Život Alice Montbarovej je inšpiratívny najmä pre ženy, ktoré napriek tomu, že by mohli robiť na vyšších pozíciách a byť úspešné v profesijnom živote, prijali povolanie žiť naplno rodinný život, venujúc sa manželovi, deťom a domácnosti. Svätý Bernard z Clairvaux, blahoslavený Guido, blahoslavený Gerhard, blahoslavený Ondrej, blahoslavená Humbelina, blahoslavený Bartolomej a blahoslavený Nivard – to všetko sú deti Alice Montbarovej. Boh si poslúžil jej inteligenciou, vzdelaním a túžbou po dokonalosti, aby bola dobrá matka, matka, ktorá vychovala svätých.
Alice žila v 11.storočí vo Francúzsku, bola šľachtického pôvodu, vyrastala v bohatstve a vznešenosti. Ako jedna z najinteligentnejších a najvzdelanejších žien svojej doby bola tiež hlboko zbožná a vraj aj veľmi pekná. Jej rodičia rozhodli, že bude rehoľnou sestrou. Alice bola preto vychovaná k tomuto povolaniu, ktoré – našťastie pre ňu – znamenalo omnoho väčšiu námahu, ako keby bola pripravovaná na manželstvo. Príprava na rehoľné povolanie vyžadovala znalosť latinského jazyka a mnohé ďalšie nadpriemerné vedomosti a schopnosti. S týmto rozhodnutím svojich rodičov bola Alice nielen že zmierená, ale veľmi spokojná.
Niet sa čo čudovať, že bola nesmierne zaskočená a zranená otcovým privolením, keď ju mladý vojvoda Tescelino Rosso požiadal o ruku. Bola pripravená stať sa rehoľnou sestrou a nastúpiť tak na cestu svätosti (v tom období bol zasvätený stav považovaný za niečo viac – za privilegovanú cestu svätosti, dnešné učenie Cirkvi hovorí o povolaní k svätosti rovnocenne aj pre život v manželstve), ale veci sa zmenili. Prijala to ako Božiu vôľu a vydala sa.
Jedným z prvých Aliciných rozhodnutí ako matky bolo, že bude kojiť svoje deti – v tom období to nebolo v šľachte bežné. Bola presvedčená, že má právo, ale najmä povinnosť, zaoberať sa svojimi deťmi. Podľa nej novorodenci okrem materského mlieka od matky prijímali aj atmosféru, v ktorej žila. Zo všetkých síl sa snažila o to, aby táto atmosféra bola čo najčistejšia. Predbehla svoju dobu v tom, že cítila, že deti sú oveľa vnímavejšie na vonkajšie podnety, než sa v tom období predpokladalo.
Alice navštevovala chudobných, neuspokojila sa s posielaním milodarov, ako to šľachta zvyčajne robievala, ale priamo sa starala o chudobných a chorých – umývala ich, upratovala, vymieňala lôžka, pripravovala jedlo.
Aj v dome, v ktorom bola paňou, sa správala veľmi nekonvenčne, stávalo sa, že pomáhala služobníctvu v kuchyni. Alice sa snažila o čo najväčšiu jednoduchosť života, nechcela ani, aby jej deti boli okolím rozmaznávané a učila ich jednoduchosti a pokore. Alice sa domnievala, že keďže sú v prvom rade kresťania (nie šľachtici), majú byť umiernení a žiť v jednoduchosti, pretože nasledujú Krista. Ich bohatstvo bolo vedľajšie. Keďže všetky jej deti neskôr vstúpili do prísnych reholí a vytrvali, zdá sa, že jej výchova bola veľmi rozumná.
Alice zomrela ako mladá, štyridsaťročná žena. Jej smrť deti veľmi zasiahla. Uvedomili si, ako veľmi záviseli na jej duchovnom vedení. Bernarda strata mamy uviedla na niekoľko mesiacov do depresií a potom do búrlivého života zábav. Neskôr povedal, že ho matkine modlitby v tom období uchránili od mnohých hriechov. Bernard prvý úplne zasvätil svoj život Bohu, po ňom nasledoval brat Ondrej a postupne sa pridali všetci súrodenci, ako aj ďalších 30 príbuzných, ktorých Bernard svojím životom oslovil a presvedčil ich úplne sa Bohu zasvätiť v rehoľnom živote. Nádherné ovocie Alicinej obety vzdať sa vlastnej cesty rehoľného života.
Alice Montbarová sa rozhodla prijať okolnosti ako Božiu vôľu a robiť veci najlepšie ako dokázala. Vieme, že dobrá výchova je veľmi namáhavá a vyžaduje od rodičov mnoho cností. Alicinu obetu vlastného priameho úsilia o svätosť v mníšskom živote Pán požehnal svätými životmi jej detí. Alice síce nebola kanonizovaná, ale jej život a životy jej detí svedčia o tom, že táto žena mala Boha v živote na prvom mieste a že za jej rodinným stolom sa na neho nikdy nezabúdalo. Aj jej život je svedectvom o tom, že Boh má pre nás pripravené viac, ako by sme sami mohli očakávať.
Spracované podľa knihy LEIFELD, Wendy: Matky svätých, Olomouc: Matice cyrilometodějská, 2010, 199 s.
