11-ročná Sára sa vrátila zo školy a rodičom povedala, že kamarátky pozerali počas prestávky v triede na mobile porno. Natália v rovnakom veku sa vrátila zo školy v prírode a povedala doma, že im na chate spolužiak ukazoval na mobile sex s kozou (real story!) Chodí vaše dieťa do školy a na školské podujatia? V tom prípade mu hrozí, že zažije to isté. Čo s tým urobíte?
Po prvotnom šoku, ktorý môžu mnohí rodičia zažiť, keď sú prvýkrát konfrontovaní s takýmito skutočnosťami, je dobré si uvedomiť, že je naozaj veľa toho, čo môžeme ako rodičia urobiť. Reálne môžeme byť, tak ako nás k tomu Cirkev pozýva, primárnymi vychovávateľmi našich detí – aj v oblasti sexuálnej výchovy či výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Nestane sa to však samo a chce to od nás určité sústredené úsilie. Na to, aby sme túto úlohu a privilégium zvládli, potrebujeme odpovedať na dve výzvy. Prvou výzvou je od malička budovať s deťmi vzťah dôvery, a to rešpektovaním princípu pravdivosti a primeranosti veku. Druhou výzvou je proaktívne otvárať intímne témy v záujme ochrany detí pred predčasnou sexualizáciou a zneužitím.
Spýtaj sa ma čokoľvek ťa zaujíma a ja ti odpoviem
Budovanie vzťahu dôvery je absolútne kľúčovou vecou, bez ktorej je všetko ostatné len stavanie domu na piesku. O dôležitosti bezpečnej väzby dnes už vieme mnoho. Zatiaľ čo pri bábätku sa prejavuje odpovedaním rodičov na jeho potreby, fyzickým kontaktom, v ideálnom prípade dlhodobým dojčením atď., konkrétne v oblasti výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa prejavuje okrem iného rešpektovaním dvoch princípov: princípu pravdivosti a primeranosti veku.
K princípu pravdivosti stačí azda len toľko, že báchorky o tom, že deti nosí bocian necháme tomu, komu patria – pamäti ľudovej slovesnosti. Dieťaťu v akomkoľvek veku vždy odpovedáme a odpovedáme mu vždy pravdivo.
Vždy pravdivo a primerane veku. A tu sa zrazu ocitáme na ploche tenkej ako ľad v zimnom období na južnom Slovensku. Čo presne znamená primeranosť veku? Ako odpovedať na otázku „Ako vzniká bábätko?“ trojročnému dieťaťu a ako päťročnému? Je vôbec medzi tým rozdiel alebo im postačí rovnaká odpoveď? Dokedy deťom postačuje odpoveď „Bábätko vzniká, keď sa maminka a ocko ľúbia“, a kedy už treba ísť do technických detailov o spojení spermie a vajíčka? A treba vôbec? Nevybaví to pani učiteľka prírodopisu v siedmej triede, tak ako za starých dobrých čias?
V prvom rade – pani učiteľka to v siedmej triede určite vybaví, ale, bohužiaľ, už bude zrejme neskoro. Deti už budú o všetkom podstatnom inštruované spolužiakmi a kamošmi. A my rodičia budeme úplne, ale úplne out.
Oveľa lepšie je ísť v rámci rodiny do rizika a nebáť sa pomýliť – že niečo povieme príliš skoro, príliš neskoro, možno príliš nevhodne… Pokiaľ dieťa zažíva doma bezpečné a láskyplné prostredie, malé prešľapy rodičov v oblasti sexuality zvládne. Určite oveľa lepšie než to, keď ho v tejto oblasti nechajú na koučing kamarátov a pornografických stránok.
Ale teda i na citlivej pôde otázky primeranosti veku sa môžeme riadiť niekoľkými princípmi. Deťom do piatich rokov stačí podľa psychológov (výborne o tejto téme napr. psychiater Michal Patarák v tejto prednáške) tzv. informačný minimalizmus. Deti v tom veku potrebujú navnímať predovšetkým pozitívnu emóciu. Že dieťa vzniká z lásky, keď sa mamička a ocko ľúbia, potrebujú počuť, že boli chcené a vytúžené, že sa na nich rodičia tešili. Že keď dozrel čas, bábätko vyšlo cestičkou z maminkino tela von. Samozrejme, sú prípady, keď by takáto odpoveď nebola pravdivá. V takých prípadoch je potrebné citlivo naformulovať pravdu.
Postupne, ako deti rastú, otázok môže pribúdať. Ak je toto prípad vašej rodiny, výborne pre vás! Môže sa, naopak, stať, že otázok bude ubúdať, že dieťa sa stiahne, nech už je to z akejkoľvek príčiny. Pokiaľ sa deti pýtajú, stačí sa naďalej riadiť princípom pravdivosti a primeranosti veku. Pokiaľ sa nepýtajú, stojí za to byť citlivým na momenty, ktoré prirodzene ponúkajú príležitosť spontánne prehodiť pár viet, byť jednoducho proaktívnym. Je to určite lepšie než čakať po prah dospievania na onen „veľký a dôležitý rozhovor“, vziať si vtedy na pomoc nejakú encyklopédiu a do dieťaťa, ktorému idú od hanby zhorieť uši, naraz naliať všetko dôležité a odškrtnúť si túto položku v rodičovskom zozname: „Done.“ No akurát tak trapas by bol: „Done.“
Prirodzenými príležitosťami na intímne rozhovory sú okrem iných napríklad hygiena a prezliekanie, tehotenstvo a pôrod v blízkej rodine či príprava na prvú svätú spoveď.
Počas hygieny sa môžeme rozprávať s deťmi o tom, ktoré časti nášho tela sú intímne a kto a za akých okolností sa ich môže dotýkať. Môžeme im pomôcť pomenovať, že oblasť, ktorú zakrývame spodným prádlom, je intímna a dotýkať sa jej môžu len rodičia pri umývaní – prípadne ošetrovaní, keď je potrebné – a pán doktor. Je fajn, keď sa deti naučia pomenovať pohlavné orgány normálnymi názvami od rodičov. Penis je penis a vagína je vagína. Alebo nech vedia aspoň toľko, že rôznym domáckym označeniam pohlavných orgánov zodpovedajú tieto. Môžeme deti povzbudiť, že ak by sa ich na týchto miestach dotýkal niekto iný, nech prídu za nami a povedia nám o tom. Počas tehotenstva sa môžeme so staršími deťmi rozprávať o spojení spermie a vajíčka, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa maminka a ocko ľúbia a prejavujú si lásku tým, že sa nahí spoja. Takéto vysvetlenie ešte stále stačí deťom do desiatich rokov. Medzi desiatimi a dvanástimi rokmi (povestná siedma trieda) je čas ísť s deťmi aj do fyziologických detailov o spojení penisu a vagíny. Osobitná kapitola je príprava na prvú svätú spoveď. V spovednom zrkadielku od pána farára si dieťa môže prečítať otázku ako: „Nemal som nečisté myšlienky? Nepozeral som nečisté obrázky?“ Mnohým deťom, ktoré sú vo veku ôsmich/deviatich rokov ešte stále čisté ako sneh na hornej Orave, môže otázka o nečistých obrázkoch evokovať akurát tak knižku obliatu kakaom. Ako rodičia môžete zvážiť, že využijete túto príležitosť a poviete dieťaťu o tom, že niekedy sa i ľudia, ktorí nie sú manželmi a neľúbia sa, správajú tak, ako keby ľúbiacimi sa manželmi boli – nahí sa objímajú a spájajú a dávajú si za to platiť. Môžete použiť slová, že je to klamstvo. Takíto ľudia klamú svojím správaním, tvária sa, že sú manželmi a pritom nimi nie sú. Takéto správanie sa volá pornografia.
Pravdivým odpovedaním na detské otázky a zároveň citlivým využívaním prirodzených príležitostí na otváranie dôležitých tém robíme enormne dôležitú vec – budujeme s deťmi vzťah dôvery a zároveň formátujeme ich myseľ. Je absolútne kľúčové, aké sú prvé obsahy, ktoré sa do detskej mysle dostanú – či sú to obsahy hovoriace o prirodzenosti a kráse sexuality alebo sú to spotvorené ohavnosti. Nájsť zlatú strednú cestu v otázke čo, kedy a ako povedať, zvlášť pri deťoch školského veku, je veľmi náročné.
Totiž, zatiaľ čo v predškolskom období spočíva výchova k manželstvu a rodičovstvu predovšetkým v pozitívnom príklade rodičov a stručných, láskyplných odpovediach na jednoduché otázky, v momente, keď dieťa nastupuje do školy, sa situácia mení. Mnohí americkí odborníci na poli sexuálnej výchovy (napríklad Matt Fradd alebo projekt Protect Young Minds) sa zhodujú v tom, že dieťa nastupujúce do školy potrebuje byť dôkladne poučené o nástrahách, ktoré ho v školskom prostredí či medzi kamarátmi čakajú.
Princíp primeranosti veku začína preto v tomto veku dostávať rôznorodejšie interpretácie než tomu bolo v predškolskom období. Rodičia medzi sebou a odborníci sa rozchádzajú v tom, čo už je vhodné v tomto období dieťaťu povedať a čo by, naopak, mohlo jeho zdravý vývin ohroziť. Dalo by sa povedať, že rodičia sa rozhodujú medzi dvomi rizikami – rizikom predčasnej sexualizácie detí, keď dieťa dostane obsah, ktorý nie je vo svojom veku schopné sprocesovať a môže ho negatívne ovplyvniť, a rizikom zmeškanej príležitosti, ktorá spočíva v tom, že dieťa poučí niekto iný – kamaráti či pornografické stránky. Samozrejme, medzi týmito dvomi pólmi existujú prípady, keď rodičia odložia rozhovor na neskôr a nič nezmeškajú, žiadny negatívny faktor ich v tom nepredbehne. Akokoľvek, faktom je, že odborníci pracujúci na poli sexuálnej výchovy sa prikláňajú skôr k nižšej vekovej hranici, a to predovšetkým kvôli sile rizika, ktoré predčasná sexualizácia vrstovníkmi či pornografickými stránkami nesie.
Predčasná sexualizácia, či už chceme alebo nie, je totiž v našom svete faktom. Holaté modelky, sexujúce chrobáky na billboardoch so sexom nesúvisiaceho tovaru, pornografické stránky dostupné na jeden klik počas školskej prestávky priamo v triede, nehovoriac o deťoch, ktoré majú mobil a neobmedzený prístup na internet.
Možnosť, ktorú máme ako rodičia v rukách, je budovanie dôverného vzťahu s deťmi a proaktívne otváranie intímnych tém s dvojakým cieľom: formátovania ich mysle pozitívnym obsahom a zároveň ich ochrany pred negatívnym obsahom. Načasovanie jednotlivých tém je už na rodičoch samých. Ako rodičia najlepšie poznáte svoje dieťa a dokážete vycítiť, kedy je na čo vhodná chvíľa.
Na to, aby sme totiž našim deťom mohli povedať všetko krásne, pravdivé a hlboké o sexualite a manželstve, ich zároveň potrebujeme uchrániť pred všetkým ohavným, nepravdivým a plytkým. Je to ako boj s mečom a štítom zároveň. Štítom ich chránime pred ohavnosťami a mečom sme proaktívni.
Na záver sa vrátim na úvod. 11-ročná Sára sa vrátila zo školy a rodičom povedala, že kamarátky pozerali počas prestávky v triede na mobile porno. Ona im však povedala, že je to poriadna blbosť, nech nie sú trápne a pozrú si radšej zábavné video so psami. Toto dokázala, pretože sa s rodičmi od malička doma rozprávali o intímnych témach. Rodičia s ňou hovorili o tom, že sa môže stať, že jej niekto bude chcieť púšťať na mobile sprostosti a poradili jej dva rôzne druhy odpovede. Jednu z nich použila. Keby nezabrala, mala ešte v zálohe reakciu: „Treba mi cikať,“ – stratégiu ústupu z miestnosti. Čo myslíte, je reálne, že by sa epizóda zo školy mohla skončiť aj takto?
