V predchádzajúcich článkoch Napriek traume – byť správnym rodičom a Kroky k zmiereniu sa s minulosťou ste sa mohli dočítať, ako vplýva prežitá trauma na spôsob výchovy, na rodičovstvo, na vzťah rodiča a dieťaťa. V dnešnom článku sa chcem venovať zraneniam z detstva a ich vplyvu na manželstvo.
V každom manželstve sa stane, že príde k hádke. Hádka, počas ktorej sa bolesť doslova zhmotní. Precítite emócie, ktoré sa vyplavujú na povrch… frustrácia, hnev, nepochopenie, odmietnutie, bolesť. Možno v stresovej situácii či v hádke zareagujete iracionálne. Váš manžel či manželka vidia vaše skratové, impulzívne, nepochopiteľné správanie. Či inokedy akúsi večnú nespokojnosť, nepokoj a obavy vo vlastnej rodine, v manželstve. Výbuchy hnevu bez zjavnej príčiny.
Kde sa to v nás berie?
Prečo? Aký je pôvod a dôvod takéhoto správania?
Každý jeden z nás má alebo mal rodičov. Prežil si časť života v rodine, dospel a osamostatnil sa. Spomienky, vzťahy, emócie, následky zranení máme vpečatené v našej osobnosti, na ktorú mali najväčší vplyv rodičia. Nijakí rodičia nie sú dokonalí a naozaj nikto z nás nemal dokonalú výchovu. Nemáme ju ani my voči svojim deťom, hoci sa o to snažíme. Chyby robíme a robili ich aj naši rodičia, niekedy za to mohli viac, niekedy menej. Ak sa tých chýb v našom detstve stalo viac, ak naše potreby neboli naplnené pre nás v dostatočnej miere alebo sme prežívali dlhodobú frustráciu, tak naše spomienky a skúsenosti na detstvo sú viac bolestivé a aj naše prežívanie je poznačené. Môže sa stať, že tieto spomienky sú natoľko bolestivé, že ich jednoducho utlmíme, zatlačíme a nevybavujeme si ich. Už nechceme prežívať pocity hanby, hnevu, smútku, odmietnutia a strachu.
Ako následok skúseností, spomienok a zážitkov z detstva sa stáva, že občas reagujeme iracionálne, bez toho, aby sme sa preto tak rozhodli. Existujú totiž súvislosti medzi skúsenosťami, zážitkami z detstva a naším terajším správaním. Takéto iracionálne, impulzívne správanie, výbuchy hnevu sa prejavujú najčastejšie v manželskom vzťahu.
Čo s bolestivými spomienkami?
Ako sa s nimi vyrovnať, aby naše manželstvo nebolo obeťou prežitej traumy?
- Treba si uvedomiť a pripustiť bolesť, traumu. Nedovoľme však, aby sme prepadli pocitu beznádeje.
- Nikdy si neospravedlňujme naše nevhodné správanie našimi rodičmi. To, že oni na nás nejakým spôsobom reagovali, neznamená, aj ja tak musíme reagovať aj my na druhých (deti, manžel, manželka…)
- Neospravedlňujme svoje zlyhania zlyhaniami našich rodičov a krátkym povzdychom, že za to môžu rodičia, oni ma tak vychovali, u nich som to tak videl. Ja som len obeť. Nie. Nezbavujme sa zodpovednosti za seba, svoje správanie.
- Dovoľme nášmu manželovi /manželke pochopiť našu bolesť a zranenia. Dajme im možnosť pochopiť nás a pomôcť nám. Prostredníctvom sviatostného manželstva môže prísť k uzdraveniu, prijatiu minulosti. Ak potrebujete vyhľadať odbornú pomoc, Váš manžel /manželka môže byť tou oporou, ktorú potrebujete vo svojom vnútornom uzdravení či už prostredníctvom odbornej pomoci alebo modlitby, počúvania a chápania. Uzdravenie však potrebuje čas.
- Ak si Váš manžel /manželka v detstve prešli ťažkými chvíľami alebo prežili traumu, bolesti (väčšie, ale aj menšie) alebo mali nenaplnené potreby, buďte pri nich emocionálne, fyzicky, psychicky, načúvajte, nebagatelizujte a neznižujte ich zážitky. Buďte pripravení poskytnúť útechu. Práve počas rozhovorov, kedy dotknutý človek rozpráva s milovanou osobou o svojich bolestiach a stratách, prichádza uzdravenie a vyrovnávanie sa s minulosťou, uvedomenie si, že to, čo sme strádali a bolestivo sa nás v detstve dotýkalo, má veľký vplyv na náš súčasný vzťah.
Keď sa vyplavia spomienky, bolesti, emócie, hnev, na rad má prísť odpustenie. Odpustenie je proces a je aktom vôle. Je to o našom rozhodnutí odpustiť, aj keď to tak necítime a nechce sa nám. Často je to opakované rozhodnutie odpustiť. Niekedy sa stane, že príde obdobie, kedy sa každý deň budeme musieť znovu a znovu rozhodnúť pre odpustenie.
Všetko to, čo v sebe nosíme, predostrime Bohu. Láska rodiča k dieťaťu je len slabý odraz Božej lásky k nám. Ako veľmi nás potom Boh miluje! Ako veľmi nás chce počúvať! Ako veľmi nám túži odpustiť, utíšiť nás, upokojiť nás, dať nám nádej a silu na všetky bolesti! Ako veľmi chce Boh odstrániť všetky veci, ktoré spútavajú, ktoré ničia náš manželský vzťah! Boh nám môže dať tú dokonalú lásku a istotu, prijatie, ktoré sme nedostali inde.
