Ak už napríklad štvorročné dieťa prejavuje veľký záujem o rodičovský mobil – možno sa chce hrať hry, možno si púšťať rozprávky či pesničky, odporúčam vám držať sa týchto rád.
Určite ste čítali množstvo článkov o tom, ako mobily deťom škodia, ako ich brzdia pri komunikácii, ako pri nich deti hlúpnu či zabíjajú čas. No aj napriek týmto vedomostiam v našich rodinách nastanú situácie, keď dieťaťu do rúk mobil alebo tablet dáme. Neraz sa pre nás stáva pomocníkom či priam záchrancom.
Ak sa už z rôznych dôvodov rozhodneme povoliť dieťaťu mobil, bolo by dobré pamätať na týchto 5 rád:
1) Malé dieťa máme vždy na očiach. Neposielame ho s mobilom niekde do druhej izby či vonku. Môže tíško sedieť pri nás a púšťať si pesničky či rozprávky. Ak by klikol na niečo nevhodné, vieme to hneď stopnúť. Najmä na YouTube sa jednoducho dostane k videám, ktoré nie sú určené pre detského diváka.
2) Najlepšie je vytvoriť playlist, teda zoznam pesničiek, aplikácii, rozprávok, ktoré sme si predtým sami pozreli a považujeme ich za neškodné pre naše deti. Dbáme o to, aby deti neklikali inde. Ak pomedzi to telefón zazvoní, učíme dieťa, že na nič neťuká, ale hneď telefón podá rodičovi. Nie je vhodné, aby dieťa dvíhalo hovor.
3) S dieťaťom sa musíme dohodnúť na jasných pravidlách. Ide najmä o čas strávený s mobilom v ruke. Ľahko sa nám to dokáže vymknúť spod kontroly, keďže je dieťa s mobilom zvyčajne ticho a spokojné a čas rýchlo uteká. Nechceme však, aby malé dieťa pozeralo do mobilu pol dňa. Výbornou pomôckou je časovač. Využite budík, kuchynskú minútku či hodinky na rúre. Nastavte čas, vyložte budík vysoko (aby na neho nedosiahlo) a dieťaťu jasne povedzte, že sa môže s mobilom hrať dovtedy, kým nezazvoní budík. Keď sa ozve zvonenie časovača, dieťa má pár sekúnd na to, aby sa dohralo a mobil podalo naspäť rodičovi. Staršiemu dieťaťu môžeme napríklad vysvetliť, že má na mobil určených 20 či 30 minút. Ak po uplynutí času začne vrieskať a odmieta spolupracovať na vopred dohodnutom postupe, povieme mu, že zajtra tú dobu skrátime o 5 minút a určite nepoľavíme a nenecháme mu ten mobil dlhšie len preto, že si to vydobyje plačom. Takto pochopí, že mu vyjednávanie, krik a plač nepomôže a že je lepšie dodržiavať rodinné pravidlá.
4) Určite nastanú chvíle, keď sa tieto dobre mienené rady nebudú dať dodržiavať. Potom môžeme naskočiť na „výnimočný režim“. Napríklad je dieťa dlho choré a sme s ním zavretí doma, kde sa už vyhral so všetkými hračkami. Určite mu v tomto období neuškodí, ak si pozrie počas dňa viac ako jednu rozprávku alebo si pustí všetky obľúbené pesničky. Takisto sa nám mobil či tablet môže hodiť, keď musíme niečo bezodkladne vybaviť a nemáme po ruke nič iné, čo by dieťa na chvíľu zabavilo. No aj tu platí všetko s mierou, lebo potom sa z výnimočného režimu môže stať nezdravý každodenný rituál.
5) Poslednú radu by som nazvala pozvánkou do offline sveta. Teda nachádzanie si dostatok času na obyčajné aktivity bez mobilov, tabletov či počítačov. Myslím na radostné šantenie sa s deťmi, na prechádzku po lese, spoločné pečenie palaciniek či hru na schovávačky na dvore. Je to pre mnohých rodičov výzva, keďže nás svet ženie do zaneprázdnenosti a uponáhľanosti, z ktorej sme unavení a znechutení. Neostáva nám nič iné iba si utriasť priority a bojovať o tento spoločný čas plný reálnych vzťahov a zážitkov, ktoré sa vpisujú hlboko do sŕdc.
Zdroj fotografia: www.pexels.com
