Láska nepočíta, koľko kto urobil

0
940

V poslednom čase veľa počúvam o „spoluzodpovednosti v domácnosti“ v zmysle „spravodlivého rozdeľovania úloh“ medzi mužom a ženou. A priori sa to môže zdať ušľachtilé a spravodlivé, ale, úprimne, mne sa to zdá nedostatočné.

Nepopieram, že by mohlo byť praktické rozdeľovať úlohy pre rodinnú logistiku, ale vôbec nesúhlasím s tým, že základným dôvodom musí byť otázka rovnosti medzi pohlaviami. Pre mňa nie je žiadny iný motív, ktorý udržuje správny chod domácnosti, ako láska k druhému a vzájomné odovzdanie sa. Áno, viem, že to môže znieť, že trochu preháňam, ale nie sme predsa nejaká firma. A ak je manželská láska srdcom rodinného života, tak je aj srdcom domácich prác.

Keď privítam doma manžela s pripraveným jedlom na stole, nie je to preto, že by som bola na rade, ale robím to preto, lebo ho ľúbim. Keď som strávila deň odkladaním všetkého, čo moje deti rozhádzali po dome, nie je to preto, že by som to musela robiť, ale chcem veriť, že mojím hlavným dôvodom, pre ktorý to robím, je, že milujem svoju rodinu. Keď môj manžel vstane stokrát za noc, aby sa staral o bábätká – a tých, čo už nie sú až také bábätká – nie je to preto, že sme sa na tom dopredu dohodli, ale cítim, že to jednoducho robí preto, lebo ma miluje a chce mi dopriať odpočinok.

V našom rodinnom živote sme si už prešli asi všetkým. Za tých takmer desať rokov manželstva sme mali chvíle, v ktorých som dala viac ja, iné, v ktorých to bol on, kto dal všetko, čo mohol, a mnoho ďalších, v ktorých sme boli obaja zavalení prácou. Prešla som si ťažkými tehotenstvami, počas ktorých som nebola schopná robiť ani štvrtinu úloh, a boli zas aj časy, keď som musela vydať zo seba 100 percent, lebo som videla, že z rôznych dôvodov potrebuje oddych môj manžel. Nepočítame si, kto koľko toho spravil pre toho druhého, takže nevieme ani povedať, kto dáva viac a kto menej. A, úprimne, ani nás to nezaujíma, aj keď niekedy nás láka viesť si účty. Každý dáva všetko, čo v tom danom okamihu môže dať, a, pozor, niekedy to, čo človek môže dať, je málo, veľmi málo. Nielen pre vonkajšie dôvody (čas, práca, zdravie atď.) Ale aj pre osobnú slabosť. Sme krehkí, pretože nie sme stroje, a už vôbec nie sme dokonalí.

Nerada by som vychovala svoje deti k spravodlivému rozdeľovaniu úloh, ale chcem – neviem, či sa mi to podarí – aby sa vedeli odovzdať, darovať seba samých, aby slúžili z lásky svojej rodine, manželovi, manželke, priateľom… žiadne kvóty ani podmienky. A to sa naučia životom doma. Nasávajú to, keď vidia, že ich otec je vyčerpaný, a napriek tomu že sotva ochutnal sústo z večere, vstáva desaťkrát od stola, aby slúžil pri večeri svojej rodine, aby utrel vodu, ktorá sa už tretí raz vyliala, aby priložil trochu cestovín prostrednému synovi, alebo aby dal spať dieťa, ktoré neprestáva plakať…

Jednou z najživších spomienok, ktoré má môj manžel na svojho otca, je to, ako sa správal, keď sa občas vrátil domov po náročnom pracovnom dni. Doma jeho manželka naberala deťom večeru po tom, ako sa celý deň venovala každodenným veciam: upratovaniu, vareniu, nakupovaniu, domácim prácam, návšteve u lekára… „Sadni si,“ povedal a dal jej pusu, keď vstúpil do kuchyne, „dnes si tvrdo pracovala.“ A bez toho, aby si zložil kabát, začal obsluhovať svoju veľkú rodinu.

Môj svokor určite nie je ikonou politickej korektnosti, čo sa týka rozdeľovala úloh, ale je obrazom hlboko milujúceho otca a manžela. Preto si myslím, že nejde o to, kto robí viac alebo kto menej. Nejdeme účtovať úlohy alebo kompenzovať niektoré práce inými. Láska sa nekvantifikuje ani sa nemeria. Dáva sa bez výhrad. Odovzdanie sa nie je kvantifikovateľné počtom, ale podľa toho, ako môj manžel daruje život mne a ako mu odovzdávam život ja. Organizácia každej rodiny  je veľmi špecifická záležitosť– 20:80, alebo 60:40 – čo na tom záleží?!

Preto uznávam, že ma nebaví hovoriť o „spoluzodpovednosti“ v tomto špecifickom zmysle rodovej rovnosti v domácich úlohách. Radšej majme menšiu spoluzodpovednosť a viac sa odovzdajme jeden druhému. Nie je to ľahká cesta – aspoň nie pre mňa – ale myslím si, že to stojí za to.

Preklad: Mária Mikolášiková

Zdroj: https://www.mujeresteniamosqueser.com/menos-corresponsabilidad-y-mas-entrega/

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno