Ak sa dnes snaží meniť životy občanov Slovenska k lepšiemu, nestrieľa na slepo. Prinajmenšom jeden život totiž takto už zmenil, keď prijal za svojho päťročného opusteného postihnutého chlapca, ktorého spoznal ako jeho ošetrovateľ. Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek.
Na láske je podľa filozofa Francisa Bacona najkrajšie to, že hoci ju nikto nedokáže vysvetliť, predsa ju každý tak nádherne chápe. Ako chápete tú manželskú vy? Mení sa váš pohľad na ňu s rokmi v manželstve, respektíve mení sa ona sama?
Isteže sa mení. Nemohla zostať rovnaká, inak by nebola úplne reálna, ani „živá“. Spočiatku som nevedel, čo sa v nej skrýva, len sme sa mali radi a chceli sme spolu žiť. Teraz spolu žijeme a vieme čo to znamená. Práve preto sa o svoje manželstvo snažím starať ako o svoj dom.
Ste za ňu zodpovední nielen jeden voči druhému, ale aj voči vašim deťom. Čo pre vás znamenajú a ako ich vnímate?
Sme z nich nadšení, je nám s nimi veľmi dobre. Vnímame ich každého inak. Aj keď sú bratia, tak majú svoju vlastnú identitu, svoje názory, svoj vývoj. Snažíme sa v nich objavovať talenty, ktoré do nich vložil Boh, rozvinúť ich a modlíme sa, aby sa v budúcnosti dobre uplatnili.
Dali ste im v mnohom úžasný príklad, keď ste prijali do svojho života ešte za slobodna postihnuté dieťa. Čo vás k tomu viedlo?
Bolo to prirodzené. O Marcela som sa staral, keď som pracoval ako ošetrovateľ a veľmi som si ho obľúbil. Vytvorili sme si pekný vzťah, pretože práve v tom období som zo štúdia Písma pochopil, že Boh oceňuje, keď sa postaráme o siroty. Nepočul som teda hlas z neba, „osvoj si Marcela“. Keď som sa oženil, manželka súhlasila, aby sa stal súčasťou našej rodiny, a tak sa aj stalo.
Šestnásť rokov bol súčasťou vašej rodiny, až kým si ho Pán pred piatimi rokmi nepovolal k sebe. Akých bolo tých šestnásť rokov s vašim Marcelom?
Veľmi pekných a tiež svojim spôsobom náročných. Každý rodič, ktorý žije v jednej domácnosti s postihnutým dieťaťom vie presne, o čom hovorím. Celá rodina sa musí nastaviť tak, aby každý jej člen mal dosť priestoru a tiež, aby sme ako rodičia zabezpečili chod celej rodiny. Samozrejme, museli sme nájsť aj spôsob ako už deti od malička zapájať do prác v rodine. No a aj Marcel sa aktívne zapájal do chodu rodiny, chcel byť užitočný, postupne zvládal porobiť pár vecí v domácnosti a pomáhalo nám to.
Vytvorili ste naozaj krásnu kresťanskú rodinu. Je pre ňu vzorom tá, v ktorej ste sám vyrástli?
Nevyrastal som v kresťanskej rodine. Obrátenie som zažil až počas vojenčiny. Pán sa ma hlboko dotkol a odvtedy kráčam s ním. Takže nepochádzam z klasickej tradičnej kresťanskej rodiny, úprimne povedané, ani netuším aké to je.
Sám ste zažili obrátenie ako dospelý. Myslíte si, že katolícka cirkev môže rovnako osloviť aj dnešných mladých. Aký má podľa vás na nich vplyv?
Takto všeobecne sa nedá použiť pojem „katolícka cirkev“. Myslíte organizačné zložky a administratívne členenie? Či dokumenty Magistéria? Alebo prácu jednotlivých rádov, kňazov a katechétov či misionárov? Sama inštitúcia nemá moc, aby ovplyvňovala mladých. Deti a mladých ľudí ovplyvňuje predovšetkým to, ako vo vzájomných väzbách a vzťahoch starší kresťania a predstavitelia Cirkvi uplatňujú Evanjeliové učenie Pána Ježiša Krista. Ak je teda cirkev živé spoločenstvo zrelých kresťanov, je to to najlepšie miesto na vyrastanie detí a mladých ľudí.
Akí sú? Sú mladí dnes dostatočne pripravení na život dospelých?
Veľmi nerád paušalizujem, no predsa len si dovolím povedať, že nie. Upozornil som na to aj na pôde Európskeho parlamentu, že dnešní mladí ľudia vyrastajú z viac ako päťdesiatich percent v rozvrátených rodinách, navyše väčšinou bez otca. To má fatálne následky pre ich vývoj a zaradenie sa do spoločnosti. Absenciou starostlivej autority otca a bezpečia zdravej rodiny sa stávajú menej pripravení na život a ťažšie sa dokážu uplatniť aj na trhu práce, lebo im chýba zázemie, ktoré by mali otcovia poskytovať svojim deťom.
Rozvrátených rodín je celkom určite viac ako v minulosti. No nielen mladí pochádzajúci z nich, ale celá nová generácie má trochu iný pohľad na život ako sme mali my. V čom to podľa vás spočíva?
Zásadným rozdielom je zrejme aj to, že dnešní mladí ľudia vedia skôr zapnúť počítač a napísať nový post na facebook ako si osvojiť základné komunikačné zručnosti v priamom styku s ľuďmi. Skôr sa naučili pohybovať vo sfére internetu ako v reálnom živote. Ďalšou vecou je, že očakávajú a chcú mať veľké veci a hodnoty za malé úsilie.
Ak ste sám chceli zostať stále aktívne prítomný v rodine a vo výchove detí, bol asi aj váš vstup do politiky vykročením na tenký ľad. Darí sa vám pohybovať sa po ňom tak, aby vaši dvaja synovia nemali pocit, že prišli o otca?
Pri nápore aký mám dnes už len ako-tak. Mám však veľkú oporu vo svojej manželke, ktorá dokáže vytvárať fungujúci systém v rodine tak, aby chlapci naše vyťaženie pociťovali negatívne čo najmenej. O čo sa však snažím vo vzťahu k mojim synom prioritne ja, je to, že sme si zaradili do každodenného programu vyučovanie, kde im približujem základné biblické princípy. Na to, ale aj na spoločné rozhovory, využívame aj čas, keď ich veziem autom do školy alebo keď ideme na výlet. Tento spoločný čas považujem za veľmi dôležitý.
To je úžasné, že sa vám to takto darí. Sú predsa len aj veci, ktoré u vás trochu pokrivkávajú? Aké vidíte najväčšie úskalia v rodinnom živote?
Platí isté životné pravidlo, ktoré ak sa dodržuje, loď manželstva dokáže preplávať bezpečne každé úskalie, a to je Boh na prvom mieste. S manželkou naozaj hľadáme Božie vedenie, pýtame sa na cestu, po ktorej máme ako rodina ísť, a potom aj ňou ideme. Chlapcom tak ukazujeme presne to, že je potrebné vždy nasledovať a poslúchať Boha. Samozrejme, že prídu prekážky, ale Pán nás vedie, a to nám dáva jedinú istotu.
Ktoré ďalšie odporúčania by ste im v otázke viery chceli odovzdať?
Že viera je vzťah so živým Bohom, ktorý sa nedá odložiť do poličky a občas oprášiť a použiť. Ak ten vzťah má byť dobrý a kvalitný, potrebuje čas. Svojim chlapcom nielen hovorím, ale aj ukazujem v bežnom živote, ako reagovať na Božie podnety, modliť sa a budovať si živý vzťah s Bohom. Tu slová jednoducho nestačia, deti to musia na rodičoch a aj samé na sebe zažiť, že Boh reaguje na naše slová a činy.
To je úžasné poznanie. Jedným z dôvodov vášho vstupu do politiky však bolo, aby sa rodiny mohli v problémoch obrátiť aj na spoločnosť. Myslíte, že im pomáha dostatočne?
Toto je ťažká otázka. Dalo by sa povedať, jednoducho, že nie. Avšak komplexnosť problému je väčšia. Keď si napríklad zoberiete situáciu spred päťdesiatich rokov, neexistovali žiadne materské či rodinné prídavky. Ak muž chcel mať rodinu, musel sa o ňu postarať aj finančne. Ľudia museli viac držať spolu ako rodina a pomáhať si. Inak by skutočne nedokázali prežiť. Dnes v mnohých veciach štát supluje rodinu, či širšiu komunitu. Ľudia si tak však odvykli pomáhať jeden druhému a čakajú stále, že sa o nich postará štát. Ale sú tu iné pohľady, kedy rodiny a manželské zväzky nie sú zvýhodňované, a to je deštrukčné.
Čo by sa teda malo zmeniť?
Štát by mal viac zvýhodňovať rodičov cez vyššie daňové bonusy, mal by poskytovať viac voľna pre viacdetné rodiny, či iné sociálne výhody – napríklad rodinné zľavy v obchode, službách aj kultúre. Za veľmi dôležité považujem vytvoriť takú sociálnu sieť, aby to, keď jeden z rodičov príde o prácu, ovplyvnilo chod rodiny čo najmenej. Mám vízie do budúcnosti, kde sa chcem jednoznačne zastávať tradičných rodín a všemožne podporovať budovanie malých a stredných rodinných firiem. Aby rodičia nemuseli cestovať kilometre a veľké vzdialenosti za prácou, ale aby mohli pracovať doma, byť s deťmi a venovať sa im, aby ich nevychovávala ulica, partia, internet či partia a drogy.
Ak by sa to podarilo, určite by to zmenilo mnohé. Do akej miery práve budúcnosť kresťanských rodín? Mimochodom, ako ju vidíte?
Takú, akú si ju spravíme, a myslím to úplne vážne. Ak sa ako kresťania nebudeme angažovať vo verejnom živote, či už ako politici, ako zodpovední voliči, vychovávatelia, tak sa nám veľmi jednoducho môže stať, že za pár rokov kresťanské rodiny budú raritou a ako k rarite sa bude k nám chovať aj vláda. K tomu, aby mohla rodina dobre fungovať, potrebuje aj vonkajšie prostredie, legislatívne, mediálne aj kultúrne, ktoré vytvára spoločnosť. Ak naša spoločnosť nebude dobrá, aj prostredie bude také, nedobré.
Fotografia: www.pixabay.com
