Máj je plný krásnych, rozvoniavajúcich, farebných, nežných a niekedy aj jedlých kvietkov, ktoré potešia. Či už na lúke alebo vo vázičke na kuchynskom stole.
Dnes by som vám chcela porozprávať o jednej špeciálnej kytici.
Dominik bol chlapcom, ktorý sa ako 12-ročný stretol s donom Boscom. Don Bosco mu povedal: „Zdá sa mi, že je tu dobrá látka.“ Dominik mu na to odpovedal : „Ja budem látka a vy teda buďte krajčír.“
A tak sa začala ich spoločná cesta, ktorá síce nebola tu na zemi dlhá, ale pokračovala aj po Dominikovej smrti.
Donovi Boscovi sa často snívali sny, o ktorých potom rozprával svojim saleziánom a chlapcom v oratóriu.
V jednom z nich stretol Dominika. Ten mu ukázal veľkú kyticu kvetov, ktorú držal v rukách. Boli v nej ruže, fialky, slnečnice, horec, ľalie, brečtan, slamienky a v strede klasy pšenice.
Don Bosco nevedel, čo to znamená, a preto poprosil Dominika o vysvetlenie. Ten mu povedal: „Odovzdaj túto kyticu svojim synom, aby ju aj oni raz mohli odovzdať Pánovi, keď príde ten pravý čas.“
„Čo však znamenajú tie kvety?“, nechápavo sa pýtal don Bosco.
„Tieto kvety predstavujú čnosti, ktoré sa Pánovi páčia. Ruža znamená lásku, fialka pokoru, slnečnica poslušnosť, horec pokánie a umŕtvovanie , klasy pšenice časté sväté prijímanie a ľalia čnosť čistoty. A brečtan a slamienka znamenajú vytrvalosť v týchto všetkých čnostiach.“
Aj vy by ste radi mali na stole takúto kyticu?
Nech sa vám páči!
S deťmi si môžete vytlačiť predlohy, vyfarbiť, nalepiť na špajdle a kyticu dať do vázy na stôl, alebo do modlitebného kútika.
Môžete sa tiež zahrať na biológov a prikladať názvy kvetov k ich obrázkom. Alebo si spísať všetky spomínané čnosti a hľadať páry kvet – čnosť.
Materiálnu časť by sme teda už mali za sebou. Čo však s výzvou: „Odovzdaj túto kyticu svojim synom, aby ju aj oni raz mohli odovzdať Pánovi, keď príde ten pravý čas.“ ???
Ako pomôcť deťom rozvíjať tieto čnosti?
Každý z kvietkov predstavuje niečo, čo nám pomáha žiť náš život krajšie, plnšie, viac v spojení s Bohom, v otvorení sa Jeho láske, v dávaní seba samého.
Skúsme si nájsť čas, či už pri modlitbe alebo kedykoľvek inokedy, porozprávať sa o niektorej z čností. Vysvetliť si, čo znamená, porozmýšľať nad jej hodnotou pre nás, pre druhých, pre náš vzťah s Bohom, posvietiť si na príbehy, ktoré poznáme a nájsť ju tam.
Netreba všetko naraz. Stačí vždy jedna. Možno aj na niekoľko dní.
A potom hľadajme v každodennosti, vo všednosti, ako nás Pán pozýva v rodine ku konkrétnym prejavom.
Cieľom však nie sú deti, ktoré stopercentne uplatňujú danú čnosť v živote podľa našich predstáv. Nechajme Božieho Ducha, aby vanul, kam on chce. My len zasievajme semienka a trpezlivo čakajme, kým vyklíčia v pravý čas.
A môžeme to posunúť ešte o krok ďalej: ako dávať tieto čnosti do praxe u seba samých?
Rada by som vám dala nejaký návod, ale… nemám ho. Veď všetci poznáme ten vnútorný boj o láskavosť, pokoru, poslušnosť, vytrvalosť.
A tak previažme našu kyticu Božou láskou – tou, ktorá predchádza všetky naše snahy, predsavzatia – či už voči deťom, voči sebe samým, voči našim blížnym, či dokonca aj voči Bohu.
Tou, ktorá sa dáva v plnosti bez toho, či tieto snahy a predsavzatia naplníme alebo nie.
Tou, ktorá nás pozýva prežiť každý deň ako dar, aby sme raz mohli s Dominikom s posledným výdychom povedať: „Aké krásne veci vidím!“
Viac si o Dominikovi Saviovi s deťmi môžete prečítať na stránke saleziánov na Slovensku.
Foto: Autorka
Ilustrácie kvetov: Radoslav Dubéci
