Chcem svoj advent späť

1
379

… lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého (Mt 1, 20)

Opäť ma Vianoce zastihli nepripravenú. Mám ešte v živej pamäti letnú dovolenku, počas ktorej som sa zamýšľala nad prichádzajúcim školským rokom a všetkými povinnosťami, ktoré nás čakajú. V tej chvíli som si pomyslela: „Obávam sa, že sa zastavím až na Vianoce.” A, žiaľ, bol to veľmi reálny odhad.

Advent. Najkrajší čas roka. A pre mňa aj jeden z najstresujúcejších období, pretože advent má vždy príchuť starostí, naháňačiek a zaneprázdnenosti. Napriek obrovskej snahe sa tomu vyhnúť, končíme s manželom po sviatkoch rozbití, a všadeohlasovaný pokoj sa dostaví tak prvý januárový týždeň. To sme my rodičia. V snahe vytvoriť svojim blízkym krásne sviatky ideme až na hranicu svojich síl.

Ale… úprimne. Je ozaj neskutočne ťažké tomu nepodľahnúť. Nevnímať všetky zľavové akcie, blikajúce svetielka, nepodľahnúť pokušeniu mať najlepšie koláče, najkrajšiu výzdobu, stromček, najlepšie darčeky. Akoby sa snažíme do tých pár dní vopchať prežívanie za celý rok. Ale keď otáčam ten decembrový kalendár, plný rôznych večierkov, osláv, detských besiedok, istá časť mňa sa vždy zahanbí. Kde je v tom celom hluku Boh?

 

Preto som sa tento rok rozhodla:

  1. Nepísať listy Ježiškovi. Nešlo o to, že by nás to s manželom nebavilo, tobôž nezaujímalo. Malo to vždy svoje čaro. Ale je to jediný spôsob, ako nedopadnúť rok čo rok rovnako. Unavene. A tiež sme zistili, že deti nevedia, čo chcú. Pretože chcú to, čo sa im ponúka. A to pre rodičov znamená záväzok im to všetko splniť a samých seba dať do úlohy pátračov po ideálnom darčeku. Už sme asi poučení. Najstarší, pred pár rokmi, chcel konkrétnu farbu, značku a veľkosť auta a nebolo toho obchodu, kde by to v tomto ucelenom prevedení mali. Výsledok? Pokazené Vianoce pre neho, lebo, vtedy ešte malý, nemohol pochopiť, prečo ho má Ježiško menej rád a nedoniesol mu to, čo tak veľmi chcel, a pre mňa tiež, lebo som videla sklamanie v jeho očiach. No a odvtedy sme už poučení. Je lepšie nesľubovať nič a nechať deti prekvapiť sa (samozrejme, že ich túžby poznáme…)
  2. Ísť na jednu vianočnú akciu sama. Čokoľvek sa ráta, rorátna omša, vianočný koncert, možno aj tie vianočné trhy. Podstatné je ísť tam a nemať žiaden cieľ, zvlášť nie ten nakupovací. Ísť a nechať sa atmosférou vtiahnuť.
  3. Stíšiť sa a vnímať. Všetko podstatné počas Vianoc sa udeje v tichu, v rodine, v zažatej sviečke, vo vôni medovníkov, v prežívaní prítomného okamihu. To nepodstatné sa deje v hluku, reklame a v preplnených obchodných centrách, i keď je mi jasné, že i tak tam skončím. Ale v Písme je napísané, „… lebo, to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.” Z Ducha Svätého prichádza to podstatné. To nepodstatné teda dajme bokom.

Vezmime si tento rok svoj advent späť.

Foto: pexels.com

1 komentár

  1. Mna uz tiez hnevaju tie komercne vianoce, ktore nam marketing tlaci do pozornosti (prvy vianocny letak sme mali tento rok v schranke v druhy septembrovy tyzden!).
    Tento rok nas ale nedostali: inspirovala ma kamaratka, ktora sa snazi vzdy darceky zabezpecit este pred adventom, aby sa mohla pocas adventu venovat duchovnej priprave.
    no a my to s darcekmi rozhodne neprehaname, mame stanoveny pocet darcekov pre deti (jeden maju vzdy spolocny) a to aj dodrziavame, uz davnejsie som si vsimla, ze cim menej toho deti dostanu, tym sa z kazdej jednej veci viac tesia. no a niektore darceky sme s detmi vyrobili same (mydla napriklad) a to, co som kupovala, som si dobre premyslela, aby toho nebolo prilis – a vsetko (okrem ponoziek 😀 ) som kupila cez e-shopy (okrem usetrenia casu vidim i dalsie pozitivum: mam viac casu si nakup v pokoji rozmysliet).
    …a tak som tento rok bola uplne „mimo“ a nebola ani v jednom jedinom obchode (i vdaka manzelovi, ktory zabezpecuje potravinove nakupy), uplne „mimo“ co sa tyka „neuveritelnych ponuk, akcii a skvelych vianocnych zliav“. usetreny cas sme namiesto behania po obchodoch stravili pripravou s detmi na to najpodstatnejsie, o com vianoce su… a ano, na vianocnych trhoch sme boli, ale nie nakupovat – vyslovene sa prejst a dat si nieco dobreho.
    a co sa tyka praktickej „pozemskej“ pripravy na vianoce, vsetko sme robili spolu s detmi – pecenie (nie, naozaj nepotrebujeme mat 10 druhov kolacikov), upratovanie (okna sme neumyli a ani ma to netrapi, vianoce prisli aj tak a na pohode im to vobec neubralo), vyzdoba mozno nebola stylova, ale bola z velkej casti vyrobena doma nasimi vlastnymi rukami a pre nas o to vzacnejsia.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno