žili v duchovnej tme bez Božieho vedenia. 

A Anna bola neplodná. Veľmi ju to trápilo! A myslím, že ju to bolelo o to viac, keď druhá Elkánova manželka mala deti a z Anny sa vysmievala. Napriek tomu, že ju jej manžel veľmi miloval a snažil sa jej to dokázať všetkými možnými spôsobmi ako správny muž, Annino srdce bolo ubolené, pretože ho trápila nielen túžba po tom malom stvoreniatku, ale tiež pocit neschopnosti a nedostatočnosti. Jediným životným poslaním Izraelských žien bolo rodiť deti. A tak Annina hodnota bola nemilosrdne napadnutá. 

Annin príbeh môže byť aj tvojím príbehom. Ak máš hlbokú nenaplnenú túžbu v srdci, kvôli ktorej nemôžeš spávať ani jesť, ktorá ťa vo vnútri zožiera a kvôli nej nie je život plnohodnotný, si ako Anna. Možno si Nepriateľ používa slová ľudí, ktorí žijú okolo teba, aby ťa ponížil a napadol tvoju hodnotu. Zraňuje tvoje srdce tým, že sa začneš sústreďovať na to, čo nemáš, aby si zabudla na to, čo si už dostala. Ak pôjdeš touto cestou, bude to dlhá cesta bolesti, ktorá vedie iba k zatrpknutosti. Zastav to, kým je čas! Pozeráme jedna na druhú a zdá sa nám, že to má tá druhá lepšie, krajšie, jednoduchšie… Že lepšie zvláda veci. Že ak to ona dokáže, prečo to nedokážem ja? Tým, ktoré majú viac detí, závidíme ruch a život v dome, pestré skúsenosti a rozhovory pri stole a zabúdame na to, že aj ten neporiadok musí niekto upratať a na stôl musí dať niekto večeru. Tým, ktoré deti nemajú, závidíme, že sa môžu venovať svojim záľubám a rozvíjať sa… Ak máme chlapcov, túžime niekomu robiť vrkôčiky a dolaďovať pančušky k šatôčkam, ak máme dievčatá, chceli by sme chlapca. A keď to v tej tvojej situácii nejde tak, ako by malo – ako si predstavuješ a želáš, keď večera nie je na stole včas a deti sú nervózne, keď im nevieš povedať múdre slovo, aby sa už prestali hádať, keď je dom celý hore nohami a nestíhaš si prečítať za celý rok jedinú knižku a o romantike s manželom sa nedá ani hovoriť, zdá sa ti, že niečo nie je v poriadku… Že ty nie si v poriadku. Že si nedostatočná… To je veľké klamstvo Nepriateľa, ktoré chce zraniť srdcia Božích dcér. Zastav to! Nedovoľ, aby ktokoľvek alebo čokoľvek zamestnalo tvoje myslenie tak, že nie si schopná plnohodnotného života! Nedovoľ, aby sa stalo, že starosti a to, čo ti chýba, vidíš viac a častejšie ako svojho mocného Boha. Si Jeho vzácna milovaná dcéra, ktorá má v Jeho očiach hodnotu bez ohľadu na to, čo robíš, bez ohľadu na to, čo dokážeš alebo nedokážeš, čo zvládneš alebo nezvládneš. Tak veľa žien by chcelo žiť tvoj život!

Anna prichádza do chrámu, kde sa za dieťatko veľmi modlí. Celý jej zjav odzrkadľuje to, čo prežíva jej vnútro. No a preto si kňaz Éli, vidiac ženu, ktorá zo seba nevydáva hlas, len pery sa jej hýbu, právom môže myslieť, že je opitá. (Ách, tie predsudky!) Jej správanie sa mu zdá veľmi podozrivé! Áno! Rozumieš dobre: Annin príbeh môže byť aj tvojím príbehom, keď sa tvoje srdce modlí tak poctivo, že nevnímaš ani tento viditeľný svet. Keď tvoje srdce tak veľmi upiera svoj zrak na Hospodina, že prestáva byť podstatné to, čo je viditeľné a nohami síce kľačíš pritisnutá k zemi, no tvoja myseľ, oči a srdce sú v nebesiach… Ak je to tak, je to veľmi dobré! Znamená to totiž, že si našla spôsob, ako sa vysporiadať so svojou nenaplnenou túžbou. Znamená to, že vieš, kam máš ísť s bolesťou, ktorú cítiš. Pán Ježiš nás volá práve k takýmto modlitbám, keď vraví, že sa máme modliť v skrytosti svojej komôrky. Och! Veľmi ti prajem takúto otvorenosť voči Hospodinovi, prežitie jeho prítomnosti a moci, veľmi ti prajem prežiť zázrak uzdravenia, ktorý sa dá nájsť jedine pri Ňom. 

Keď Anna rozpovie celý svoj príbeh, Éli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si prosila.“ A príbeh má už potom veľmi rýchly spád, v Biblii hneď za jeho slovami sa píše toto: „Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná.“ 

Čo myslíš, zmenila sa nejako Annina situácia v tej chvíli, ako sa modlila? Zmenila sa Penina – prestala ju urážať? Alebo – čo sa vlastne zmenilo? Zmenilo sa vôbec niečo? Nie! Prestala azda Anna túžiť po bábätku? Prestala mať starosti, ako to s ňou bude? Nie! Nič sa nezmenilo! Okrem Anny! Anna sa zmenila. Zmenil sa jej postoj, a to tak, že uverila slovu, ktoré povedal Éli a vložila úplne do Božích rúk svoju situáciu. 

Drahá, ubolená, vstaň! Prestaň plakať! Dovoľ Bohu, aby prevzal bremeno, ktoré ťa tlačí k zemi, z tvojich pliec. Dovoľ Mu, aby s ním naložil, ako On uzná za vhodné. Ver tomu, že keď si Mu povedala o svojich starostiach, On počuje a postará sa. Nepochybuj, že má s tebou dobré plány a že ti chce dať to najlepšie. 

Anna dala v chráme sľub, že keď sa jej narodí syn, odovzdá ho Pánu Bohu. Ťažký sľub, ktorý ale odráža, že Annina zmena srdca bola skutočná. Že už nie je závislá na svojom dieťati, že už nie je závislá na objekte svojej lásky a túžby, a že ani nechce rozhodovať o tom, čo je to dobro, ktoré by svojmu synovi chcela a mohla dať. Anna svoj sľub aj splnila a svojho syna Samuela odovzdala ako štvorročného do chrámu, kde rástol v Božej blízkosti a spoznával Hospodina až do tej chvíle, keď raz v noci Hospodin prehovoril k nemu. Takto sa začína príbeh nielen Samuelovho vzťahu s Bohom, ale tiež veľký príbeh Božieho ľudu – dobré obdobie, počas ktorého si Hospodin používal Samuela pre svoje dielo. Akoby konečne po štyristo rokoch suchoty zapršalo. Viete si to predstaviť? A ten príbeh sa začína Annou. Jej bolesťou, jej postojmi, jej pokorou a napokon, jej poslušnosťou a dodržaním sľubu, ktorý dala.

My mamy máme silnú potrebu chrániť svoje deti, chceme im dať to najlepšie, ale veľakrát naša ochrana a starostlivosť odráža iba našu závislosť na našich deťoch. Dovoľ Bohu, aby sa postaral tak, ako sa postaral o Samuela. Sprostredkuj mu Božiu výchovu tak, ako to urobila Anna, že v dôvere svoje dieťa odovzdáš Bohu. Boh od teba nechce, aby si ho dala do kláštora alebo na nejakú cirkevnú školu preč od seba (ako to urobila Anna). Chce len, aby si sa naučila dôverovať, že to myslí s tvojím dieťaťom najlepšie a že On je to najlepšie, čo svojmu dieťaťu môžeš dať. Že spomedzi všetkých krúžkov, aktivít a vzdelania, spomedzi všetkého, čo by si svojmu dieťaťu mohla a chcela dať, je to najlepšie práve ON. Odovzdať svoje dieťa Bohu neznamená len, že sa spoľahneš, že ho bude chrániť a postará sa. Znamená to, že mu, podobne ako Anna, vytvoríš priestor, kde by tvoje dieťa mohlo duchovne rásť. Nech je váš domov prostredím, v ktorom tvoje deti spoznávajú Hospodina, nech si prvá osoba, od ktorej sa dozvedia, kto je Ježiš a čo pre nás urobil! Nech majú tvoje deti možnosť prichádzať k Nemu a spoznajú, ako ich veľmi miluje.

Napokon ti žehnám slovami Éliho:

„Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si prosila!“

Úvodná fotografia: www.pexels.com