P. Konštanc Adam OP: Čo prináša reforma procesov manželskej nulity?

Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 8. decembra 2015 vstúpi do platnosti reforma manželských procesov nulity, ktorú inicioval súčasný Svätý Otec František. Výsledky, ktoré prinieslo úsilie poverenej komisie, však u nemalého počtu veriacich vyvolávajú neistotu, či dokonca obavy. Ozývajú sa i kritické hlasy, ktoré súčasnú reformu, ktorá kladie dôraz na zjednodušenie a zrýchlenie procesu, prirovnávajú k legalizácii rozvodov v Cirkvi. Sú tieto obavy opodstatnené? Viac sa dozviete v rozhovore s rektorom Pápežskej Univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme a zároveň jediným slovenským členom tejto komisie – prof. Konštancom Miroslavom Adamom OP.

Pred pár týždňami sa skončila Riadna synoda o rodine, ktorú zvolal súčasný pápež František. Ak by sme sa na Synodu pozerali iba očami niektorých médií, ktoré prinášali správy o prebiehajúcich jednaniach biskupov, zrejme by sme mali pocit, že kľúčovou témou bola otázka prijímania Eucharistie pre rozvedených a znovuzosobášených. Došlo k nejakej zmene v tejto oblasti?

Nie, nedošlo k zásadnej zmene. Ani k nej nemohlo dôjsť, lebo biskupská synoda nie je koncil. Aj na koncile by si museli konciloví otcovia veľmi dobre zvážiť, ako by zdôvodnili zmeny učenia Cirkvi o manželstve po dvadsiatich storočiach. To, čo bolo povedané na biskupskej synode, aj to, čo tam bolo odhlasované, v skutočnosti nemá veľkú váhu. Slúži pápežovi k tomu, aby poznal zmýšľanie katolíckych biskupov v tejto delikátnej oblasti. Bolo zvykom, že pápeži zhruba do jedného roka od skončenia synody vydávali apoštolskú adhortáciu, v ktorej zhrnuli niektoré diskutované otázky a poskytli na ne jasné odpovede. Či tak urobí aj súčasný Svätý Otec František, či niečo publikuje a čo bude obsahom ním publikovaného dokumentu, necháme sa prekvapiť. Svätý Otec ma úplnú slobodu, nemusí po synode nič publikovať.

Ešte pred Synodou o rodine zmenil pápež pravidlá procesu pre vyhlásenie neplatnosti katolíckeho manželstva. Aj Vy ste boli členom komisie, ktorú vymenoval pápež František na tento účel. Aké dôvody viedli k reforme? Aké najdôležitejšie zmeny prinášajú tieto dokumenty?

Dôvodom zriadenia komisie bolo študovať a predložiť návrhy na zjednodušenie a zrýchlenie procesu manželskej nulity. Výsledkom je publikovanie nových noriem, ktoré sú skutočne jednoduchšie a na základe ktorých je možné dopracovať sa k záverečnému rozsudku v kratšej dobe. Došlo k zjednodušeniu a zrýchleniu riadneho manželského procesu, zrušila sa povinnosť mať dva zhodné rozsudky z dvoch rozličných tribunálov, aby sa rozsudok o neplatnosti manželstva stal vykonateľným. Tam, kde nie je dostatok sudcov, aby mohli vytvoriť kolégiový tribunál, bola daná možnosť, aby rozhodoval samosudca. Novinkou však je zavedenie skráteného procesu pred biskupom.

Spomínate zrušenie povinnosti dvoch zhodných rozsudkov o neplatnosti manželstva. Naozaj stačí iba jeden rozsudok?

Áno, stačí to. Ak sú sudcovia odborne zdatní, rozumní, rozhodní, čestní a nepodplatiteľní, ich zdôvodnený rozsudok na prvej inštancii je skutočným rozsudkom, a tak niet dôvodu pochybovať o správnosti takéhoto súdneho výroku. Je treba vedieť, že až do r. 1741 rozsudok v procese manželskej nulity vynášal len tribunal prvej inštancie a ak sa nikto neodvolal, stal sa vykonateľným. Vraciame sa k praxi, ktorá trvala v cirkevnom súdnictve viac než tisícpäťsto rokov. Dôvodom, ktorý prispel k zrušeniu povinnosti mať dva zhodné rozsudky v procesoch manželskej nulity sú oficiálne štatistiky Katolíckej cirkvi za ostatné roky. Zo štatistík vyplýva, že tribunál druhej inštancie zmenil rozhodnutie tribunálu prvej inštancie v USA a v Kanade v 1 % káuz, v Európe v 7,4 % káuz a v celej Katolíckej cirkvi v 3,3 % káuz. Tieto údaje sú veľmi smerodajné. Je treba však dodať, že neboli zrušené cirkevné tribunály druhej, tretej a prípadne ďalšej inštancie, lebo zostalo zaručené právo každého veriaceho na odvolanie. A tak v procesoch manželskej nulity, po vynesení rozsudku na prvej inštancii sa bude môcť odvolať na súd druhej inštancie nespokojná druhá manželská stránka a takisto obhajca zväzku.

Novinkou je inštitút samosudcu – mohli by ste nám to priblížiť?

Nie je to až taká novinka, lebo aj v súčasnosti na cirkevných súdoch prvej inštancie s povolením Svätej Stolice boli samosudcovia v tridsiatich šiestich krajinách, čo nie je málo. Potom, je treba povedať, že v cirkevnej sudcovskej praxi samosudca vynášal rozsudky v procesoch manželskej nulity až do r. 1917, teda takmer dvetisíc rokov. Jednoducho sa po sto rokoch vraciame k dvojtisícročnej praxi na tých cirkevných súdoch, na ktorých nie je možné, pre nedostatok sudcov, zostaviť kolégiový tribunál. Doteraz na to bolo treba mať súhlas konferencie biskupov danej krajiny a povolenie Svätej Stolice. Od 8. decembra t. r. nebude treba žiadať ani povolenie ani súhlas, rozhodne o tom sám moderátor cirkevného súdu a samosudca bude vynášať rozsudky v procesoch manželskej nulity na prvej inštancii dovtedy, kým sa nebude dať zostaviť kolégiový tribunál z troch sudcov.

Zmenilo sa nejako vnímanie úlohy biskupa ako sudcu v súvislosti s reformami v manželských procesoch?

Svätý Otec František sformuloval úlohu diecézneho biskupa v procese manželskej nulity odvolaním sa na učenie Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý nariadil, aby bolo zrejmým, že sám biskup vo svojej cirkvi, v ktorej bol ustanovený za pastiera a hlavu, je z toho istého dôvodu sudcom jemu zverených veriacich. Preto sa vyžaduje, aby v rozsiahlych i menších diecézach sám biskup poskytol jasný znak premeny cirkevných štruktúr, a nedelegoval úplne svoju úlohu súdiť manželské kauzy na iné úrady diecéznej kúrie. Toto sa zvlášť dotýka skráteného procesu, ktorý bol ustanovený pre také prípady, v ktorých je nulita manželstva evidentná.

Čo presne znamená skrátený proces pred biskupom? V akých prípadoch je možné ho uplatniť?

Aby proces manželskej nulity bol viac prispôsobivým, bola zavedená forma tzv. skráteného procesu, ktorý bude možno použiť v prípadoch, ak žiadosť o nulitu manželstva bude podopretá zvlášť evidentnými dôkazmi. Nakoľko tento skrátený proces môže byť príležitosťou legalizovať rozvod na cirkevnom súde, práve preto Svätý Otec František chcel, aby v tomto procese bol sudcom sám biskup, ktorý z úlohy svojho pastierskeho úradu je spolu s Petrom najvyššou zárukou jednoty v katolíckej viere a disciplíne. Skrátené konanie pred biskupom bude prakticky možné vtedy, ak žiadosť o nulitu podajú obidve stránky alebo jedna z nich so súhlasom druhej stránky, nastane súbeh okolností, skutkov i osôb v prospech nulity a je to podopreté svedectvami alebo dokumentmi a nevyžaduje sa nijaké ďalšie skúmanie alebo dôslednejšie zbieranie dôkazov. Súdny vikár v tom istom dekréte, ktorým určí formulu sporu, ustanoví vyšetrujúceho sudcu a pomocníka (asesora) a povolá na zasadanie všetkých, ktorí sa musia na ňom zúčastniť. Diecézny biskup po prijatí spisov a po konzultácii s vyšetrujúcim sudcom a pomocníkom (asesorom), a po obdržaní pripomienok obhajcu zväzku, ak ich nejaké má, ako aj obhajob stránok, ak dosiahol morálnu istotu o nulite manželstva, vynesie rozsudok. V opačnom prípade posunie kauzu na riadny proces na prvej inštancii.

Objavili sa aj hlasy, ktoré zmeny kritizujú, vraj uľahčia vyhlásenie neplatnosti natoľko, že sa blížime ku katolíckym rozvodom. Je dôvod na obavy?

Tieto kritiky sú prehnané, len prax však ukáže, ako to bude všetko fungovať v jednotlivých krajinách. V nových normách, ktoré boli publikované 8. septembra a vstúpia do platnosti 8. decembra t. r., sú bezpečné záruky v tom zmysle, aby sa nedali zneužiť, to znamená, aby sa „neprepašovali“ rozvody do cirkevnej súdnej praxe. Niektorí majú obavy z toho, že zavedením tzv. skráteného procesu môže dôjsť k vyhlasovaniu manželskej nulity ako na páse, a teda to prirovnávajú k rozvodom. Je treba povedať, že skrátený proces zostáva i naďalej procesom, rozsudok v procese manželskej nulity bude môcť vyniesť len diecézny biskup po tom, ako sám nadobudne morálnu istotu o neplatnosti konkrétneho manželstva. Mohlo by dôjsť k zavedeniu rozvodov do Cirkvi, keby sme boli povolili administratívnu formu vyhlasovania manželskej nulity. Nateraz to však nehrozí, lebo Svätý Otec František vyhlásil reformu procesov manželskej nulity s vylúčením administratívnej cesty. Jediná možnosť, ako postupovať a dopracovať sa k rozsudku i naďalej zostáva procesná forma, ktorá je istejšia než spomínaná administratívna.

Kritici hovoria aj o situácii v USA začiatkom 70. rokov, ktorá mala viesť k rozšíreniu nulity takmer na požiadanie. Nebojíte sa, že sa to teraz zopakuje na celom svete?

Vôbec nie! Na cirkevných súdoch v USA začiatkom 70. rokov minulého storočia bolo veľmi veľa žiadosti o vyhlásenie neplatnosti manželstva a bolo tam aj dosť sudcov. Dnešná situácia vo väčšine krajín sveta je iná; je málo cirkevných sudcov, a až na výnimky, žiadostí o vyhlásenie neplatnosti manželstva, v porovnaní s počtom rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov, nie je až tak veľa. Cieľom súčasnej reformy manželských procesov je povzbudiť biskupov, aby poslali na štúdiá kánonického práva súcich kňazov, rehoľníkov i laikov, ktorí by po návrate zo štúdií zefektívnili prácu cirkevných súdov, a tak mohli prijať a vybaviť viac žiadostí.

Pápež František veľmi kládol dôraz aj na skrátenie časovej lehoty konania procesov. Ako dlho žiadatelia čakali na rozsudok a čo by sa malo zmeniť v budúcnosti?

Dĺžka procesu manželskej nulity na prvej i na druhej inštancii, niekedy aj na tretej inštancii, trvá rozlične dlho a líši sa podľa cirkevných súdov i podľa krajín. V USA manželský proces na prvej inštancii trvá menej ako rok, na druhej inštancii niekoľko týždňov. V Taliansku na väčšine súdov prvej inštancie proces trvá dva až štyri roky, na druhej inštancii od jedného do dvoch rokov. Na Slovensku sa to takisto líši podľa súdov. Máme na Slovensku cirkevné súdy, ktoré rozhodnú niektoré manželské spory v priebehu jedného roka, na druhej inštancii zhruba do polroka. Podľa nových noriem by bolo možné, aby proces manželskej nulity na prvej inštancii netrval dlhšie než jeden rok. V skrátenom procese by mohol byť rozsudok vynesený do troch mesiacov od podania žiadosti.

V dokumente sa hovorí aj o bezplatnosti týchto procesov. Ako tomu bolo doposiaľ? Na aké účely slúžili poplatky spojené so súdnym procesom?

Je treba rozlišovať. V niektorých krajinách (Taliansko, Španielsko a ďalšie krajiny) je prax, že žalobca musí mať na cirkevnom súde advokáta alebo zástupcu. Môže si ho vybrať zo skupiny advokátov, ktorí sú zamestnaní na súde, alebo stránka predstaví súdu vlastného advokáta. Kým v prvom prípade je advokát platený súdom, v druhom prípade si advokáta platí stránka samá. Suma nie je malá, lebo s odvodmi a rozličnými poplatkami, len na prvej inštancii to činí okolo päť tisíc eur. Pápež má na myslí zrušenie práve týchto honorárov, určených advokátom. Okrem toho, žalujúca stránka platí súdu správny poplatok, ktorý slúži na zaplatenie poštovného, lebo súd počas trvania procesu posiela doporučenými zásielkami veľmi veľa dekrétov stránkam v procese, takisto ich advokátom a ďalším zainteresovaným. Na Slovensku sa platí na cirkevných súdoch len správny poplatok, ktorý slúži na pokrytie výloh za poštovné a činí okolo sto eur. Prianím Svätého Otca Františka je to, aby sa procesy manželskej nulity, nakoľko je to možné, konali pre veriacich zadarmo. Ak by súdy nežiadali od veriacich ani správne poplatky, bude úlohou biskupských konferencií a samotných biskupov zabezpečiť financovanie a fungovanie cirkevných súdov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a dôstojná odmena pracovníkov tribunálov. Veď nie je možné, aby pracovníci tribunálov pracovali zadarmo. Veď z čoho budú žiť oni a ich rodiny? Na cirkevných súdoch predsa pracujú aj laici, ktorí majú rodiny a deti a sú povinní ich vyživovať a starať sa o ne.

Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme br. Samuelovi Petrovi Lovásovi OP

Fotografie: archív domonikánov, titulná fotografia: http://www.katyd.cz/clanky/chtel-jsem-bez-pokrytectvi-praktikovat-viru.html