Prestal som veriť v Boha, keď Mao zomrel. Môj kocúr Mao. Mal som osem rokov a modlil som sa, aby sa vrátil. Nestalo sa. Takto je to teda s: „Proste a dostanete,” pomyslel som si.
Moje výhrady mohli byť ľahko vyriešené, ale nikto ich neriešil. Mama nás síce pravidelne brala do kostola, ale nikdy sme sa naozaj nerozprávali o viere.
Nedávno som si spomenul na tento svoj detský ateizmus, keď som videl dva príbehy celebrít na YouTube. Jasne ukazujú, akú úlohu majú rodičia vo viere svojich detí.
Ricky Gervais prestal veriť, keď zbadal „reč tela“ svojej rodiny.
Britský herec a komik opisuje svoju vlastnú skúsenosť so stratou viery, keď mal 8 rokov. Kreslil kríž do nedeľnej školy, keď sa ho jeho 19-ročný brat Bob opýtal: „Prečo veríš v Boha?“
Jeho mama varovne zakričala: „Bob!“
„A vtedy som to pochopil,“ spomína si Gervais. „Zistil som to z jazyka tela. Niečo predo mnou skrývala a on mi hovoril pravdu. Trvalo mi niekoľko minút, kým som to spracoval.“
Je veľmi nebezpečné prijímať náboženstvo vôľou, a nie rozumom.
Gervais vysvetľuje, že jeho mama sa spoliehala, že náboženstvo bude jeho „pestúnkou“, aby sa nedostal do problémov.
V tom urobila chybu. Stavil by som sa, že pre vieru dieťaťa je škodlivejšie vyrastať vo formálnej kresťanskej viere než v úprimnom ateizme. Keď vyrastá dieťa ateistov, hovoria mu, že náboženstvo je len spôsob, ako kontrolovať ľudí, ale ono o tom môže pochybovať. Formálne kresťanské dieťa bude s istotou vedieť, že je to tak.
Julia Sweeney zo šou Saturday Night Live prestala veriť napriek svojej úprimne veriacej rodine.
Julia Sweeney, ktorá v 90. rokoch účinkovala v šou Saturday Night Live, má vlastný príbeh, ako stratila vieru. Vo svojich príspevkoch na Ted Talks a vo filme rozpráva vtipný príbeh o svojich rastúcich podozreniach o všetkom, čo jej rodičia hovorili o Bohu – a aj o Santa Clausovi.
Obrat však príde, keď ako dospelá počuje mormónskych misionárov hovoriť o tom, čomu veria: Ježiš navštívil Ameriku po svojom vzkriesení, ako sa píše v Mormónovej knihe, ktorú Joseph Smith našiel napísanú na zlatých doskách v „reformovanej egyptčine“, ktorú je možné preložiť len s pomocou „videckého kameňa“.
Najprv sa jej ich dôverčivosť zdá zábavná. No potom jej to dôjde: Katolícky príbeh, ktorý jej rozprávali, by znel rovnako nereálne, keby naň nebola zvyknutá.
To ju viedlo k úplnému odmietnutiu náboženstva.
Nemalo to tak byť.
Hoci sa každé náboženstvo musí vysporiadať s otázkou: „Ktoré zo všetkých týchto súperiacich rozprávaní o Bohu je pravdivé?“, kresťanstvo je akoby jednou veľkou odpoveďou na túto otázku. Kresťanstvo existuje, lebo Ježiš vstal z mŕtvych. Ak vstal, potom je Ježišov príbeh o Bohu ten pravý, ktorému treba veriť. Ak nevstal, tak nie je. Dôkazy hovoria o tom, že vstal.
Ale jej príbeh ukazuje ďalší spôsob, ako kresťania zlyhávajú v odovzdávaní viery: Veríme svojou mysľou, nie svojím srdcom.
Z Sweeneovej príbehu sa zdá, že jej rodičia sú skutočne veriaci a o svojej viere aj niečo vedia – ale v jej rozprávaní sa zdajú byť legalistickí, sústredení na doslovné interpretácie a hriech je pre nich najmä porušenie pravidiel.
Neviem, či takí naozaj boli, ale viem, že ja taký často som. Stáva sa to vždy, keď sa k svätej omši staviam ako k povinnosti, a nie ako k príležitosti stretnúť sa s Ježišom. A deje sa to vždy, keď konám akoby cieľom mojej viery bolo veriť tie správne veci o Bohu, a nie milovať Krista.
Ak ste rodičom, vaše deti budú čítať vo vašej mysli a vašom srdci.
Niekto raz povedal, že keď evanjelizujeme, sme ako hladní žobráci, ktorí našli jedlo zadarmo. Naše deti od nás potrebujú získať ten pocit, že naša viera odpovedá na hlboký hlad, ktorý máme – na to, po čom túži naše srdce.
Aby som svoje deti povzbudil v prijímaní kresťanstva rozumom, skúšam s nimi často hovoriť o Bohu. Predvídam otázky, ktoré možno nevyslovili, a keď vidím, že moja vlastná viera tu či tam kolíše, pýtam sa ja ich. Oba spôsoby ukazujú, čo robiť, keď niečomu vo viere nerozumiete, a mnohokrát z nich vylákajú celkom efektívne argumenty.
Aby som ich povzbudil prijať kresťanstvo srdcom, nemodlím sa iba s nimi – veľa sa modlím bez nich. Ak pre nič iné, možno ma pri tej modlitbe prichytia a budú vedieť, že je to naozaj.
A čo je ešte dôležitejšie, keď sa pozrú do môjho srdca – a ja viem, že sa pozrú – chcem, aby tam našli niečo autentické.
https://aleteia.org/2019/05/20/your-children-read-your-heart-and-mind-do-they-find-god-there/
Preklad: Ľubica Neupauerová
