„Mamii, tatii a prečo sú Vianoce dôležité? Ako to, že čakáme Ježiškove narodenie? To sa akože ešte nenarodil? Aj môj spolužiak chce, aby mu nosil darčeky Ježiško a nie rodičia!
Vyniesť na svetlo moderných Vianoc to podstatné (Toho podstatného) je pre rodičov neraz umením. Ak som v predchádzajúcich adventných inšpiráciách domácej liturgie načrtla, že i v tejto téme platí, menej je viac a v jednoduchosti je krása, tak vo vianočnom čase to vnímam ešte intenzívnejšie: v jednoduchosti je Dieťa.
Betlehem – hra a modlitba
Tak prečo sú Vianoce dôležité a krásne? Snažíme si to s deťmi pripomenúť zakaždým trochu inak. Vlani pri prestretom štedrovečernom stole – potrebovali sme sviecu, vetvičku, figúrky Svätej rodiny z betlehema, kríž a dve stoličky. Svieca v rukách najstaršieho syna predstavovala Boha, figúrky – prvých ľudí v rajskej záhrade, a vetvička – dohodu ľudí s Bohom.
Prvý hriech (porušenie dohody) rozdelil našu scénu odohrávajúcu sa na operadlách stoličiek a vytvoril priepasť. Nemohla ju preskočiť ani Eva (Mária), ani žiaden človek. Jedine Boh a to tak, že poslal svojho Syna. Márii za priepasťou sa narodilo Dieťatko, ktoré krížom preklenulo priepasť medzi stoličkami – už tadiaľ mohli za Svetlom prejsť aj ostatné betlehemské figúrky. Keby nebolo toto špeciálne Dieťa od Boha a kríž, priepasť by ostala dodnes…
Krehké a jemné
Na toto sa teším rovnako ako deti – že si v ten správny čas vytiahneme betlehemské figúrky, ktoré sme si dali vyrobiť z ovčieho rúna. Sú tak nádherne hebké, krehké, jemné a teplúčke ako vianočné tajomstvo. Príťažlivé pre deti bez rozdielu veku. Kým ich deti ukladajú do svojej betlehemskej kompozície alebo len tak s nimi putujú k Ježiškovi po stole či hore-dole po detskej izbe, čítam im príbeh o narodení (neraz sa do radu na klaňanie Dieťatku postavia aj šmolkovia a ostatné hračky). Alebo si príbeh deti čítajú sami alebo sa hrajú len tak. Podobne aj s papierovými betlehemskými figúrkami, ktoré si pri manipulácii vyžadujú jemnosť, presnosť a pokojné rúčky bez prievanu, J. Často sú pri tom ticho a sústredene – hru opakujú, hrou sa modlia, meditujú…
Vianočné police
– alebo „Vianočná skrinka“ – tak som pracovne nazvala policové regále s materiálmi (hrami), ktoré sa týkajú Vianoc (spôsob ich prípravy a uloženia je inšpirovaný montessori pedagogikou).
Cez vianočné prázdniny v nich má miesto napríklad podnos s príbehom o narodení Spasiteľa a fotoreportáž V kraji prvých Vianoc (z detskej rubriky Katolíckych novín), škatuľka s pexesom Dobrej noviny, drevená skladačka betlehema, koleda s notami, vianočné ozdoby v košíčku príjemné na dotyk, roľničky a zvončeky príjemné na zvukové hry, spoločenská hra Cestou do betlehema (podobnú si pri troche fantázie môžete vytvoriť s panáčikmi z hry „Človeče nehnevaj sa“), miniškatuľky vo vianočnom papieri s ukrytými čnosťami či darmi Ducha Svätého, kniha o putovaní troch kráľov, vianočné puzzle, omaľovánky a brožúrky s úlohami, materiál vysvetľujúci vznik vločiek i to, že každá vločka je jedinečná…
Materiály vymieňame podľa záujmu detí, aby ich nebolo priveľa a aby mal každý svoje prehľadné miesto. Inšpiráciou pre prípravu podobných materiálov môžu byť aj metodické materiály Dobrej noviny, kreatívne web-stránky alebo aktuálne číslo časopisu Rebrík so škatuľkovým betlehemom a jasličkovou hrou, ktorú deti môžu zahrať pre kamarátov.
Iný rozmer – solidarita, spoločenstvo
Keď naši chlapci podrástli, zapojili sme sa do koledovania Dobrej noviny. Pár nácvikov krátkych veršíkov a kolied im zabezpečilo nových kamarátov vo farnosti, na diaľku nových kamarátov v Afrike, aj nové objavy na pôjde kostola. V malej skupinke detí, s pár rodičmi a milou animátorkou sa potom vybrali do rodín koledovať a požehnávať príbytky. Vnímali niečo spoločné vo vianočných domovoch, do ktorých vstúpili – stromček, betlehem, koláčiky, sviatočný nádych, milé prijatie. A zároveň niečo výnimočné – to, že každá rodina je iná, s inými zvykmi, so svojou vlastnou atmosférou.
Dlho si pamätali návštevu viacpočetnej rodiny, kde im „na oplátku“ zaspievali domáci trojhlasnú koledu. No najviac v našich spoločných rozhovoroch spomínali mladíka na vozíčku, ktorý im na plechu priniesol do chodby koláče a veľmi sa tešil z ich návštevy.
Boli sme vďační za túto skúsenosť solidarity, služby a radosti zo spoločenstva – našim Vianociam to dalo nový rozmer.
V našej novej farnosti sa (zatiaľ) nekoleduje a chýba nám to. Tak sme vlani na Štedrý deň vymysleli, že upečieme vianočné mafinky pre susedov. Chlapci i dievčatá usilovne miešali, vylizovali, ukladali snehuliačikové košíčky na jednorazové plastové misky a spolu s betlehemským svetlom poroznášali, kde sa dalo. Mali z toho ohromnú zábavu. Aké bolo ich prekvapenie, keď na Silvestra prišiel pán sused a priniesol dobroty on im, :-).
Tento rok vypekali „vianočné mafinkové košíčky“ pre svojich spolužiakov a panie učiteľky. A aj tento rok sa chystáme „ochytať“všetko, na čo v kostole dočiahneme – drevený betlehem s pohyblivou studničkou, Jezuliatko na slame, zlaté a biele obrusy vianočnej liturgie – aby sme si užili Vianoce všetkými zmyslami…
