Regula sv. Benedikta, so svojimi 73 kapitolami viedla v 15. storočí životy desiatok tisícov mužov a žien v stovkách krajín po celom svete. Mohli by sme ju preto rozhodne považovať za overenú formulu pre život kresťanskej komunity.
Čo ak by sme sa pokúsili aplikovať ju na rodinný život v 21. storočí? Kresťanské rodiny sú dnes povolané byť ako mníšske kláštory 5. storočia: byť ostrovmi pokoja, lásky a rešpektu voči Bohu v nepriateľskom, barbarskom a bezbožnom prostredí, ktoré žije z ničenia a zneužívania.
Takáto je základná téza knihy, ktorú pred niekoľkými rokmi vydal benediktínsky mních Massimo Lapponi, s názvom „The Rule of Saint Benedikt for Family Life Today“ (vydané St. Pauls Publishing). [Pozn. prekl.: „Regula sv. Benedikta pre rodinný život dnes“]
Autor vysvetľuje, že ak aplikujeme Benediktovu Regulu do nášho rodinného života, bude to mať za následok zmeny v týchto šiestich oblastiach:
1) Zmeny v spôsobe, akým pracujeme
Stane sa samozrejmé, že práca by nemala mať prednosť pred rodinným životom. Ale ako v benediktínskom kláštore – ktorého motto je ora et labora, t. j. modli sa a pracuj – každý by mal pomáhať s domácimi prácami, ktoré budú vnímané ako prijatá časť sebaobetovania v službe druhým.
2) Zmeny v spôsobe, akým oddychujeme
Z filmov a hier sa budeme tešiť spoločne – nie osamote. Vytvoria sa možnosti na rekreáciu a spoločnú hru po rodinnej večeri, čím sa denný rytmus spomalí na to, aby sa čas trávil spoločne a odpočinulo sa. Autor knihy hovorí: „Odpočinok je čas na spoločenstvo s Bohom a blížnymi; je časom radosti, ktorá sa rodí z bytia v spoločenstve.“
3) Zmeny v spôsobe, akým jedávame
Pred každým jedlom sa pomodlíme. Jesť budeme spoločne s ďalšími členmi rodiny a nejedli by sme inokedy a inde. Jedenie sa stane časom na rozhovor, zdieľanie myšlienok a zážitkov a na potešenie sa zo vzájomnej prítomnosti. Pre rodinu je spoločný čas za stolom veľkým dobrom a netvrdia to iba benediktíni; túto pravdu potvrdili štúdie viacerých sociológov. Z tohto dôvodu by mala byť pri jedle vypnutá televízia aj telefóny.
4) Zmeny v spôsobe, akým konzumujeme
Rodina „benediktínskeho typu“ sa stráni prepychu a povrchnosti. Detské izby by sme neprepĺňali hračkami a inými nepotrebnými vecami. Zaviedli by sme jednoduché pravidlá na používanie elektronických zariadení ako pre deti, tak i pre dospelých: limitovaný „čas pred obrazovkou/displejom“ s určením konkrétnych časov, kedy budú obrazovky/displeje vypnuté. Ďalej sa budeme snažiť dať osobnú a rodinnú elektroniku na spoločné použitie: je lepšie pozrieť si film spoločne, ako keby sa mal každý hrať svoju hru na vlastnom elektronickom zariadení. Zníženie počtu obrazoviek/displejov v domácnosti povzbudí k čítaniu a rozhovorom.
5) Zmeny v našom živote modlitby
Vytvorí sa priestor a čas pre modlitbu – a ak je to možné, tak spoločnú modlitbu za malým rodinným oltárom. Našu rodinu a čas na modlitbu budeme chrániť pred svetskými rozptýleniami a od svetských kritérií. Dosiahneme to tak, že vytvoríme atmosféru, v ktorej rodičia a deti trávia každý deň čas s Bohom.
6) Zmeny v našej láske a solidarite
Naša rodina sa bude snažiť vyhýbať sebeckosti a uzavretosti do seba samej: naopak, bude vítať druhých, snažiť sa umenšiť utrpenie druhých najviac ako by to bolo možné a naše deti pozveme k stretnutiu s ľuďmi, ktorí sú na tom v spoločnosti najhoršie.
Massimo Lapponi nás nasledovnými slovami povzbudzuje, aby sme tieto rady uviedli do praxe: „Dnešné rodiny sú povolané byť svietiacimi ostrovmi viery, vzdelania a kultúry vo svojom okolí – či už v škole, v parku, medzi priateľmi… Cieľom je budovať budúcnosť, ktorá sa snaží nasledovať Boha tak, ako to robili aj duchovné deti sv. Benedikta.“
Tento článok pôvodne vyšiel v Religión en Libertad.
Preklad: Jakub Betinský, foto: pexels.com
