List štvrtorodenému: Tak veľmi za to stojíš

Pozerám na teba spacieho a srdce mi napĺňa radosť. Štvrté dieťa. Už pri treťom som mala pocit, že sme prekročili akúsi normu a pri štvrtom som to cítila počas celého tehotenstva veľmi bytostne.

Po celý čas som dostávala otázky rôzneho typu od známych, neznámych, i tých najbližších a myslím, že mnoho ďalších ostalo nevypovedaných. Áno, obavy boli aj pochopiteľné. Kde budete žiť, keď váš byt už dávno naplnil svoju kapacitu? Ako to finančne zvládnete? Už máte veľké deti a opäť to celé odznova? Chce sa vám? Čo tehotenstvo? Už predsa máš svoj vek. A vôbec, príjmu ho deti? Načo vám je ďalšie dieťa? Bolo vôbec plánované?

Veď kto by v dnešnej dobe dobrovoľne chcel štyri deti?

Prišiel si po dlhšej dobe, keď sme už mali dobre zabehnutý režim. Dvaja školáci, škôlkarka, krúžky, denný kolotoč. Ja v práci, v behu, večne zavalená povinnosťami. V srdci však túžba stále rástla a nedala sa prekryť. Bol si chcený a milovaný už dávno.

Pamätám si však veľmi presne, že to začalo ešte oveľa skôr. Už vtedy, keď som si po dcérke nechala kočík a ďalších pár vecí a dúfala som, že sa mi ešte zídu. Keď sme kupovali väčšie auto, v nádeji, že to šieste miesto raz bude zaplnené. Proste si k nám v srdci vždy patril.

A čo tie iné, praktické otázky?

S tebou prišlo do rôznych oblastí zvláštne požehnanie. Zrazu sa nám podarilo rozlúsknuť otázku väčšieho bývania, v ktorej sme sa motali ako v bludnom kruhu už dlho. Veci sa pohli a hýbu sa dodnes a náš sen o dome sa stáva skutočnosťou. Jedno príslovie aj hovorí, že každé dieťa sa rodí s bochníkom chleba a je to tak. Tehotenstvo, zvlášť na konci, keďže bolo leto, nebolo úplne jednoduché, ale napriek tomu bez veľkých komplikácií. Boh mi doprial zdravé tehotenstvo s tebou.

Akoby po celý čas Boh hovoril, nebojte sa ísť do neprebádaných vôd, ja som vám naklonený. Nebojte sa život žiť a nie báť sa života.

A súrodenci? Pri prvých troch som po príchode nového člena zažila rôzne reakcie. Žiarlivosť a jej rôzne podoby boli na dennom poriadku. Tu mám pocit, že si prišiel do raja. Deti sa predbiehajú, utekajú zo školy, aby mohli s tebou byť. Dokonca sa pri mne striedajú v noci, napriek tomu, že sa nevyspia, pretože im je ľúto, že sú celý deň preč, bez teba.

Áno, je to aj náročné. Je sobota, píšem to po ďalšej nevyspatej noci, je tu ruch a v spálni počujem, že si sa zobudil. Silnú kávu som už vypila, i tak som vyčerpaná a čaká ma dnes toľko práce. Áno, prania a žehlenia je viac, času menej a môj život si vyžaduje oveľa viac organizácie. Sťažovanie sa je nepovolené, veď predsa toľko detí ste chceli mať. Nie je to s ružovým úsmevom ráno o štvrtej, keď som poriadne ešte nezaspala a už sa brieždi a znamená to tiež počúvať komentáre z rôznych strán, aj od tých najbližších. Takisto, keď sa každý z tvojich súrodencov chce so mnou večer sám porozprávať a ja nevládzem už ani myslieť. Keď si konečne cez deň sadnem, zapípa práčka, keď vešiam bielizeň, počujem tvoj plač. Žijem v kolotoči rôznych povinností.

Ale keď sa na sekundu zastavím, tak viem, že tak veľmi za to stojíš. Tvoja mama.