Určite poznáte príbeh z knihy proroka Daniela o troch mládencoch v ohnivej peci. Kráľ Nabuchodonozor dal postaviť zlatú sochu a žiadal všetkých ľudí, aby sa jej klaňali. Našli sa však traja odvážni mládenci, ktorí verili v Boha a odmietli sa klaňať tejto zlatej soche… Čo sa s nimi dialo ďalej, poznáme z biblického príbehu. Kráľ sa nazlostil a rozhodol sa vrhnúť týchto troch odvážlivcov do ohnivej pece a aby toho nebolo málo, nechal pec rozkúriť sedemkrát viac ako za normálnych okolností. Muži, ktorí ich hádzali do pece, zaživa uhoreli, taký silný bol plameň vychádzajúci z pece.
Niekedy sa aj my v našich životoch nachádzame akoby v takejto ohnivej peci. Mnohokrát, keď človek prechádza rozvodom, musí riešiť veľa vecí, o ktorých má pocit, že ho presahujú. Cíti sa ako v tej ohnivej peci. A nestačí, že musí riešiť súdne pojednávanie, starať sa o deti a pomáhať im zvládnuť túto situáciu, rozmýšľať, čo s financiami a k tomu znášať ľútostivé alebo posudzujúce pohľady susedov, nepochopenie rodiny, či vlastný smútok a bolesť, ktorý páli ako tie najsilnejšie plamene… Naozaj, akoby ten plameň niekto stále viac a a viac rozpaľoval. Ako to všetko zvládnuť, a pritom nezhorieť do tla?
Odpoveďou na túto otázku nám môže byť príklad troch mládencov. Čo robili oni, keď sa dostali do ohnivej pece?
Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. ( Dan 3,24)
Fúha. Tak toto znie celkom nelogicky… Zoči-voči smrti, v beznádejnej situácii, v tom najpálivejšom ohni, keď sa človeku zdá, že už naozaj niet za čo chváliť Boha, lebo keby bol dobrý, určite by ho nebol priviedol do tejto situácie a nenechal ho napospas osudu…
Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril: Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. (Dan 3, 25-26)
Len si to predstav, celý život sa ti rúca, práve sa ti rozpadlo manželstvo, nevieš, čo bude ďalej, nevieš, ako dokážeš vychovávať svoje deti, nemáš pred sebou žiadnu víziu dobrej budúcnosti . Alebo si práve dostal predvolanie na súd kvôli BSM a nemáš ani potuchy, ako to všetko dopadne… Možno máš problémy s deťmi, ktoré nezvládajú psychicky túto situáciu a máš strach, že ich to poznačí na celý život…
Teraz by si mal chváliť Boha? Postaviť sa pred Neho a dobrorečiť Mu? Veď to sa nedá, to nie je možné. Hneváš sa naňho a najradšej by si Mu vynadal za to, čo na teba dopustil.
Je neuveriteľné, s akou obrovskou dôverou sa Azariáš v tej chvíli modlil k Bohu:
Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom,
bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár.
Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti
a podľa množstva svojho milosrdenstva!
A vysloboď nás svojimi zázrakmi,
získaj, Pane, slávu svojmu menu!
(Dan 3, 41 – 43)
Aj teba Boh pozýva, aby si mu dôveroval. Aby si ako Azariáš predstúpil pred Neho, vzýval Jeho meno, volal na Neho s dôverou a nádejou, že On je väčší ako akýkoľvek problém v tvojom živote. Že On, Boh, ktorý Ťa stvoril a ktorý Ťa miloval od počiatku a miluje aj dnes, má moc sa ťa zastať, má moc spraviť zázrak aj v tejto tvojej situácii. Upriam svoj zrak na Boha, tak ako ho upriamili traja mládenci. Hľaď na Neho a ver, že On pošle anjela, ktorý ťa bude držať a ktorý nedovolí, aby si zahynul. Anjela, ktorý bude držať ochrannú ruku nad tebou, tvojou rodinou a tvojimi deťmi.
Zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu. (Dan 3, 49-50)
Čo sa nakoniec stalo s týmito mládencami, ktorí chválili Pána uprostred ohnivej pece?
Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!“ Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. (Dan 3, 93)
Boh urobil zázrak a zachránil ich, pretože oni mu dôverovali a chválili ho za všetko dobré, čo spravil a za to, aký je dobrý Boh.
Toto je pozvánka aj pre teba. A odpoveď na to, čo robiť v tvojej ohnivej peci.
Ak ti je teraz ťažko, smutno a nevieš, čo ďalej, postav sa pred Boha a chváľ Ho. Uprostred plameňov, uprostred bolesti, beznádeje či smútku. On je hoden našej chvály v každom čase. Verím, že On príde a zastane sa ťa, kedykoľvek naňHo s dôverou zavoláš.
