Bola som v skleníku. Máme v ňom nasadenú zeleninu, ktorá nám poslúži najmä v neskorých jesenných a zimných mesiacoch. Ešte nedávno som mala problém čokoľvek vypestovať, dnes sa rastlinky krásne ujali a už aj prinášajú plody. Ako som sa tak kochala a vytešovala tou krásou a dobrom, ktoré nám Pán Boh požehnal, zrazu vidím, ako sa pomedzi naše uhorky kľukatí nedefinovateľná rastlina. Krásne kvitne, no hneď je mi jasné, že ide o burinu. Načiahla som ruku, že ju, samozrejme, odstránim, ale poviem vám, pohľad na tie kvety… Proste mi nedalo. Nechala som ju tak.
Ešte nikdy som nebola tak zneistená tým, čo je správne, ako teraz. Nie, nehovorím o tej burine v skleníku. Hovorím o živote: Čo s burinou, ktorá kvitne?
Naše deti sa venujú rôznym veciam, chodia do ZUŠ, robia to, čo ich baví. To je super. Rozvíjajú sa a rastú. Na druhej strane sa však stáva, že kvôli mimoškolskej činnosti nemáme čas na iné dôležité veci: napríklad sadnúť si ako rodina a v pokoji sa hrať spoločenské hry alebo sa len tak rozprávať. Isť cez týždeň niekam na návštevu alebo na prechádzku do prírody, čo všetci veľmi obľubujeme. Niekedy kvôli tomu narýchlo robia domáce úlohy do školy alebo nerobia žiadne domáce práce. Niežeby som bola odkázaná na ich pomoc, ale myslím si, že aj to je potrebné, aby sa deti učili už od detstva takému normálnemu životu ‒ mať okolo seba poriadok, vedieť naložiť riad do umývačky alebo povysávať ‒ jednoducho zodpovednosť za život okolo mňa, nielen mať všetko naservírované na tanieri. Niekedy sa stáva, že sú naše deti unavené, pretože vydávajú na mimoškolské aktivity príliš veľa energie. Nie každé dieťa vie spracovať únavu emocionálne… Čo s tým teraz? Je to ako burina, ktorá kvitne. (Nie samotná ZUŠ, nechápte ma zle! Určite je dobré, keď deti majú záľuby a záujmy a rozvíjajú sa… ale v tej konkrétnej situácii, keď máte kvôli tomu doma viac nepokoja ako radosti!) Na jednej strane viete, že je to koreň množstva problémov vo vašej rodine, na druhej strane proste kvitne: predsa, hra na hudobný nástroj sa raz môže môjmu dieťaťu zísť. A čo ak z neho raz bude profesionálny futbalista? No a tancuje či kreslí veľmi rada, prináša jej to potešenie! To jej mám toto vziať? Hm… dilema.
Tá burina v našom skleníku je neškodná do chvíle, kým sa nezačne popínavo ťahať okolo mojich uhoriek a dusiť ich! Ničiť. V tej chvíli ju bez milosti odstránim bez toho, aby som brala ohľad na jej nádherné kvety. A presne tak by to malo byť.
Smutné je, ak ľudia kvôli jej kvetom dovoľujú rásť burine v ich srdci. Je smutné, ak kvôli kráse kvetov tolerujeme burinu v našom živote. Ak robíme kompromisy vo svojej viere, lebo nám to, čo je zlé, prináša napriek všetkému nejaké iné výhody, radosť, potešenie, úžitok. Ak sa bojíme toho, žeby odstránenie tejto veci mohlo niekomu ublížiť, narobilo okolo paseku. Ak dovoľuješ svojím deťom denne dlho sedieť za počítačom, aby si si mohla urobiť prácu v domácnosti alebo si od nich jednoducho oddýchnuť… Ak toleruješ ohováranie pri kávičke s priateľkou len preto, aby si ju nestratila… Ak riešiš svoju vyprahnutosť a únavu nakupovaním… Alebo ťa niečo v tvojom vnútri prinúti dokázať všetkým, aká si skvelá a šikovná mamina a synovi k narodeninám pečieš tortu na poslednú chvíľu v noci, čím riskuješ, že nový náročný deň nezvládneš s úsmevom a pokojom v srdci, ale budeš v strese a nepohode… Ak si zvolíš manželovo odcestovanie za prácou, jeho permanentnú neprítomnosť v rodine kvôli vyššiemu zárobku, aj keď vnímaš, že zúfalo chýba jeho ruka a vedenie pri výchove vašich detí, a sama nevládzeš niesť ťažobu zodpovednosti, ktorá ostala na tebe…
Áno, viem, vtedy to nie je ľahké. Trhá ti srdce, žeby si to mala zmeniť – vytrhať zo svojho života. Je to veľmi bolestivá záležitosť. A máš aj strach, ako to všetko zvládneš, rozmýšľaš, čo všetko sa môže stať, ak… Si zneistená, hľadáš, čo je správne, lebo vidíš vec z oboch strán.
Ja ti len chcem pripomenúť jednu vec: Je to BURINA! Burina, ktorá síce kvitne, ale ak robí v tvojom živote problém a nepokoj, treba ju skôr či neskôr odstrániť. Aby sa nestalo, že ťa zadusí. Že zadusí tvoje veriace úprimné srdce, že zničí tvoju rodinu.
Povzbudzujem ťa, pevne stoj! „Boh nám zaiste nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha moci, lásky a sebaovládania!“ (2.Tim 1, 7)
Priznám sa, aj mne sa roztriasli kolená, keď som mala povedať mojej dcére, že si myslím, že to, čo robí, neoslavuje Pána Ježiša, a že aj keď ten krúžok má veľmi rada, mali by sme hľadať iné riešenia. Tiež sa mi roztriasli kolená, keď som mala povedať človeku, ktorého mám veľmi rada, že spôsob života, ktorý si vybral, je hriešny, a mala som to verejne pomenovať pred ľuďmi, ktorí si to vôbec nemyslia. A uvedomovala som si, aké problémy to môže spôsobiť. No triasli sa mi kolená a nedokázala som zaujať správne stanovisko vtedy, keď som nedovolila Duchu Svätému, aby v tejto veci konal. Keď som nežiadala o Jeho vedenie a rady. Vtedy som v tom nemala jasno. Vtedy som sa bála a mala starosti. Ale dnes chcem stáť pevne, lebo Duch Svätý je Bohom moci, lásky a sebaovládania. On dáva svetlo do situácie, ktorú ja vidím iba z ľudského pohľadu. On uisťuje, že sa mám jednoducho spoľahnúť a konať s Láskou. On je náš Radca! On je ten, kto skúma hlbiny našich sŕdc a vidí veci určite čistejšie ako ich vidíme my a Jeho stopercentne nepomýli kvitnúca burina! On sa ňou nedá oklamať!
Tak smelo do toho! Spolu s Ním môžeš vytrhať burinu! …. Aj keď kvitne…
