Deti vidia, že s Bohom máme osobný vzťah. Takto to bolo u nás s manželmi Zuzákovcami

Manželmi sú vyše 9 rokov. Peter pracuje ako lekár, klinický onkológ v Bratislave. Zuzana je na materskej dovolenke (s malou prestávkou už 8 rokov). Majú 4 deti: Samko 8r., Danko 6r., Evka 4r. a Andrejko 1r. Pred vyše rokom sa presťahovali do Rakúska. Sú rodinka, v ktorej je málokedy ticho, že by nebolo počuť detský smiech či plač, kde by bola nuda… Tešia sa, že sú takáto rodinka – manželia, ktorí sa stále ľúbia, dokonca ešte viac, ako pred 9 rokmi – a že sú obdarení toľkými krásnymi detičkami… Peter a Zuzana Zuzákovci.

Čo je vo Vašej rodine určujúce pri odovzdávaní viery deťom?

Pri odovzdávaní viery deťom je pre nás najdôležitejšie to, že naše deti vidia, že s Bohom máme osobný vzťah. Že sa k nemu obraciame, ako k Otcovi, že On je našim Pánom, že Ho prosíme o odpustenie, keď spravíme niečo zlé, že na Neho sa spoliehame, keď niečo nevieme sami uniesť. Veľmi pozitívne je, že máme spoločenstvo aj stretko, kde naše deti vidia iných, ako idú za Bohom.

V akých momentoch dňa a akým spôsobom sa s deťmi modlíte?

Ako úž bolo spomenuté, modlíme sa hocikedy počas dňa, napr. ráno pri ceste do práce autom. Štandardne sa večer modlíme spoločne, väčšinou vlastnými slovami. Boli časy, keď sme mali každý večer jeden biblicky príbeh. Je úžasné počuť naše deti, ako Bohu veria (v roku 2012 si vymodlili toľko snehu, že v Bratislave bolo 6 kalamít…).

Od akého veku beriete deti na sv. omšu? Ako to s nimi zvládate? Máte nejaké špeciálne „triky”?

S deťmi chodíme na sv. omše prakticky od narodenia. Nie je to vždy ľahké, keďže sú ešte malé a nerozumejú tomu, o čo ide v liturgii. Veľmi oceňujeme detské sv. omše, kde je homília prispôsobená pre deti. Inokedy sa im snažíme vysvetliť, o čom je napr. aktuálne evanjelium. Niekedy sme v rámci nenáročností radi, že to deti „vydržali“.

Čo by ste dnes robili inak, keby sa niečo dalo vrátiť späť? 

Na začiatku, keď sme mali len Samka a Danka, sme mali tendenciu k výchove na základe trestov, a to aj fyzických – to známe capnutie po zadku. Neskôr sme zistili, že to nemá dobré ovocie, namiesto toho sme sa zamerali skôr na povzbudzovanie, motiváciu a prirodzené následky, ak je to potrebné.

Akým spôsobom hovoríte s deťmi o sexualite?  

Keďže máme ešte stále malé deti, tejto témy sme sa dotkli zatiaľ len okrajovo, v súvislosti s otázkami typu: Maminka, odkiaľ sme sa vzali? Ako sa bábätko dostane z bruška von? A ako sa tam vlastne dostalo? V tejto oblasti sme sa zamerali na podstatu viac ako na ‚technické‘  detaily, pričom sme zdôraznili, že naše deti vznikli z lásky nás, rodičov.

Ako zvládate nekonečné uspávanie detí (ak sa to u Vás stáva)?

Dlhé uspávanie? To nám nič nehovorí… Ale teraz vážne. Samozrejme, že vieme o čom je reč. Vyskúšali sme všeličo, najviac sa nám osvedčil pravidelný večerný rituál a potom už stačí mať len železné nervy. Pre mňa (Zuzana) bolo dôležité aj to, že keď som si už nevedela dať rady a mala som „nervy“, väčšinou som sa mohla obrátiť na Peťa, aby ma zastúpil.

Ako reagujete, keď ide v TV nevhodná scéna a sú prítomné deti?

Čo sa týka sledovania TV, snažíme sa mať prehľad o tom, čo naše deti pozerajú. Ak sa stalo, že videli v TV, čo nemuseli, napr. v reklame, snažili sme sa im vysvetliť náš postoj a prečo je tá-ktorá vec zlá.

Ako bojujete proti únave?

Spánkom :).. kiežby to bolo možné. Pre mňa (Zuzana) bolo kľúčové uvedomiť si, že deti tu nie sú pre mňa, ale teraz som tu ja pre deti. Toto mi pomohlo prekonať frustráciu a umožnilo ľahšie zvládať vyčerpanosť. Bolo obdobie, kedy som bola unavená extrémne a dlhodobo, vtedy som jednoducho musela odstaviť dcérku od kojenia. Mala rok a 3/4 a budila sa v noci každú hodinu približne rok. Ja už som ku koncu nezvládala bežné fungovanie a starostlivosť o ostatné deti (nehovoriac o domácnosti). Vtedy som si musela povedať: „A dosť, toto dojčenie, hoci je krásne a zdravé a úžasné, mi za to nestojí, aby som úplne vyhorela a zložila sa.“ Odvtedy sa učím počúvať Boha, aby mi ukazoval, kedy sa mam zaprieť a ísť ďalej a kde sú moje zdravé hranice, za ktoré ísť nemusím.

Ako riešite prípadne názorové nezhody medzi Vami ako rodičmi pri výchove detí?

Nezhody pri výchove sa, samozrejme, u nás vyskytujú, každý pochádzame z úplne iných rodín, aj povahovo sme dosť odlišní. Musíme si dávať pozor, aby sme si tieto nezhody neriešili pred deťmi, ale mali čas ich v pokoji prebrať, nájsť spoločný prístup a podporiť sa v jeho aplikovaní.