Opäť tu máme koniec školského roka.
Posledný školský deň – zoberieme kvietky pre pani učiteľku, obal na vysvedčko a doma nás už čaká nanuková torta, aby sme všetko poriadne oslávili!!! (Nech už sú známky akékoľvek, oslavujeme aj snahu, nielen výsledky…)
Koniec školského roka je zároveň začiatkom prázdnin. Určite máme veľa plánov, ako ich prežiť ‒ tábory, dovolenky, dielničky, záhrada, kúpanie, kamoši… a more ďalších vecí, ktoré k prázdninám patria.
No skúsme sa ešte na chvíľu zastaviť. Zastavenie sa a pohľad späť je vždy veľmi cennou skúsenosťou na našej ceste vpred.
Stačí veľký papier, fixky, dobrá pamäť a môžeme začať!
- Čo pekné sme počas tohto školského roka zažili? V škole, na krúžkoch, na stretkách, vo farnosti, v rodine?
- Za ktorých kamarátov sme špeciálne vďační? Za staré kamarátstva, nových kamarátov?
- Podarilo sa nám priblížiť sa k niekomu, s kým sme na začiatku roka nemali až taký blízky vzťah?
- V čom sme sa posunuli? V plávaní, hraní na gitare, miništrovaní, upratovaní si postele, v láskavejších slovách …
- Čo bolo pre nás ťažké? Podarilo sa nám to prekonať? Alebo ešte potrebujeme čas na ďalšie kroky?
- Koho pomocnú ruku sme cítili? Babička, ktorá potešila koláčom, starký, ktorý zobral deti na krúžky, kamaráti, ktorí umožnili rodičom raz za čas si urobiť „rande“…
- …
Urobme si priestor aj na vzájomné ocenenie sa. Nie je samozrejmosťou, že sa navzájom máme a láskavé slová dokážu v malých i veľkých srdiečkach urobiť zázraky!
Nezabudnime ani na slovíčko „ Prepáč!“ Počas roka sa v každej rodine nájdu dni, ktoré by sme radi premazali – kričia deti, kričíme my, búchajú dvere, zraňujú slová. V živote však neexistuje tlačidlo „Delete“, a tak využime aj tieto situácie ako možnosť naučiť sa skutočnému životu – aj so zlyhaniami, ktoré však nekončia v hneve a zranení, ale v ospravedlnení sa a objatí, v prijatí sa navzájom. Pre deti je to vzácnou lekciou do života.
Pozerajúc sa na zoznam ľudí, situácií, posunov, naplnených snov ‒ toho všetkého, čo sme zažili – srdcia sa nám naplnili vďačnosťou. Ani jedna z týchto vecí nie je samozrejmosťou. Každá z nich je darom.
A preto :
„Teba, Bože, chválime,
Teba, Pane, velebíme!“
Za každého človeka, ktorého sme počas tohto roka stretli, za nových i starých kamarátov, s ktorými sme mohli prežívať dobrodružné i všedné dni!
Za všetky naše krúžky, ktorými môžeme rozvíjať dary od Teba!
Za všetko to, čo sa nám podarilo dosiahnuť, za naše výhry! Ale aj za prehry, nedosiahnuté ciele, ktoré nás učia, že život nie je rovnou čiarou a je to tak dobre!
Za ruky, ktoré nám počas roka pomáhali a možno niekedy nás aj niesli!
Za všetky vedomosti, ktoré sme sa naučili, za tie, ktoré potrebujeme pre život aj za tie, ktoré rozšírili horizont nášho poznania!
Za to, že sa navzájom máme, že spolu, v rodine, môžeme objavovať krásu a plnosť života, ktorý sme dostali!
Za toto všetko a mnoho ďalšieho, čo zostáva v srdci: Teba, Bože, chválime, Teba, Pane, velebíme!
A teraz – Hor´ sa na prázdniny!
