Manželské prekážky 2: Netradičné manželské dvojice

Človek túži po manželstve, nech sa nachádza v akejkoľvek životnej situácii. Čo však v prípade, ak je týmto „záujemcom“ kňaz alebo rehoľník viazaný sľubom čistoty? Môže sa katolík zosobášiť s moslimom? Dá sa v týchto prípadoch niečo urobiť alebo sa jedná o neriešiteľné situácie?

V predchádzajúcom článku Manželské prekážky 1: Kedy nás kňaz nemôže zosobášiť? sme si vysvetlili, čo sú to manželské prekážky a predstavili sme si tie z nich, ktoré sú Božieho práva, a teda z podstaty sú nedišpenzovateľné. Dnes zameriame pozornosť na druhú, početnejšiu kategóriu, ktorú tvoria prekážky cirkevného práva.

Vek

K uzavretiu manželstva je potrebné, aby muž dovŕšil 16 rokov a žena 14 rokov. Ak by však jednému z nich alebo obidvom chýbalo niekoľko dní či mesiacov, miestny ordinár môže udeliť dišpenz. Samozrejme, je ideálne, ak snúbenci vstupujú do manželstva aspoň v takom veku, ako je štandardné pre pomery v danej krajine (na Slovensku je to 18 rokov). Je dôležité, aby k tak závažnému rozhodnutiu, akým je manželstvo, pristupovali snúbenci až vo veku, kedy si uvedomujú záväzky s ním spojené. [1]

Rozdielnosť náboženstva

Ďalšou prekážkou je rozdielnosť náboženstva. Ak sa katolík chce zosobášiť s osobou, ktorá je nepokrstená (ateista, moslim, hinduista a pod.), k platnosti takého manželstva treba požiadať o udelenie dišpenzu. Táto prekážka poukazuje na skutočnosť, že katolícka stránka sa v takejto situácii vystavuje určitému nebezpečenstvu ochladnutia v praktizovaní svojej viery či jej úplnému zanechaniu (mnohokrát pre pokoj v rodine). Je potrebné, aby sa pokrstená stránka zaviazala k tomu, že sa bude usilovať o to, aby deti boli pokrstené a vychovávané v katolíckej viere. Nepokrstená stránka s týmito „záväzkami“ pokrstenej stránky musí byť oboznámená. Aj táto prekážka je cirkevného práva, a teda je dišpenzovateľná. Dišpenz môže udeliť miestny ordinár. [2]

Sviatostná vysviacka

Prekážka sviatostnej vysviacky sa vzťahuje na všetky tri stupne kňazského svätenia – diakon, kňaz, biskup. Keďže ide o prekážku cirkevného práva, Rímsky veľkňaz (pápež) môže od nej udeliť dišpenz. Vzhľadom na to, že všetky tri stupne sú viazané aj záväzkom celibátu, je potrebné, aby žiadateľ obdržal od Rímskeho biskupa aj indult (oslobodenie) od záväzku celibátu. [3]

Verejný a doživotný sľub čistoty v rehoľnom inštitúte

Druhou prekážkou týkajúcou sa zasväteného života je prekážka trvalého sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte. Verejný sľub je taký, ktorý je prijatý v mene Cirkvi (napr. predstavený rehoľného inštitútu prijíma sľub od kandidáta pred celou rehoľnou komunitou). Do tejto kategórie nespadá napr. súkromný sľub, ktorý urobí nejaká osoba súkromne. Druhou podmienkou je, aby tento sľub bol doživotný. V praxi to znamená, že kandidát sľubuje čistotu doživotne (do konca života). Treťou podmienkou je, aby tento sľub bol zložený v rehoľnom inštitúte (rehole ako dominikáni, františkáni a pod.). Dišpenz udeľuje buď miestny ordinár, ak sa jedná o rehoľný inštitút diecézneho práva, alebo Apoštolská stolica v prípade inštitútu pápežského práva. [4]

Únos

V tomto prípade je žena unesená alebo väznená za účelom uzavretia manželstva buď priamo mužom, ktorému ide o manželstvo, alebo prostredníctvom niekoho iného. Unesená žena musí byť oslobodená od únoscovho vplyvu a premiestnená na bezpečné miesto. Potom sa rozhodne, či sa s daným mužom naozaj chce zosobášiť alebo nie. Keď je žena oslobodená, hovoríme o zaniknutí prekážky, čo je najčastejší spôsob riešenia tejto situácie. Vo výnimočných prípadoch je však možné, aby ordinár udelil dišpenz. [5]

Zločin

V prípade prekážky zločinu (vraždy) ide o situáciu, kedy jeden z manželov zavraždí alebo sa postará o vraždu druhého manžela, aby mohol uzatvoriť nové manželstvo s inou osobou. Táto prekážka je cirkevného práva a je dišpenzovateľná. Dišpenz udeľuje Apoštolská stolica len z veľmi vážnych dôvodov a iba v prípade, ak sa jedná o tajný zločin, čiže nedokázateľný na verejnom fóre. [6]

Pokrvenstvo v bočnej línii

Na rozdiel od pokrvenstva v priamej línii sa táto prekážka vzťahuje na širšie rodinné príbuzenstvo. Pre bližšie určenie tieto rodinné vzťahy rozlišujeme na tzv. stupne. Napr. pokrvenstvo medzi strýkom a neterou, resp. medzi tetou a synovcom je tretieho stupňa. Vzťah medzi bratrancom a sesternicou je na úrovni štvrtého stupňa. Spomínaná prekážka sa viaže iba na pokrvenstvo 3. a 4. stupňa. Je to prekážka cirkevného práva, a preto je dišpenzovateľná ordinárom. [7]

Príbuzenstvo

Prekážka príbuzenstva vzniká medzi manželom a pokrvnými príbuznými manželky a naopak. To znamená medzi manželkou a pokrvnými príbuznými manžela vo všetkých stupňoch priamej línie. Napr. otec manžela (svokor) sa stáva aj otcom synovej manželky a naopak, matka manželky (svokra) sa stáva matkou aj manžela svojej dcéry. Príbuzenstvo sa chápe akoby zrkadlovo. Prekážka príbuzenstva sa vzťahuje na všetky stupne priamej línie. Keďže sa nejedná o pokrvné príbuzenstvo, je to prekážka cirkevného práva a je dišpenzovateľná ordinárom. [8]

Verejná mravopočestnosť

Prekážka vzniká v dvoch situáciách: z neplatného manželstva s následným spolužitím domnelých manželov alebo zo spoločného života vo verejne známom konkubináte. Prvá situácia nastáva vtedy, ak aspoň jeden z partnerov je katolík, a napriek tomu uzatvorí iba civilné manželstvo a po jeho uzavretí nasleduje spoločný život manželov. Pred Cirkvou je toto manželstvo chápané ako neplatné, pretože katolík je viazaný uzavrieť cirkevný sobáš. Druhý prípad  vzniká z verejne známeho konkubinátu (žijú ako druh a družka). Verejný znamená, že jeho existenciu možno dokázať na vonkajšom fóre (napr. pred súdom) a známy značí, že o ňom ľudia vedia. Prekážka vzniká v prvom stupni priamej línie medzi manželom a pokrvnými príbuznými manželky a naopak, teda medzi manželkou a pokrvnými príbuznými manžela. Jedná sa o prvý stupeň vzostupne (rodičia druha/družky) a zostupne (deti druha/družky). Aj túto prekážku cirkevného práva môže dišpenzovať miestny ordinár. [9]

Pre vysvetlenie: Táto prekážka sa nevzťahuje na dvoch žijúcich v konkubináte, ale na „partnera“ a pokrvných „partnerky“ a naopak. Napríklad: Peter a Mária spolu žijú v konkubináte. Medzi Petrom a pokrvnými príbuznými Márie vzniká istý vzťah (aj vnútri rodiny, aj pred spoločnosťou). No Peter sa časom rozhodne, že by sa chcel zosobášiť s už dospelou Máriinou dcérou Janou. Keďže Peter aj Jana sú slobodní, môžu sa zosobášiť. Ale pretože Peter predtým žil s Máriou, pred verejnosťou sú vnímaní ako pár a Jana ako jeho dcéra. Preto by to pred ľuďmi mohlo spôsobiť pohoršenie. No keďže nie sú pokrvní príbuzní, viaže Petra a Janu prekážka verejnej mravopočestnosti. Tým, že biskup udelí dišpenz (nemusí ho udeliť automaticky, vždy záleží od okolností), dáva súhlas k tomuto sobášu. Jasne sa tým hovorí: áno, Peter a Mária predtým spolu žili v konkubináte, ale ten skončil a Peter si teraz chce vziať Janu za svoju manželku.

Ako hovorí sám názov, ide o to, aby sa upokojila verejná mienka a stanovil poriadok vo vzťahoch v rodine.

Adopcia

Poslednou prekážkou cirkevného práva je adopcia. Táto vzniká medzi osvojiteľom a osvojeným (vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom), dvomi osvojenými (ako medzi súrodencami) a medzi osvojeným a vlastnými deťmi osvojiteľa (opäť ako medzi súrodencami). Prekážka vzniká vo všetkých stupňoch priamej línie a v druhom stupni bočnej línie. Aj táto prekážka, keďže je iba cirkevného práva, je dišpenzovateľná ordinárom. [10]

[1] Porov. Kódex kánonického práva, kán. 1083; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico : commento giuridico-pastorale, č. 3870-3881

[2] Porov. KKP, kán. 1086; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3909-3919.

[3] Porov. KKP, kán. 1087; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3920-3927.

[4] Porov. KKP, kán. 1088; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3928-3936.

[5] Porov. KKP, kán. 1089; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3937-3948.

[6] Porov. KKP, kán. 1090; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3949-3957.

[7] Porov. KKP, kán. 1091; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3958-3965.

[8] Porov. KKP, kán. 1092; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3966-3971.

[9] Porov. KKP, kán. 1093; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3972-3980.

[10] Porov. KKP, kán. 1094; CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico, č. 3981-3989.

foto:pexels.com