Mama z fary: Prestaňte sa porovnávať!

My ženy vieme byť k sebe skutočne veľmi protivné! Tá tvrdosť, ktorá v určitej situácii vypláva na povrch môjho srdca ma vie neskutočne prekvapiť. Ani tak nemyslím na to,  že sa vzájomne ohovárame a jedna druhú kritizujeme… Ale… Opýtam sa teda: Čo ti v hlave napadne ako prvé, keď tá druhá zlyhá? Alebo nezlyhá, iba to tak vyzerá z tvojho  pohľadu. Nie je to niečo ako: „No moja zlatá, to sa dalo čakať!  Čo si si myslela!“ Alebo: „Zjavne to nezvládaš, drahá.“ A presne vieš, kde spravila chybu. Počula som ženu, ktorá hodnotila manželstvo svojej sestry, a pritom sama nemala žiaden vzťah. No a keď vojdeš nečakane k niekomu do domu a nemá upratané, hovoríš: „To nevadí!“ Ale v duchu sa usmievaš a hovoríš si: „Fú! Nie som na tom predsa len tak zle. Oproti nej, som na tom dokonca výborne!“ A v tej chvíli sa škodoradostne cítiš ako superžena! Je to hrozné, ale je to tak! Sme protivné harpie, milé dámy! A ešte aj pokrytecké klamárky, pretože málokedy povieme, čo si skutočne myslíme. Kde sa to v nás berie? Prečo sa tak veľmi vzájomne sledujeme?!

A teraz aj z inej strany: Keď počujete dobrú prednášku a poviete si: „Keby som ja takto vedela rozprávať!“ Alebo do miestnosti vojde žena na opätkoch a vy máte obuté iba baleríny… A keď hentá má o pol centimetra dlhšie vlasy a namaľované nechty, a vy sa zrazu cítite ako totálna chudera, pretože hneď máte premerané…

Myslím si, že náš veľký problém je porovnávanie! My ženy ním trpíme a veľmi sa to odzrkadľuje v našich vzťahoch.

Lea a Ráchel boli sestry! Každá bola iná a každá špeciálna. Poznáte ten príbeh? Je v 30. kapitole knihy Genezis. A aký super vzťah mohli mať medzi sebou, keby nemilovali jedného – toho istého – muža, Jákoba. Jákob od začiatku miloval Ráchel, ten mal v tom jasno. Podvodom Leinho otca, ktorý zrejme nahovoril svoju dcéru na túto hlúposť, vzniká nešťastný manželský trojuholník. A Lea s Ráchel začínajú medzi sebou bojovať. Súperia o prijatie, o povšimnutie, o lásku svojho muža a robia to veľmi kurióznym spôsobom. Dochádza to do takých absurdít, že súťažia medzi sebou v počte porodených synov.

Keď som čítala ten príbeh, povedala som si:  Hej! Stop!!!! Hallooo! Stačí! Materstvo nie je súťaž!

Tvoj život nie je súťaž o to, ako máš upratané, aká si matka a čo zvládaš popri bábätku. A či nosíš opätky alebo iba baleríny. Nikto sa nedíva! Alebo teda díva, ale nie tak, ako si myslíš! Nikto nevyhodnocuje, či máš poskladané a ožehlené všetko prádlo hneď po opratí a nikto nekontroluje, či čapica tvojho dieťaťa ladí k deke v kočíku. A ak máš pocit, že áno, niečo nie je v poriadku. Bolo by príliš smutné, keby si svoj život premárnila v ustavičnom strachovaní sa, či robíš veci správne, či to robíš tak, aby ťa ostatní potľapkali po pleci a povedali ti: Si super žena! Bolo by smutné, keby si sa cítila ako krásna žena iba vtedy, keď ty budeš mať tie opätky a ona baleríny. A dokonca by to bolo hrozné, keby si sa cítila ako super žena iba vtedy, keď ona svoju úlohu mamy alebo manželky nezvládne. Vieš, kde je problém? Vieš čo ti chýba naozaj? Láska Otca! Tá skutočná láska a bezpodmienečné prijatie, ktoré si zrejme vo svojom srdci neprežila. Ak ho budeš mať, bude ti jedno, čo si myslia o tvojom živote iní a nebudeš sa snažiť urobiť dojem. A nebudeš mať potrebu porovnávať sa s ostatnými ženami.

Myslím, že presne toto chýbalo Lee. Keď sa Lában uchýlil k takému podlému klamstvu, že po siedmich rokoch Jákobovej tvrdej služby dal Jákobovi namiesto Ráchel Leu, kladiem si otázku: Prečo to urobil?

Nuž, myslím si, že Lában sa bál, že sa Lea inak nevydá, ak situácii trošku nepomôže, pretože ju zrejme on sám nepovažoval za peknú. Biblia hovorí o Ráchel, že bola pekná, ale o Lee iba decentne, že bola nevýrazná… Takže tu ani tak nešlo o získanie si lásky Jákoba! To otec Lában neveril svojej vlastnej dcére Lee, neveril v jej krásu a inteligenciu, neveril tomu, žeby ju niekto mohol chcieť, mohol mať rád takú, aká je. V tom spočíva tragickosť tohto príbehu: Nepovažoval ju za dosť! … dosť dobrú, dosť peknú, dosť šikovnú… A Lea to musela cítiť.

A sme doma! Milé moje, ak vezmeme do úvahy, aká je dôležitá úloha otca pre zdravý vývoj osobnosti ich dcér a pre ich sebahodnotu, je to dosť podstatná informácia!

Ako malé dievčatko stojíš pri svojom otcovi, vykrúcaš sa a kričíš tým: Héeej! Pozri sa na mňa! Som tu! Som tvoja! A chcem, aby si sa pozrel, ako mi to ide, aká som pekná a šikovná! A on je tak zaneprázdnený, že si ťa ani nevšimne alebo sucho povie: „Chod sa hrať, Leuška!“ Nikdy ťa nevzal na ruky a nepovedal: „Mám ťa rád!“ A možno to urobil, ale tak ťarbavo, že ty si jednoducho z jeho postoja k tebe vyčítala, že nie si dosť!

Neviem, akého si mala – máš otca ty. Možno tvoj otec zlyhal rovnakým spôsobom tým, že ti nedal nikdy pocítiť, aká si múdra, krásna, šikovná a inteligentná. Na jeho ospravedlnenie poviem, že to zrejme nevedel inak. Nikto ho to nenaučil. Možno si sa nikdy necítila prijatá a milovaná svojim otcom a preto máš pocit, že teraz to musíš všetkým dokázať. Že si dosť. Dobrá.  Múdra.  Šikovná. Krásna. Inteligentná ‒  minimálne ako tie ostatné okolo teba. Ale ony nemôžu za to, ako sa cítiš vo svojom vnútri. Nechaj ich tak. Prestaň sa porovnávať s inými ženami. Porovnávanie a súperenie (hoci aj vnútorné) ti nepridá na hodnote. Nebudeme sa cítiť lepšie, keď budeme k sebe navzájom tvrdé. Iba nás to oddeľuje jednu od druhej. Stavia bariéru a bráni našim vzájomným vzťahom. A my sme boli predsa stvorené pre vzťahy. Mohli by sme byť jedna pre druhú požehnaním, keby sme si uvedomovali každá svoju hodnotu.

A chcem ti povedať ešte jednu dôležitú vec:

Bez ohľadu na to, aký bol k tebe tvoj pozemský otec, tvoj dokonalý Otec v nebesiach ťa považuje za krásne, inteligentné a dokonalé stvorenie! Si pre neho vzácna a dôležitá! Počíta s tebou v tvojom osobnom živote, v tvojom manželstve a v materstve,  Nezáleží na tom, či máš dom tip – top, či vieš zvládnuť skvelo každú výchovnú situáciu, či chodíš nahodená s červeným rúžom, alebo toto všetko je pre teba v tejto chvíli mystery príbeh. Tvoj Otec  ťa bude vždy považovať za výbornú! On má na teba neustále upriamený pohľad a nie je to pohľad kritiky, ale pohľad lásky. V jeho očiach si proste skvelá! Lebo si Jeho! Jeho lásku si nemusíš nijako vydupávať ani o ňu zápasiť, a keď ju prijmeš do svojho života, urobí z teba ženu, ktorá má pre iné ženy porozumenie.

A ak už túto Otcovu Lásku máš, veľmi ťa povzbudzujem k tomu, aby si sa otvorila pre svoje priateľky! Dovoľ im prísť blízko a ty sa neboj pristúpiť bližšie, aby ju mohli na tvojom živote vnímať. Aby Otcova Láska a prijatie prúdili od teba k nim. Keď sa stretnete pri káve, neboj sa povedať, v čom si zlyhala a s čím bojuješ. Je to najlepšia cesta k zdieľaniu a Boh cez to pôsobí úžasnou silou! Mení tak naše životy, pretože sa učíme jedna od druhej a rastieme. A modlite sa spolu. Tvorte spoločenstvo. Veď máte rovnaké problémy. Prežili ste rovnakú bolesť, keď ste porodili dieťa, zápasíte rovnako za vaše deti, rovnako potrebujete múdrosť pri ich výchove. Ste si tak podobné! Ste ženy!

Božie milované dcéry…