Čo sa deje v každodennej rutine doma vzdelávaného dieťaťa? Dá sa vôbec bežný deň domáceho školáka označiť rutinným? Ja si to rozhodne nemyslím. Pre dieťa v domácej škole má každý deň milióny možností, čo robiť. Aj napriek tomu som sa posnažila načrtnúť viac-menej klasický deň v domácej škole.

V predchádzajúcom článku som podrobne opísala, ako to všetko bolo s mojím bratom Ondrejom a ako sme sa k nápadu domácej školy vlastne dostali. V tomto blogu vám priblížim bežný deň dieťaťa, ktoré je vzdelávané doma.

Ako teda deň domáceho školáka vyzerá?

Ráno sa vstáva o sedem tridsať, každý si spraví svoje ranné práce, ako napríklad nakŕmenie hydiny, založenie ohňa v peci alebo nakŕmenie psa. Potom deti s maminou spoločne pripravia raňajky a zjedia ich. Popri jedle im mama zadá prácu na daný deň. Ten, kto dokáže svoje povinnosti urobiť sám, sa utiahne do svojho pracovného kútika a samostatne robí, čo mu bolo zadané. Ak jeden z chlapcov potrebuje pomoc, mamina mu buď pomôže sama, alebo poprosí Martina, najstaršieho z chlapcov, aby mu pomohol. Keď dokončia svoje úlohy ešte doobeda, pomáhajú mame s prípravou jedla alebo s najmladšou sestrou Máriou, ktorá má len dva roky. Po spoločnom obede sa začína voľný program, ktorý pozostáva z rôznych voľnočasových aktivít. Tie už má každý rozdelené podľa svojich schopností. Napríklad Martin má krúžok každý deň pracovného týždňa, ale Ondrej s ostatnými chlapcami majú len kurzy angličtiny a futbalové tréningy v utorok a štvrtok. Ak práve nemajú krúžky, zvyknú sa chlapci hrať s Legom, behajú po záhrade, lezú na stromy, bicyklujú sa alebo sa zvyknú hrať s kamarátmi, ktorí buď prídu ku nám domov alebo chlapci idú za nimi. Čítanie knižiek alebo komiksov patrí tiež k veľmi obľúbeným aktivitám. Ak náhodou počasie nepraje, pozerajú pre chlapcov veľmi zaujímavé dokumentárne filmy. Tieto hry a aktivity zväčša končia okolo šiestej večer. Potom sa chlapci idú postarať o zvieratá, prípadne nanosiť drevo. Keď dokončia aj tieto svoje povinnosti, idú domov a pomáhajú mamine s prípravou večere. Po spoločnej večeri sa idú chlapci umyť a začína sa pre nich hodinka hrania na počítačoch. Potom už len večerná modlitba a idú spať.

Asi jedenkrát do týždňa medzi sebou usporadúvajú rodiny domácich školákov tzv. komunitné dni. V takýto deň sa stretne zopár mamičiek spolu s deťmi a celý deň strávia spolu. Podľa ľubovôle sa venujú učeniu alebo iným činnostiam, ako sú rôzne výtvarné aktivity, hry, čítanie si či práca v záhrade. Podľa obdobia v roku prispôsobujú svoje „mimoškolské“ akcie. Napríklad je u nás tradíciou sa každoročne na sv. Martina stretnúť a vlastnoručne vyrábať lampióny, s ktorými majú ešte v ten večer lampiónový sprievod po dedine. Na jeseň, keď fúka, sa stretnú a spravia si spoločnú šarkaniádu. V zime spolu stavajú snehuliakov alebo sa guľujú a na Veľkú Noc sa zdobia vajíčka.

V čom je vzdelávanie doma odlišné od školského procesu?

Pravdaže, vzdelávanie doma nie je len o tom, že máte zadaných desať úloh a do istého času ich musíte vypracovať. Je to napríklad o robení lapbookov. Ide o projekt, kde je mnoho papierových skladačiek, v ktorých sú zaujímavým spôsobom napísané informácie na tému, o ktorú sa dané dieťa práve zaujíma. Raz je to o histórii, teda o Kolumbovi, Márii Terézii či M. R. Štefánikovi, inokedy zas o zemepise, ako napríklad minulý rok Ondrej písal sériu ôsmich lapbookov o každom kraji Slovenska. Ďalšou formou vzdelávania doma je záhrada. Každý z chlapcov majú v záhrade vyhradený svoj malý kúsok miesta, kde si môžu zasadiť a sami vypestovať čokoľvek, čo sa im zdá potrebné a užitočné. A čo ďalej? Martin si povedal, že spolu s bratmi opraví starý Zetor 3011. Opravili pohonnú jednotku, pneumatiky, odstraňujú z neho hrdzu a chce ho spolu s naším dedkom aj premaľovať. Ondreja nesmierne baví vyrezávanie a robenie iných vecí z dreva. Medzi posledné druhy zábavného učenia patrí Lego. Nie však len také obyčajné stavanie si domčekov a podobne. Chlapci sa venujú konštruovaniu a programovaniu Lego Mindstorms robotov. Tento rok sa s robotom zapísali do Letnej Ligy Lego League, kde sa im podarilo získať štvrté miesto z dvadsaťjeden tímov z celého Slovenska. Ondrej sa pri práci na robotovi venuje zostrojeniu celej konštrukcie a Martin ho programuje.

Presný deň domáceho školáka sa nedá opísať. Veď predsa každé dieťa je iné, rovnako ako rodič či rodina. Máme rôzne zvyky, rôzne priority. Domáce vzdelávanie je však výborné v tom, že sa môže rodič priblížiť k dieťaťu práve takým spôsobom, ako to ono samo potrebuje. Dokáže pre neho pripraviť podmienky a metódy, aké mu najviac vyhovujú, aby sa mohlo učiť s radosťou. Ani to však nie je podstatné. Každý deň s ním buduje vzťah a pomáha formovať jeho charakter, čo je, hold, najdôležitejšie.

Fotografie: súkromný archív