Toto je Stredozemné more. Poznáte ho. Slané, modré, v lete k nemu chodievame na dovolenku. Na jeho brehu si ľudia kedysi dávno postavili mestečko Lepanto. Žilo sa im tam výborne. Hocikedy sa mohli okúpať v mori, špliechať sa, hádzať sa do vĺn.
Raz priplávali do Lepanta na svojich vojnových lodiach nepriatelia. Tie lode sa volali galéry a boli veľmi rýchle. Nemali motor, lebo vtedy ešte motory neexistovali. Námorníci na nich museli veslovať. Zlí námorníci boli leniví a vždy zajali nejakých iných ľudí na veslovanie. Ľudia v okolí sa ich báli.
Aj ľuďom, ktorí žili v Lepante, robili zle. Všetci boli smutní.
O ich trápení sa dozvedel Svätý Otec Pius V. v Ríme. Nemohlo to tak ostať. Zvolal všetkých svojich priateľov zo Španielska, Portugalska, Rakúska, Benátok a Janova. Priplávali na svojich galérach a spolu sa postavili nepriateľom. Ale videli, že ich je menej a majú aj menej galér ako nepriatelia.
Čo budú robiť? Svätý Otec dostal výborný nápad. Povedal: „Poznám jednu novú modlitbu. Volá sa ruženec. Je veľmi mocná, určite vám v boji pomôže.“ A všetkých svojich priateľov naučil modliť sa ruženec.
Svätý Otec sa ostal modliť v Ríme a ostatní odišli bojovať s ružencom v ruke proti nepriateľskej presile. A ako to dopadlo? Výborne. Piovi priatelia vyhrali a oslobodili všetkých väzňov. Panna Mária im pomohla. A skôr, ako stihli vyslať k Svätému Otcovi poslov s touto skvelou správou, on už to vedel. Napriek tomu, že bol stovky kilometrov ďaleko, v hodine víťazstva vstal zo svojho kresla a plakal od dojatia, lebo vedel, že jeho priatelia vyhrali.
Toto sa stalo siedmeho októbra 1571. Siedmy október je odvtedy sviatok Ružencovej Panny Márie. A preto sa v októbri častejšie ako inokedy modlievame ruženec.
Pre nás ruženec nie je nič nové. Všetci sa ho vieme modliť. A vieme, že je mocný. Tak sa poďme spolu pomodliť modlitbu, ktorá dokázala vyhrať veľkú námornú bitku.
Foto: autorka
