Rímskokatolícki kňazi vo Francúzsku v stredu 1. októbra 2000 zorganizovali protesty proti Halloweenu, pretože podľa nich je jesenný sviatok duchov a škriatkov „zasvätený Satanovi, ohavnosti a absolútnemu zlu“. Kňazi tiež kritizovali fakt, že oslavovať Halloween znamená organizovať večierky v podvečer dňa Všetkých svätých, keď katolíci tradične navštevujú hroby svojich blízkych a zdobia ich kvetinami a na ich pamiatku zapaľujú sviece. „Nemôžete sláviť i Halloween i Všetkých svätých. Nemôžete miešať všetko dokopy len pod zámienkou zábavy,“ vyjadril sa páter Don Pascal. Vo Francúzsku sa za posledné roky Halloween, keď sa 31. októbra deti prezlečú za duchov, škriatkov a strigy a pýtajú od susedov sladkosti, oslavuje s čoraz väčším entuziazmom. Môžu za to najmä reklamné a obchodnícke triky z USA. Taktiež milánsky arcibiskup kardinál Carlo Maria Martini kritizoval v talianskom denníku Avvenire rastúci trend oslavovať Halloween aj v katolíckych krajinách. „Halloween je sviatok, ktorý je našej tradícii cudzí,“ povedal kardinál a vyzval katolíkov, aby na sviatky Všetkých svätých a Spomienku zosnulých pestovali tradičnú úctu k zosnulým návštevou hrobov a obnovovali vieru vo vzkriesenie. (TK KBS) V prvých novembrových dňoch slávime jeden z veľkých kresťanských sviatkov – Všetkých svätých a Dušičky. Módna vlna „alternatívneho duchovna“ nenechala ani tieto sviatky bez svojej čiernej protiváhy. Halloween. Sviatok čarodejníkov a bosoriek, ktorý k nám prišiel z USA, ukazuje, ako rýchle vieme aj my na Slovensku s kresťanským zázemím nekriticky prijímať duchovné škodliviny. Hlavne, že je to zo Západu. „Dušičky“ Nového veku sú totiž oslavy okultizmu a satanizmu, odeté do folklórnej podoby. Ten, kto nevie, o čo ide a „kráča s dobou“, si možno vôbec neuvedomuje, že prijatím tohto trendu sa otvára temným silám… Koncom októbra 2000 sme dostali fax od našich nemeckých priateľov, vysvetľujúci podstatu Halloweenu. Tu je jeho text:
V Katolíckej cirkvi oslavujeme 1. 11. všetkých našich svätých a na druhý deň všetkých našich zosnulých… Zároveň vidíme v médiách, a tak trocha všade, širokú propagáciu sviatku Halloween: vidíme tam strašidlá, kostry a čarodejnice, čo spôsobuje nepokoj. Čo je to Halloween? Dnes je to pre satanistov na celom svete najdôležitejší sviatok roku. Navyše, 31. október je „Nový rok“ v kalendári čarodejníkov. „World Book Encyklopedia“ vysvetľuje, že je to začiatok všetkého, čo je „cold, dark and dead“ (studené, temné a mŕtve).
Trochu dejepisu: 300 rokov pred Kristom jedna tajná kňazská spoločnosť držala pod svojou nadvládou keltský svet. Každý rok 31. 10., v deň Halloweenu, oslavovali na počesť svojho pohanského božstva „Sambain“, festival smrti. Tí kňazi chodili od domu k domu a žiadali dary, neraz aj ľudské obete, pre svojho boha. V prípade odmietnutia vyslovovali nad dotyčným domom zlorečenie smrti, odkiaľ pochádza výraz „Trick alebo Treat“ (zlorečenie alebo dar), jasnejšie povedané: ak nie dar, tak zlorečenie. Na cestu si kňazi svietili vydlabanými repami, vyrezanými vo forme tváre. Vo vnútri horela sviečka vyrobená z ľudského sadla z predchádzajúcich obetí. Repy predstavovali ducha, ktorý robil ich zlorečenia účinnými. V 18. a 19. storočí sa tento zvyk dostal do USA, kde repy nahradili tekvicami. Duch, ktorý v tých lampášoch „prebýva“, bol nazvaný Jock, neskôr „Jack“, z toho „Jack-olantern“.
Slovo Halloween pochádza od „All Hallows’Eve“. (V preklade: predvečer Všetkých svätých.) A sme v pokušení spojiť ho s touto kresťanskou tradíciou. V skutočnosti je však pôvod Halloweenu úplne pohanský a nemá žiadnu súvislosť s naším kresťanským sviatkom. Navyše – je známe, že v USA, Austrálii a inde satanisti v tú noc vykonávajú rituálne vraždy.
Takže: ak vidíte vaše deti robiť „Trick alebo Treat“, ako idú od domu k domu a prosíkajú o sladkosti, zdá sa, že je to nevinné a smiešne. Pouvažujte však, či ich nevedomky nenavádzate na skutočne temný rituál! (Gospa nám už pred rokmi povedala: „Bezhlavo sa vrháte do rúk satana!“) V tejto súvislosti: niektoré školské dvory, kde žiaci trávia prestávky, sú zaplavené „pokemonmi“, t. j. „malými netvormi“, ktorý majú zamaskované mená démonov. Diabol sa chce čo najskôr zmocniť sŕdc tých najmenších a najkrehkejších, t. j. malých detí. Tieto „opice“ sa snažia pretvoriť všetko krásne a dobré na zlé. Najsmutnejší a najzávažnejší príklad tejto skutočnosti máme v tzv. čiernych omšiach, ktoré napodobňujú Eucharistiu.
Čo môžeme robiť tvárou v tvár tejto ľudskej dráme? Predovšetkým sa nezľaknúť a neobviňovať kohokoľvek. Je lepšie ľudí prijať a vysvetľovať im, o čo tu ide. S pomocou tých najmenších vráťme Sviatku všetkých svätých svetlo, život a radosť z Boha, ktorý vstal z mŕtvych. Vstúpme do nádeje! My dospelí máme zodpovednosť vychovať deti, chrániť ich srdcia, ich oči, ich duše a pomáhať im rásť v Bohu. Ježiš… vzal za ruku dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, kto ma poslal.“ (Lk 9, 46-48) (porovnaj: Mt 18, 1-6…10)
Z knihy Antona Seleckého Diaľnica do pekla, Vydal: Magnificat, o. z. (www.magnificat.sk)
Celú knihu je možné stiahnuť na adrese http://www.kruciata.sk/citaj/dialdop.pdf
Fotografia: pixabay
