Do hlavnej sály Pisztoryho paláca sa zbiehajú poslední oneskorenci. Prišli si vypočuť prednášku o tom, ako antikoncepčná pilulka zmenila celú našu spoločnosť. Kto môže za neplodnosť našej generácie? Aj na takéto kontroverzné otázky hľadala odpovede gynekologička a psychologička Helena Máslová počas piateho ročníka Bratislavských Hanusových Dní.
Ľudstvo ako také je reprodukčne úspešné, nie však Európa. Lekárka zdôrazňuje hneď na začiatku svojej prezentácie, že svetová populácia rastie a človek ako druh je na vzostupe. To však neplatí pre západnú civilizáciu a už vôbec nie pre Českú republiku, z ktorej odborníčka pochádza. „Česká republika si drží svetové prvenstvo v piatich zaujímavých kategóriách: konzumácia alkoholu, konzumácia marihuany medzi mladistvými, produkcia gay-porna, počet užívateliek hormonálnej antikoncepcie a množstvo kliník pre asistovanú reprodukciu na počet obyvateľov,“ hovorí Máslová. Ak chceme mať zdravú a nevymierajúcu spoločnosť, máme mať pôrodnosť 2,1 dieťaťa na ženu, kde desatinné miesto zahŕňa úmrtnosť novorodencov. To dnes podľa gynekologičky nedosahuje takmer žiadna európska krajina.
Plodnosť ženy je napriek pokroku stále tajomstvom. V niektorých prípadoch lekári netušia, prečo niektorá žena otehotnie a iná, i keď robí všetko podľa odporúčaní, počať nemôže. Plodnosť totiž ovplyvňuje veľké množstvo faktorov a tri z nich priamo súvisia s moderným štýlom života: prvým z nich je veľká časová medzera medzi začiatkom sexuálneho života ženy a jej vôľou otehotnieť. Odborníčka poukazuje na maľovaný obraz z približne devätnásteho storočia: „Pozrite sa na tú mladú ženu – má asi dvadsať rokov, je normostenická, teda ani nie príliš štíhla, ani s nadváhou, vyzerá uvoľnene, zdravo a má okolo seba už pár detí.“ Je to upozornenie na fakt, že ešte pred pár generáciami spoločnosť fungovala takým spôsobom, že keď mladé dievča začalo menštruovať, rodičia jej začali hľadať ženícha. To sa im väčšinou podarilo do roka a dievča sa vydalo. Počas svadobnej noci zahájilo svoj aktívny sexuálny život a priemerne do troch mesiacov po svadbe otehotnelo. Dvadsaťročná žena mala v tom čase v drvivej väčšine prípadov už jedno alebo dve deti. Teraz je však medzi prvým sexuálnym stykom ženy a jej prvým počatím aj pätnásť, či dvadsať rokov. „Dnes chodí do mojej ordinácie mnoho žien s problémami s otehotnením a pritom si neuvedomujú, že sú už reprodukčne staré, tzn. majú vyše tridsať rokov a majú už rôzne diagnózy súvisiace s vekom: cukrovku, roztrúsenú sklerózu, astmu…“
Za antikoncepčnou pilulkou je strach alebo pohodlnosť. Druhým faktorom spôsobujúcim neplodnosť, je tento chemický výdobytok postmodernej doby. Podľa psychologičky je jedným z hlavných dôvodov užívania antikoncepcie, a tým odmietania materstva, strach, že žena skončí ako samoživiteľka detí. V spoločenskej situácií, kedy rozvodovosť kolíše okolo päťdesiatich percent, sa nie je čomu čudovať. Takisto to môže byť prípad žien, ktoré samy pochádzajú z nefungujúcich či neúplných rodín a stále prežívajú životnú traumu. Ďalším dôvodom užívania „neplodnej tabletky“ je konzumná mentalita. „Ženy si zvykli mať stále dopyt po niečom: po tovaroch, službách, životnej úrovni,“ vymenúva odborníčka. Raz sú to kabelky, potom pohodlná bezstarostná mladosť „a nakoniec prichádzajú do ordinácie dopytovať deti.“
Tretím faktorom spôsobujúcim neplodnosť je to, že si ženy „sadli“. Inými slovami chce lekárka poukázať na zmenu životného štýlu a vysoký počet sedavých zamestnaní žien v kanceláriách. Tým, že žena nemá toľko pohybu a nepracuje aj manuálne, do istej miery sa jej deformuje telo: mení sa poloha kostrče a šľachy trupu a horných končatín sa nepriaznivo skracujú.
Morálne dilemy umelého oplodnenia
Umelé oplodnenie je ťažká morálna dilema spojená s vysokým stresom. V Českej republike ročne prebehne podľa slov Máslovej približne tridsať tisíc cyklov asistovanej reprodukcie, z toho je úspešných len desať percent. Teda ženy podstupujúce umelé oplodnenie sa dostávajú do kruhu sklamania, v ktorom sa musia naviac morálne vysporiadať s dvomi faktmi: pri umelom oplodnení prebieha eugenika a vzniká relatívne veľký embryonálny odpad.
Eugenika prebieha formou výberu určitých favorizovaných kritérií, napríklad pohlavia dieťaťa; embryonálny odpad je pomenovanie pre nespotrebované zárodky: pri zákroku lekári odoberú žene napríklad osem vajíčok, z ktorých umelým oplodnením vznikne napríklad päť zárodkov, z toho sa v maternici uchytia tri a dve ostanú v mraziaku. Žena sa následne má rozhodnúť, či chce platiť za uskladnenie zárodkov v mraziaku, alebo ich chce darovať. Keď sa v maternici uchytia tri životaschopné zárodky, no žena chce priviesť na svet len jedno dieťa, ostatným dvom sa priamo do tela vstrekuje jed. „Rozhodovať o zárodkoch svojich detí je pre ženu obrovským stresom, ktorý ju môže priviesť až na pokraj šialenstva,“ rozpráva o svojich skúsenostiach z ambulancie lekárka.
Z našich vodovodných kohútikov netečie H2O, ale farmaceutický koktail
Antikoncepcia v tabletkách môže aj za neplodnosť mužov. Chemické rozbory a štatistické výskumy dokázali, že v lokalitách s vysokou koncentráciou užívateliek hormonálnej antikoncepcie je neúmerne vysoké percento mužov s poškodenými spermiami. S veľkou pravdepodobnosťou je to výsledkom prítomnosti stopových prvkov hormonálnej antikoncepcie vo vode. Keď žena užíva antikoncepciu v tabletkách, jej telo nespracuje úplne všetky hormóny a časť z nich sa dostáva vylučovaním do odpadových vôd. Čistenie vody však nedokáže odstrániť všetky tieto látky a podľa odborníčky sa dlhodobým prijímaním vody so stopovými prvkami syntetických hormónov poškodzujú spermie mužov. Poškodenie spermií takýmto spôsobom sa prejavuje dvomi spôsobmi: buď pod mikroskopom majú hlavičky spermií po sebe tmavé škvrny a sú akoby „poudierané“, teda sú morfologicky porušené, alebo sa točia dokola namiesto pohybu vpred, čím nemajú šancu dostať sa k vajíčku. „Keď si v Prahe napustíte do pohára vodu, nemyslite si, že ju máte čistú – chemický rozbor ukázal, že sú v nej stopové prvky sedemnástich farmaceutík, od antikoncepcie, cez drogy až po antidepresíva.“
Preto sa žena, ktorá si každé ráno do úst vkladá antikoncepčnú pilulku, akoby sama „programuje“ k neplodnosti, a to nie len biologicky, ale aj mentálne. Podľa Máslovej najnovšie nachádzajú neurobiológovia dôkazy o prepojení týchto dvoch aspektov vyúsťujúcich k dlhodobej neplodnosti. Naviac, pri vplyve antikoncepcie aj na ľudí priamo neužívajúcich syntetické hormóny, nemôže odborníčka nespomenúť aj tzv. hormonálne zdieľanie na pracovisku. Funguje na podobnom princípe ako to, keď niekoľko žien pracuje v jednej kancelárií, postupne sa im časovo zosúladí menštruačný cyklus. Takisto má vplyv aj žena užívajúca tabletku pre neplodnosť vplyv aj na svoju kolegyňu, ktorá antikoncepciu neberie – môže mať ťažkosti s počatím aj bez toho, aby ona sama hormóny proti plodnosti užívala.
Zdá sa preto, že hormonálna antikoncepcia zasahuje do života našej spoločnosti a ovplyvňuje nás oveľa rozsiahlejším a ničivejším spôsobom, ako ktokoľvek predpokladal. Je skvelé, že sú v našom česko-slovenskom prostredí odborníci, ktorí o tom neváhajú hovoriť.
Fotografie: Kmec
PROFIL
MUDr. Helena Máslová vyštudovala 1. lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Pracovala na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, na internom lôžkovom oddelení i v liečebni dlhodobo chorých. Skúsenosti zo všetkých týchto pracovísk ju priviedli k psychosomatickej a primárnej medicíne a neskôr k založeniu Centra psychosomatickej starostlivosti. Je matkou troch detí a členkou Českej lekárskej komory.
