Manželské kauzy tvoria absolútnu väčšinu prípadov, ktoré sa riešia pred cirkevným súdom a približne polovica skúmaných manželstiev je neplatná, hovorí v rozhovore pre ZaStolom.sk cirkevná právnička Helena Lukianová, ktorá pracuje na Metropolitnom tribunáli Bratislavskej arcidiecézy.
Je práca cirkevnej právničky na trvalý úväzok alebo je to skôr len hobby?
To závisí od pozície, ktorú vykonávate. Väčšinou je to skôr part-time job, ale napríklad v prípade notára si povaha práce vyžaduje, aby ste boli dennodenne k dispozícii v kancelárii súdu, takže tam sa už bavíme o plnom úväzku.
Na cirkevnom súde nájdeme viaceré pozície, je tam vikár, sudcovia, promótor spravodlivosti aj obhajca. Aká je ich rola?
Zjednodušene povedané, súdny vikár je zodpovedný za chod cirkevného súdu, rozhoduje o tom, či sa kauza bude prejednávať alebo nie, a to v závislosti od toho, či žaloba, ktorú doručia manželia, javí znaky, že by manželstvo mohlo byť vyhlásené za neplatné. Súdny vikár tiež rozdeľuje jednotlivé prípady sudcom a obhajcom zväzku.
Sudcovia sú tí, ktorí na základe výpovedí a dôkazov rozhodujú o tom, či bude manželstvo vyhlásené za neplatné.
Ďalej je tu obhajca zväzku, ktorý má za úlohu zhromaždiť všetko to, čo svedčí v prospech platnosti manželstva. Naopak, úlohou advokáta je pomôcť stránkam preukázať neplatnosť ich manželstva. Stránky si ho na začiatku procesu môžu zvoliť, ale aj nemusia.
Je tu aj promótor spravodlivosti, ktorý však nie je „povinnou zložkou“ procesu nulity. Znamená to, že vystupuje len vo výnimočných prípadoch (teda v 99 % prípadov manželských nulít nie je prítomný). Jeho úlohou je dať podnet k začatiu skúmania platnosti manželstva v prípade, že neplatnosť manželstva je verejne známa, no manželia samotní o jeho preskúmanie nepožiadali. Za normálnych okolností sú to jedine manželia, ktorí môžu túto žiadosť podať.
Napokon je tu úloha notára, ktorý má na starosti celú agendu okolo prípadov, asistuje pri výsluchoch a komunikuje so stránkami, svedkami a znalcami.
Ešte by som spomenula veľmi dôležitú úlohu znalcov, ktorí nám pomáhajú v situáciách, kedy potrebujeme ich odborný posudok. Sú to znalci z oblasti psychológie, psychiatrie, lekári a pod.
Riešia sa na cirkevnom súde len rozluky manželstiev alebo aj iné otázky?
Cirkevný súd rieši aj iné záležitosti. Napríklad, ak niektorý kňaz požiada o prepustenie z kňazskej služby alebo požiada o preskúmanie platnosti svojej vysviacky, takáto procedúra má dve fázy. Jedna je tzv. diecézna a druhá rímska. V prvej fáze sa zhromažďujú všetky potrebné dôkazy k tomu, aby sa v druhej fáze mohlo rozhodnúť. Takže aj k tomu slúži cirkevný súd. Takisto v prípade blahorečení sa koná rovnako. Nesmieme zabúdať aj na trestné kauzy, to je napríklad v situácii, keď je kňaz obvinený z nejakého zločinu. Treba však dodať, že manželské kauzy tvoria absolútnu väčšinu prípadov, ktoré sa riešia pred cirkevným súdom.
V tribunáli vidíme väčšinou kňazov alebo rehoľné sestry, občas laikov. Aké sú kritériá na to, aby niekto mohol pracovať na cirkevnom súde?
Po formálnej stránke Kódex kánonického práva vyžaduje rôzne vlastnosti k tomu, aby niekto mohol vykonávať niektorú z úloh na cirkevnom súde (vek, dobrá povesť, horlivosť pre spravodlivosť a pod.). Najdôležitejšie však je, aby mal človek vzdelanie v oblasti kánonického práva. To znamená, že musí mať aspoň licenciát či doktorát z tohto odboru. Dnes dokonca existujú aj možnosti absolvovania kurzu pre pracovníkov cirkevných súdov, ktorý trvá kratší čas. Čo sa týka laikov, môžu vykonávať všetky funkcie, okrem úlohy súdneho vikára. Môžu byť teda notármi, sudcami, advokátmi atď.
Viete povedať, koľko ľudí na Slovensku žiada cirkevné súdy o preskúmanie platnosti manželstva?
Neviem povedať presné číslo za celé Slovensko, ale v našej diecéze je to priemerne okolo 100 prípadov za rok. Čísla v ostatných diecézach sa môžu hýbať v závislosti od veľkosti diecéz. Niektoré roky sú „silnejšie“ a niektoré zase „slabšie“ v počte prípadov, čo môže závisieť od rôznych faktorov. Napríklad je zaujímavé, že potom, čo pápež František prijal nové normy týkajúce sa manželských nulít v roku 2016, bolo množstvo žiadostí, ktoré dorazili na súd, väčšie než v predošlých rokoch. No po nejakom čase počty nových prípadov zase klesli.
Dá sa štatisticky vyčísliť, u akého percenta sa dokáže, že manželstvo je neplatné?
To závisí od jednotlivých diecéznych súdov, ale priemerne je to tak 50:50. Znamená to teda, že asi polovica skúmaných manželstiev je neplatných.
Ako dlho trvajú cirkevné procesy v otázke nulity?
V ideálnom prípade je to jeden rok. Dokonca som zažila aj prípady, keď kauza trvala ešte menej. Avšak v skutočnosti to môže byť aj viac ako rok. Závisí to predovšetkým od spolupráce stránok. Ak nastane situácia, že stránky či svedkovia odpovedajú neskoro, prekladajú termíny výsluchov či inak komplikujú prácu súdu, čas sa naťahuje. Problém nastáva aj v situácii, keď je potrebné čakať na znalecký posudok. Samozrejme, spomalenie môže nastať aj z druhej strany, a to predovšetkým z dôvodu, ak je prípadov veľa a pracovníkov súdu málo.
Kedysi trvali tieto prípady aj niekoľko rokov. Dokonca tu existovala povinnosť, že kauza, u ktorej na prvom stupni bola preukázaná nulita, musela byť automaticky prejednávaná na druhom stupni, aby sa dosiahli dva zhodné rozsudky. Až potom bolo možné pristúpiť k novému sobášu. Po reforme pápeža Františka už stačí rozsudok na prvom stupni. Aj to je faktor, ktorý viedol k významnému zrýchleniu konania, čo bol aj cieľ tejto reformy.
V bežnej verejnosti sa podľa mňa celá problematika neplatnosti katolíckeho manželstva chápe buď ako umytie si rúk („nevyšlo nám to, tak nech sme aspoň pred Cirkvou očistení“) alebo ako umožnenie prístupu ku sviatostiam. Ako vnímate pohľad laikov na cirkevné súdy, najmä v otázke neplatnosti manželstva?
Čo sa týka motivácií, s ktorými ľudia žiadajú o preskúmanie manželstva, sú viaceré. Väčšina z nich je už civilne rozvedená a buď majú nejakého partnera, s ktorým žijú, alebo by si ho chceli nájsť, teda ide im o možnosť znovu sa zosobášiť v kostole. Prípadne už majú deti, ktoré by chceli pokrstiť a pristupovať spolu s nimi k sviatostiam. Sú aj takí, ktorí žiadajú túto procedúru pre vlastný pokoj v duši, teda chcú iba vedieť, ako to vlastne s tým ich manželstvom bolo, aby mohli túto životnú kapitolu v sebe nejako uzavrieť. Tých je však oveľa menej. Niekedy ani nie je potrebná celá procedúra nulity. To sú situácie, keď dotyčná osoba už nechce vstúpiť do nového manželstva, ale má záujem o umožnenie pristupovania k sviatosti zmierenia a k Eucharistii.
Moja osobná skúsenosť je, že veľká časť ľudí dokonca ani netuší, čo to nulita manželstva je. Keď sa ma niekto pýta, čo robím, sú veľmi prekvapení, že také niečo existuje, takže si myslím, že v oblasti osvety o tejto možnosti je stále čo robiť. Samozrejme, tí, ktorí si podajú žiadosť na súd, už informovaní sú. Myslím si, že istú službu tomuto účelu urobila „mediálna kampaň“, ktorá v čase spomínanej Františkovej reformy prebehla v médiách. Pochopiteľne, veľakrát to bolo zo strany médií prezentované nesprávne, a to v zmysle, že „Cirkev povolila rozvody“, čo, samozrejme, nie je pravda. Avšak ľudia túto udalosť zachytili, začali sa pýtať, informovať a to je dobre.
Čo znamená, že manželstvo je „neplatné“? Je to „nulita“? Znamená to, že manželstvo nikdy nevzniklo? Ako teda správne rozumieť „neplatnému manželstvu“?
Je to presne tak, ako ste povedali. Keď je manželstvo vyhlásené za neplatné, znamená to, že nikdy neexistovalo, nikdy nevzniklo, manželia sú slobodní, ako keby nikdy neboli uzatvorili manželstvo, a preto sa môžu znova oženiť/vydať.
Manželstvo, okrem toho, že pre pokrstených je sviatosťou, je aj zmluvou, a tak ako každá iná zmluva, pri jej uzatváraní musia byť splnené určité kritériá, ktoré právny poriadok stanovuje. Ak nie je naplnené čo i len jedno z nich, nemožno hovoriť o platne uzatvorenej zmluve. Vtedy hovoríme o neplatnom manželstve.
Môže cirkevný súd zneplatniť manželstvo, ktoré je plodné a z ktorého vzišli deti?
Na začiatku každého procesu preskúmania platnosti manželstva je potrebné overiť, či ešte existuje nádej na obnovenie spolužitia medzi manželmi, teda či je možné zvrátiť rozpad manželstva. Existencia detí, či plodnosť páru však nezohráva v tomto prípade žiadnu úlohu. Z väčšiny manželstiev, ktorými sa súdy zaoberajú, vzišli deti.
Taktiež intímne spolužitie ako také nie je prekážka v tom, aby si manželia dali preskúmať platnosť ich manželstva.
Aký je rozdiel medzi neplatnosťou manželstva a rozlukou?
Neplatnosť znamená, že manželstvo nikdy nevzniklo, manželia teda ním nie sú viazaní a sú slobodní uzatvoriť nový cirkevný sobáš. Odluka znamená, že manželia nie sú povinní spolu žiť v jednej domácnosti, avšak ich manželstvo je naďalej platné, a teda sú ním aj naďalej viazaní. Nemusia žiť spolu, avšak nemôžu vstúpiť do nového manželstva.
Dnes sa rozvádza polovica manželstiev, mnohí uzatvárajú cirkevný sobáš často s ponechaním si zadných dvierok („ak to nevyjde, môžem sa rozviesť“), iní nechcú mať ani deti (ale aj tak idú do kostola a povedia „áno“). Sú takéto manželstvá neplatné?
To závisí od konkrétneho prípadu. Vedomosť o možnosti rozvodu ako takého ešte neznamená, že ju plánujú využiť v ich konkrétnom manželstve. Ako ste spomenuli, v posledných rokoch sa počet rozvodov enormne zvyšuje, čo prispieva k všeobecnému obrazu manželstva ako niečoho, čo môžeme jednoducho ukončiť a ísť ďalej. To však ešte neznamená, že je to vnútorný postoj, s ktorým vstupujú do manželstva. V drvivej väčšine prípadov sú ľudia na počiatku zamilovaní a nepomýšľajú na to, že by ich manželstvo mohlo skončiť. Väčšinou je to tak, že ak niekto z manželov vstupuje do manželstva a pripúšťa možnosť jeho rozvodu, sú to manželstvá, pri ktorých už na začiatku existovala vážna pochybnosť o jeho dobrom priebehu, čo môže mať rôzne príčiny (nejaká vlastnosť jedného z partnerov, odlišné predstavy o manželstve a pod.) No napriek tomu to „skúsia“ a idú do toho.
Čo sa týka rozhodnutia nemať deti, ak sa manželia naozaj rozhodnú bez nejakého závažného dôvodu, že nikdy nechcú mať deti, napríklad čisto kvôli kariére, môžeme sa baviť o neplatnosti takého manželstva.
Jednou z vád manželského súhlasu je omyl vo vlastnosti osoby, ktorá je priamo chcená a stojí na prvom mieste. Dôležité je, aby o tomto omyle druhá osoba nevedela pred sobášom. Ide ale o také dôvody ako fajčenie či alkoholizmus. Nie je to smiešne, že budem žiadať zneplatnenie manželstva pre to, že druhá osoba pred sobášom fajčila?
Pri téme omylu vo vlastnosti osoby ešte treba podotknúť, že musí ísť o takú vlastnosť, ktorá vážne narúša manželské spolužitie. Nesmie to byť nejaká banálna záležitosť. Avšak pre niekoho môže byť aj fajčenie či požívanie alkoholu neprekonateľnou prekážkou. Môže mať na to aj svoje dobré dôvody, napríklad, ak niekto pochádza z rodiny, kde vinou alkoholu dochádzalo k násiliu, je logické, že nechce žiť v manželstve s človekom, ktorému je alkohol až príliš blízky. Postoj človeka možno overiť na základe jeho reakcie. Jednoducho povedané, ak si manžel zbalí veci a odíde zo spoločnej domácnosti, pretože daný fakt je pre neho neakceptovateľný, môžeme povedať, že ide o omyl vo vlastnosti druhej manželskej stránky. Ak však dôjde k situácii, keď si stránka povie, že je to síce smutné, že si fajčiar, ale nejako to už prežijem a pokojne spolu žijú ďalších dvadsať rokov, tak to zrejme omyl vo vlastnosti nebude.
Ďalšou z vád je omyl ohľadne jednoty, nerozlučiteľnosti a sviatostnej hodnosti manželstva. Osoba z páru si vyhradí „právo na neveru“. Ako sa ale dokazuje pred cirkevným súdom nevera, resp. tento druh omylu?
Čo sa týka omylu ohľadne jednoty, nerozlučiteľnosti a sviatostnej hodnosti, musím priznať, že v praxi som sa s týmto titulom ešte nestretla. Oveľa častejšie sa totiž stáva nie to, že by ľudia nevedeli, že manželstvo má takéto vlastnosti, ale skôr to, že podľa nich nechcú žiť. To už však hovoríme o simulácii, a nie o omyle.
Nevera, tak ako aj všetko ostatné, sa pred súdom dokazuje prostredníctvom výpovedí manželov, svedkov, prípadne nejakých dokumentov, listov, fotografií atď. Nevera ako taká nie je dôvodom na vyhlásenie nulity manželstva. Ide skôr o to preukázať, či stránka vedela, že manželstvo má takéto vlastnosti alebo nie.
Pokiaľ ide o dokazovanie omylu vo vlastnostiach manželstva, bolo by potrebné preukázať, že vplyvom rôznych faktorov (rodinných, sociálnych a pod.) dotyčná osoba vôbec nevedela o tom, že manželstvo je nerozlučiteľné alebo že má dodržiavať vernosť. Ak by to bol vedel v čase uzavretia manželstva, v žiadnom prípade by nedošlo k sobášu. Môžeme si predstaviť situáciu, keď napríklad niekto žije v rodine, kde väčšina členov je rozvedená, čiže od malička chápal manželstvo ako niečo, čo je možné ukončiť. Alebo ak je niekde úplným štandardom nevera a prakticky dotyčný nezažil, čo to znamená mať iba jedného partnera. Skrátka, je to situácia, kedy mi ani na um nezíde, že by mohlo existovať niečo ako nerozlučiteľné či verné manželstvo.
Ako vôbec funguje „dokazovanie“ pred tribunálom? Nemôže sa stať, že ide len o tvrdenie proti tvrdeniu? Je tam vôbec prítomná aj druhá strana?
Najdôležitejšími svedkami pri dokazovaní neplatnosti manželstva sú samotní manželia. Tí sú predvolaní na výsluch vždy ako prví, pretože majú najviac informácií o priebehu ich známosti aj manželstva. Tu by som rada zdôraznila, že každý z manželov na súde vypovedá sám, nemusia sa teda obávať, že by boli navzájom konfrontovaní, čo sa deje pri civilných rozvodoch. Dokonca ani pri čakaní na výsluch nehrozí, že by sa stretli. Veľa ľudí o tomto nevie, a preto má obavu požiadať o preskúmanie ich manželstva. Boja sa, že by museli podobnú psychickú záťaž absolvovať znova. Pri výsluchu sú prítomné iba tri osoby: sudca, ktorý vedie výsluch, notár, ktorý ho zapisuje, a ten, kto vypovedá, teda predvolaná stránka alebo svedok. Výsluch následne prebieha podľa otázok pripravených obhajcom zväzku alebo sudcom. Okrem samotných manželov sú predvolaní aj svedkovia. Je veľmi vhodné, aby to boli ľudia, ktorí manželov naozaj poznajú, ideálne aj v období pred uzatvorením manželstva, a teda môžu súdu poskytnúť relevantné informácie. V prípadoch, kedy sa skúma psychický alebo zdravotný stav jedného z manželov, súd požiada o znalecký posudok odborníka v danej oblasti. Ako dôkazy môžu byť ďalej použité tiež rôzne dokumenty, listy, fotografie a podobne. Po zhromaždení všetkých dôkazov sú stránky jednotlivo predvolané, aby si ich prezreli a eventuálne k nim napísali svoje stanovisko, prípadne doplnili ďalšie dôkazy.
Prečo je dôležité, aby manželské prekážky existovali už pred sobášom? Napríklad psychická porucha – ak sa dostaví po sobáši, manželstvo je platné. Ak predtým, je možné manželstvo zneplatniť.
Pretože manželstvo je celoživotný záväzok, ktorý si vyžaduje, aby človek pri vstupe do neho disponoval určitými základnými vlastnosťami pre jeho normálny priebeh. Ak by napríklad niekto vstupoval do manželstva v stave ťažkej psychickej poruchy, nebol by spôsobilý zvládnuť všetky výzvy, ktoré manželský život prináša. Navyše by bolo vrcholne nespravodlivé, aby takýmto činom odsudzoval druhú stránku k neúnosne ťažkému životu. Na začiatku, pri vstupe do manželstva teda manželia musia byť schopní uniesť to, čo ich v manželstve čaká. Ak dôjde k nejakej závažnej situácii v priebehu manželstva, to už sú záležitosti, ktoré človek nemôže predvídať, môže sa stať čokoľvek a manželia sú tu na to, aby si navzájom poskytli oporu a pomoc.
Je každá psychická porucha (ak sa vyskytne pred sobášom) dôvodom/možnosťou na zneplatnenie manželského súhlasu?
Musí to byť taký druh psychickej poruchy, ktorý človekovi znemožňuje žiť normálny manželský život. Nepatria sem teda psychické problémy ľahšej povahy, ktoré sa dajú jednoducho zvládnuť, či už s pomocou odborníkov alebo aj medikamentózne. Ide tu skôr o vážne diagnózy, ako je schizofrénia, bludy, sexuálne úchylky, ťažké depresie a podobne. Samozrejme, každá diagnóza má rôzne stupne a u každého človeka sa prejavuje individuálne, preto je pre nás veľmi prínosná pomoc odborníkov v oblasti psychológie a psychiatrie, ktorí nám pomáhajú vniesť viac svetla do takýchto prípadov.
Zdá sa, že dakedy bolo cirkevné konanie ohľadom zneplatnenia manželstiev pomerne raritné, dnes je vcelku časté a bežné. Nie je týchto „nulít“ už priveľa?
V minulosti bolo týchto procedúr určite menej. Súvisí to iste aj s tým, že celkovo v spoločnosti rozvody neboli až také časté. Jedným z faktorov, pre ktoré to bola raritná vec, môže byť aj skutočnosť, že tieto procesy trvali veľmi dlho, napríklad aj desať rokov. Dnes je situácia iná, rozvody sa stali bežnou súčasťou spoločnosti a to sa odráža aj na počte žiadostí o vyhlásenie neplatnosti manželstva. Nemyslím si však, že je ich veľa. Práve naopak. Vzhľadom k vysokému počtu rozvodov, pričom veľkú časť z nich tvoria cirkevné sobáše, si viem predstaviť, že by ich bolo aj viac. Napríklad vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by „mal nulitu manželstva“, ale poznám veľa takých, ktorí sú rozvedení (niekedy aj dlhé roky), ale nikdy si o túto procedúru nepožiadali. A to je škoda, pretože by sa medzi nimi našli iste aj takí, ktorým by nulita bola uznaná a mohli by vstúpiť do nového manželstva, a nemuseli by „byť odsúdení“ k doživotnej samote alebo prežívať nepokoj vo svedomí z toho, že sú rozvedení a žijú v civilnom zväzku. Nulitných manželstiev je viac, než si myslíme. Preto by som rada aj touto cestou povzbudila ľudí, aby sa nebáli a informovali sa o tejto možnosti. Sme tu preto, aby sme im pomohli. Samozrejme, nie vždy je to možné, ale aspoň za rozhovor to stojí.
Foto: rodinný album Heleny Lukianovej
