„Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane. Všetko si múdro stvoril. Zem je plná tvojho stvorenstva.“(Ž 104, 24)
Sedela som s rannou kávou doma a horúčkovito uvažovala, koľko práce ma dnes v robote čaká. Okrem toho som vedela, že poobede musím zabehnúť s jedným z detí k lekárovi, potom utekať nakúpiť, odniesť niečo mame a všetko to stihnúť do štvrtej, kedy vyberám škôlkarov zo škôlky. Dobre známy pocit stresu ma už-už začal valcovať. „A to som ešte nepripravila deťom raňajky a nedala vecí do práčky,“ vzdychla som si.
Naša sedacia súprava je priamo pri okne a ako som tak uvažovala, dvihla som svoj pohľad na oblohu. Mraky sa veľmi rýchlo posúvali, „asi bude pršať, musím deťom nabaliť pršiplášte,“ napadlo mi. A potom to prišlo, zrazu sa mi naskytol pohľad na nádherný výjav. Mraky sa rozostúpili a na chvíľu vytvorili tvar srdca, cez ktorý prenikali slnečné lúče. Bolo to nádherné! Krásny odkaz od Boha – „milujem vás“. Zastavilo ma to a moje srdce naplnil pokoj. Všetko je, ako má byť. Zem sa bude točiť, či to dnes všetko stihnem alebo nie a tak isto o sto a o tisíc rokov. Pretože je tu dobrý Boh, ktorý to všetko riadi.
„Nemám čas,“ hovoríme často. Nemám čas ani uvažovať o tom, ako žijem, na modlitbu, na vzťahy, som v jednom kole. Ako mám prežívať Boha a krásu vo svojom živote? Dni tak rýchlo ubiehajú, som rada, keď viem, aký deň práve beží. Je to tak, život sám osebe prináša stres, nepokoj a Zlý sa nás neustále pokúša pripraviť o jednoduchú radosť. Ale možno práve dnes je čas sa zastaviť a poďakovať za krásu okolo seba, v prírode, v ľuďoch, ktorých stretneš. Možno dnes je čas Boha zachytiť v malých odkazoch lásky, ktoré nám denne pripravuje. Môže to byť odkaz na oblohe alebo rozkvitnutá čerešňa, pomoc od kolegu, dokonca aj voľné parkovacie miesto v preplnenom meste. Boh je všade a vo všetkom, stále pripravený dokazovať nám svoju lásku a priazeň. Je nám navždy priateľsky naklonený.
Dodnes si pamätám tú oblohu, a už vôbec neviem, ako to v ten deň všetko nakoniec dopadlo. Tipujem, že dobre. Pretože všetko sa vždy nejako vyrieši, utrasie, starosti našich dní sa veľmi rýchlo menia. Stále budú termíny, ktoré treba dodržiavať, mítingy, na ktorých treba byť, reporty, ktoré treba poslať na poslednú chvíľu.
Ale o rok, budeš si to pamätať? Nesústreď sa na svoju prácu tak, že stratíš pohľad na „oblohu“. Pretože, tieto malé radosti budú práve to, na čo nezabudneš.
Modlitba:
Pane, ďakujem za krásu, ktorou si ma obklopil. Pomôž mi ju vnímať a byť za ňu vďačný.
Foto: pexels.com
