Spolužiačka každý pondelok nosila do školy škatuľu plnú koláčov. Boli vynikajúce. Nechápali sme, ako to, že vždy toho toľko donesie. Dominika len jednoducho vysvetlila: ,,Mama veľa pečie, hlavne, keď je nervózna.” Tvaroh z koláča mi zabehol…dojedala som ho vďačne, ale zároveň s ľútosťou nad mamou, ktorá (aj z iných slov jej dcéry) nebola so svojím životom spokojná.
Kamarátka Radka, ktorá sa modlí, prijíma sviatosti, jedným slovom, je veriaca, vyhlásila, že nenávidí Vianoce. Je mi jasné, že tento výrok neznamenal, že by nenávidela narodenie Ježiša Krista alebo slávenie Božieho narodenia. Ale naozaj povedala, že nenávidí Vianoce. Aké je to smutné…
Vianoce sú sviatkami rodiny. Nemá sa dobre vo svojej rodine a preto sa jej tieto sviatky nespájajú s pokojom a láskou, s mäkkosťou a teplom vzťahov, do ktorých sme boli povolaní narodiť sa a v ktorých sme povolaní žiť. Vianoce sú pre ňu smutným obdobím, kedy znova a znova prežíva nedostatok lásky a rodinnej harmónie.
Jo Croissant v knihe Kňazstvo ženy, kňazstvo srdca, píše o tom, že dnešná žena často nevie, kým je. ,,Pokiaľ žena nájde svoje miesto, usporiada sa tiež všetko ostatné k blahu všetkých.” Oh, zas je to všetko na nás! Mohli by sme si zašomrať… ale to nie je otázka výkonu a námahy. Ako píše Jo Croisaant, žena je charakterizovaná prítomnosťou a bytím. Máme byť tým, čím sme povolané byť, je to niečo, čo je nám prirodzené. Takže by to nemala byť až taká robota, nájsť svoje miesto, nájsť svoju identitu…a predsa je to často celoživotná cesta.
Videli ste tú vianočnú Lidl reklamu? Volá sa Santa Clara – sú to zábery na uponáhľané ženy, ktoré majú s Vianocami hrozne veľa práce, nič im nevychádza, nikto im nepomáha a popri tých obrazoch znejú slová: ,,Ahoj ženy, čaute baby! Zdravíme vás, vy úžasná polovica ľudstva. Toto je pre vás, ktoré balíte darčeky, robíte atmosféru, pečiete medovníčky, skrátka, robíte Vianoce. A preto sa pýtame: prečo a každý rok spomína len Ježiško, dedo Mráz či Santa Klaus? … Toto je pre všetky ženy, ktoré robia naše Vianoce šťastnými. Každý jeden rok. Buďte na seba hrdé! My na vás sme!”
Napeč päť druhov koláčov, vytvor nápaditý adventný kalendár, vyriaď dom ale daj si aj duchovný maratón: chodievaj každý deň na svätú omšu, modlievaj sa trojnásobne, aj sama, aj s deťmi… potom to bude dokonalý advent aj Vianoce. Ach. Urob toto, tamto, toto stihni, na to nezabudni. Stres a únava a nervy na kraji, sklamanie z nesplnených nárokov svojich vlastných aj očakávaní rodiny. A vykašľať sa na všetko? Ešte horšie!
Reklama hovorí o tom, že šťastné Vianoce vytvárajú ženy. Niečo na tom bude… akurát, že ich v skutočnosti nerobia šťastnými podávaním výkonov, ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať.
Chcem hľadieť Ježiškovi do tváre a tešiť sa z toho, aký je chutný, bacuľatý, voňavučký… tešiť sa z Božieho vtelenia, z Božej pokory, čistoty, krásy… a ja sama chcem byť tým Ježiškom, ktorý združuje ľudí, ktorý ich k sebe navzájom priťahuje a zjednocuje, ktorý svojím úsmevom a pohľadom vytvára rovnako hrejivé reakcie, ktorý je krásny a čistý, ktorý nepozná hriech. Ktorý síce pozná bolesť, ale vie, že bolesť prežívaná spolu s ním rodí lásku.
Buďme, modlime sa – teda milujme. Kľudne aj pečme, ale s pokojom a láskou. Ak máme preto na tých našich doma vrčať, nerobme to. Veď kto má chuť do jedla, komu sa chce zasadnúť za jeden stôl, keď je doma dusno?
Nechcem vytvárať šťastné Vianoce, teda naprataný stôl a tesno pod stromčekom. Chcem byť Vianocami. A viem, že ako žena som Vianocami povolaná byť. Nielen na Vianoce. Ženy sú povolané byť Vianocami, ženy sú Vianoce, ak sa v nich rodí a žije dieťa Ježiš, ak sa svojou láskou, obetou, modlitbou, snažia zrodiť Ježiša v iných.
To nám všetkým prajem. Byť tvárou Boha, byť srdcom rodiny, byť tou, ktorá v spolupráci s Bohom zrodí vo svojej rodine Boha: počas tohtoročných Vianoc, ale aj každý jeden deň.
Foto: pixels.com
