Musím sa priznať, že ma pred časom „dostal“ Instagram. Vlastne ma na to zlákala moja dvanásťročná dcéra. Vedeli ste napríklad, že podľa štatistík už medzi mladými Facebook stráca na atraktivite? Do popredia sa dostávajú také sociálne siete ako Instagram, Snapchat či TikTok. Hovorí sa, že virtuálny svet ide dopredu tak rýchlo a tak rýchlo sa mení, že nie sme schopní mať tie zmeny pod kontrolou, preto bude pre nás čím ďalej tým dôležitejšie vedieť rýchlo vyhodnocovať a vyberať si.
Pre mňa bol Instagram úplne nový svet s novými pojmami ‒ stories, tagy, follownúť, lajknúť, influencer, hejter… Keby nie mojej dobrej angličtiny, som v tom novom svete stratená. Krásne nastajlované fotky, na nich príťažliví ľudia a tie outfity! Surfovať fotkami Instagramu bolo lepšie ako listovať časopis. Na menšom priestore viac podnetov a navyše, každú chvíľu niečo nové. Po prvotnom ošiali prišlo prebudenie a v hlave mi zasvietili 2 červené kontrolky. Prvá sa týkala času, ktorý človek na takej sociálnej sieti môže stráviť, či, lepšie povedané, stratiť. Druhá kontrolka v hlave zasvietila kvôli mojej už spomínanej dvanásťročnej dcére. Je mladá, realitu vníma inak…
No, matka, vzchop sa, premýšľaj, svet nie je ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sme sa v pubertálnych rokoch zabávali tak, že po vyučovaní sme zvyčajnú 15-minútovú cestu domov pretiahli na dve hodiny, lebo sme zásadne obišli každý panelák dokola, namiesto po chodníku sme kráčali po múrikoch a popri plotoch a mali z toho veľkú srandu. Veď akú už len zábavu vymyslíš v malom meste. Domov som sa ponáhľala vtedy, keď práve vysielali Cŕn-cŕn. Dnes sa deti zabávajú inak, trávia čas inak.
Zapojila som sedliacky rozum, urobila malú sondu do duše sociálnej siete a vymyslela si pravidlá pre jej používanie, a hlavne vyhodnocovanie. Aplikovateľné na hocijakú sociálnu sieť, blog a pod. Pre ľudí každého veku.
- Pravidlo času ‒ Vyhraďte si presne obmedzený čas, ktorý strávite zábavou na internete. Zásadne však nesurfujte pred vlastným zaspávaním! Z hľadiska zdravia aj psychohygieny si môžete kvôli vyžarovaniu z displejov privodiť poruchy spánku a kvôli množstvu podnetov zlé sny. Nezabudnite, že každé zariadenie má okrem tlačidla ON aj tlačidlo OFF…
- Pravidlo príčiny – Niektorí ľudia zverejňujú svoje fotky, aby zdieľali veci, ktoré sa im páčia, ktoré praktizujú, udalostí, ktoré zažívajú a chcú sa s nimi podeliť či inšpirovať iných. To je jediná príčina, ktorá je pre mňa akceptovateľná na zverejnenie fotiek. Na rozdiel od takejto kategórie zverejňovateľov fotiek sú totiž aj iní. Majú profily, aby z nich vyťažili zisk a obdiv, masírujú si svoje ego. Dovolenky, oblečenie, kozmetiku či byty majú zabezpečené od sponzorov, ktorým robia reklamu práve zverejňovaním fotiek. A to nie je realita, ale oblbovanie. Nový typ reklamy. No a do tretice sú takí, ktorí ani nevedia, prečo to robia. Proste sa stratili v tom umelo vytvorenom svete. A medzi týmito skupinami je veľmi dôležité rozlišovať.
- Pravidlo motivácie ‒ Nechcem sociálne siete či blogy zavrhnúť úplne, lebo je minimálne jeden dobrý dôvod, prečo sa tam vraciam. Pre inšpiráciu. V otázkach dizajnu, prírody, módy, varenia či cestovania. Ale aj tu platí, že menej je niekedy viac. Sú tisíce profilov, ktoré by ma zaujali, ale nemôžem strácať drahocenný čas a zaplavovať svoju hlavu kvantom informácií. Preto som si vybrala zopár influencerov, ktorých sledujem, ozaj sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk. Keď ma niekto z nich časom sklame alebo už mi nemá čo ponúknuť, vymením ho za iného. To množstvo podnetov si tak držím pod kontrolou.
- Pravidlo reality ‒ Čím ďalej, tým viac influencerov sa sťažuje, že žijú virtuálny život. Idú von na prechádzku? Zásadne s foťákom. Hrajú sa so svojimi deťmi? Namiesto spontánnej hry ich tlačia do póz, ktoré zverejnia v najnovších stories a za riťkou im behajú s kamerou. Neobliekajú sa podľa toho, čo sa hodí, ale kombinujú veci tak, aby zaujali znova niečím novým a iným ako na včerajšej fotke. Hoci by to boli aj plavky na snehovej pláni. Život tak nežijú prítomným okamihom, ale cez hľadáčik fotoaparátu. A nezriedka končia kvôli tomuto spôsobu života v rukách psychiatrov. Ja chcem žiť autenticky a v slobode, nie v otroctve a zajatí vecí, sponzorov a sledovateľov.
Pred pár dňami ma zaujal výrok tiež na profile mojej obľúbenej instagramistky. „Don´t let be the only book you read facebook.“ (Je to slovná hračka, takže v slovenčine tak pekne nevyznie ‒ „Nedovoľ, aby bol facebook jedinou knihou, ktorú čítaš.“) Sociálne siete tu sú a zrejme už budú vždy súčasťou nášho života. Keď sa rozhodneme, nemusíme ich používať vôbec. Ale ak sa rozhodneme ich sledovať, urobme si z nich dobrého sluhu. Nedovoľme, aby boli našim zlým pánom. V takej sieti sa totiž dá veľmi rýchlo zamotať. Či dokonca dokázateľne prísť k depresii, lebo nás chce oklamať zdanie, že sme na tom v živote horšie ako ostatní. A čítajme hlavne iné veci ako profily na sociálnych sieťach. Vždy mám rozčítaných niekoľko kníh. Bežne je to dobrá duchovná literatúra, román v angličtine, niečo z môjho odboru ‒ psychológie, najnovší výtlačok cestovateľského časopisu. Nechávam ich na rôznych miestach v byte, aby som o ne mohla vždy „zakopnúť“. Dôležité je mať dobré knihy stále po ruke. A to doslova a dopísmena. Človek je totiž niekedy tvor lenivý a je mu zaťažko vybrať aj tú knihu z police. Oveľa ľahšie je chytiť do ruky telefón a kliknúť…
Zdroj fotografie: www.pexels.com
